Únos
Kidnapping
Režie:
Mariana Čengel SolčanskáScénář:
Mariana Čengel SolčanskáKamera:
Laco JanošťákHudba:
Vladimír MartinkaHrají:
Rebeka Poláková, Maroš Kramár, Milan Ondrík, Dano Heriban, Milan Mikulčík, Ingrid Timková, Dávid Hartl, Vladislav Plevčík, Ján Greššo, Tomáš Hanák (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Dozvědět se pravdu znamená navždy ztratit iluze. Mladá novinářka Marta najde na Nový rok v předzahrádce hlavu svého bratra, zabalenou v igelitové tašce. Strašlivý nález ji vtáhne do příběhu, ve kterém se mocní představitelé státu neštítí žádného zločinu, jen aby si upevnili pozici neomezených vládců. První rok mladé slovenské republiky je důvodem oslavy pro řadu lidí – například krále podsvětí Efendiho nebo pro Prezidenta. Jen Předseda nemá důvod se radovat. Kdysi pomohl do funkce Prezidentovi, jenže ten teď odmítne jmenovat ministrem Předsedova syna. Jak tedy hlavu státu přinutit, aby poslouchala? O několik měsíců později Prezidentova syna za bílého dne zmlátí organizovaná skupina útočníků a odvleče jej do zahraničí… Slovenský film režisérky Mariany Čengel-Solčanské je politickým thrillerem, natočeným podle skutečných událostí, jež v polovině 90. let otřásly republikou a jež mají dodnes neblahý vliv na slovenskou společnost i tamní politickou scénu. (Česká televize)
(více)Videa (1)
Recenze (263)
Konečne prípad únosu Kováča mladšieho v umeleckej forme. Pútavo natočený, nebojí sa zobrazovať brutalitu. Dej zobrazuje udalosti, ktoré majú spád a udržiavajú diváka v strehu. Avšak film je zameraný len na zobrazenie udalostí a je v ňom málo pridanej hodnoty, hlavne čo sa postáv týka. Málo Mečiara, málo Gašparoviča, málo politiky, tá je podaná jednoducho, aby ju každý pochopil a nerozvíja žiadne hlbšie súvislosti. Pomrkávanie nadávkami na mladšie publikum fajn, ale viac by som cenil budovanie atmosféry cez prácu s postavami. Na začiatku film vytvára atmosféru a pridanú hodnotu k postavám, konkrétne scény Mečiar v športovej hale a Lexa pred vlajkou. Scény, ktoré dej nerozvíjajú, ale efektne ho dopĺňajú a navodzujú tú správnu náladu k téme. Herecké výkony na úrovni, excelujú Ondrík ako Lexa a Heriban ako Sýkora, predstaviteľ Remiáša trochu pokrivkáva. Ku lepšej orientácii by pomohla potitulková informácia, ktoré postavy boli fiktívne a ktoré reálne. Film významný, no nie dokonalý. ()
Nejúspěšnější slovenský film poslední doby se do českých kin nedostal, teď alespoň dorazil na iTunes. Bohužel, pro mě je spíše zklamáním a to jsem se fakt těšil. Je jasné, že divák se musí seznámit s případem únosu prezidentova syna, aby se orientoval v ději. Jenže ono to není nic moc platné - tvůrci totiž všem aktérům změnili jména (a ty si nejsou ani trochu podobná: např. mafián Sýkora je ve filmu jako Efendi. WTF?) a přidali si fiktivní postavy. Takže divák musí neustále přemýšlet, kdo je kdo a bohužel ani scénář mu moc nepomáhá. Postavy jsou matné, jejich motivy nejasné, zvraty nedávají žádnou logiku. Herci ani nemají moc co hrát, protože nikdo z nich nedostane větší prostor. Nejzásadnější scéna - vražda Roberta Remiáše je sice jako jediná natočena opravdu sugestivně, ale ani tady nepřicházejí emoce. Ty dorazí až v závěru filmu, kdy promluví Remiášova matka o spravedlnosti - ale ne té slovenské, která očividně nefunguje, ale o té vyšší, která ji jako jediná zbývá. A to je poselství filmu, které je důležitější než kvalita filmu samotného. PS: I díky tomuto filmu byly zrušeny ostudné Mečiárovy amnestie, tak snad se nad Tatrou blýská na lepší časy... ()
Celé na piču. Že príliš vulgárne píšem? Ale kdeže. Len držím dialógovú líniu zmäteného filmu. Nezasvätení dobového kontextu nechápu. Tí ostatní: no ako kto. Ja za seba len toľko: ak sa v príbehu, snažiacom sa beletrizujúcim spôsobom spracovať skutočnú udalosť zjavia mená ako Efendi, Predseda, Prezident či Chalanisko, takmer s istotou môžem predpovedať, že to budé ozaj biedna záležitosť. Pretože scénaristická chudoba a nulová fantázia sa prejavila už v názvosloví postáv. Ako teda môže nasledovať výživný dej? No nemôže. Chápem však tých, čo hodnotili vysoko najmä kvôli politickému kontextu, v tom zmysle, akí grázli Slovensku vládli. Pre mňa to však na vyššie hodnotenie nie je ani náhodou. ()
"Ja som si myslel, že Tajná služba občanov chránia. Nie že im púšťa elektriku do gulí." Tak to sis myslel špatně. Propojení politiků s tajnými službami a organizovaným zločinem je totiž tak těsné, že lidská práva budeme řešit raději v Tibetu. A jak koukám na Slovensku je to podobné jako u nás. Kdo se zkrátka zaplete, tak tomu může upadnout hlava nebo vybouchnout auto. Já se tedy přiznám k tomu, že kdybych nebyl rámcově obeznámen s případem, tak se asi moc nechytám, ale takhle to bylo jasné, zkratkovité a nijak zvlášť zajímavé. Přesto mě hodně pobavil únos novinářky a následný projev mafiána Efendiho zakončený suchým sdělením: "No vidíš, máš svoju pravdu. Ešte si aj dobre zajebeš." ()
Galerie (20)
Zajímavosti (19)
- Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktoré sa odohrali v deväťdesiatych rokoch minulého storočia na území novo vzniknutej Slovenskej republiky. Vtedy šlo o jednu z najväčších politických káuz, do ktorej boli zapletení najvyšší štátni predstavitelia. Nad kauzou dodnes visí otáznik v zmysle udelených tzv. Mečiarových amnestií. Proces výroby filmu výrazne dopomohol k ich riešeniam. Tie nadobudli výsledok 5. apríla, kedy Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie o zrušení amnestií a 31. mája osem z desiatich ústavných sudcov rozhodlo, že parlament zrušením neporušil Ústavu. (giaruj)
- Tvorcovia filmu nemohli použiť skutočné mená, inak by sa vystavili žalobám od skutočných páchateľov, oslovovaní sú prevažne funkciami. Logá politických strán boli pre účely filmu rovnako zmenené. (Lucjen)
- Film videlo na Slovensku 278 763 divákov, čím sa stal tretím najsledovanejším slovenským filmom dekády 2010 – 2019 a v čase uvedenia štvrtým najnavštevovanejším slovenským filmom od roku 1993.V historických tabuľkách návštevnosti slovenských filmov na Slovensku bol v čase uvedenia na prvej priečke – cez takzvaný otvárací víkend si ho v kinách pozrelo 69 354 divákov. (Raccoon.city)
Pri písaní komentára sa nevyhnem typickému škatuľkovaniu, tak frekventovanému v súčasnej slovenskej kultúre, preto si ho odbijem hneď na začiatku. Únos predstavuje jeden z tej menšej časti "lepších" domácich filmov, ktoré sa v priebehu roka objavia v našej distribúcii a "na slovenské pomery" má badateľne nadštandardnú úroveň. Tieto nálepky ale o ničom nevypovedajú a i keď som za jeho úspech rád, samotný film je viac než čímkoľvek iným iba rozbuškou pálčivej spoločenskej diskusie so skvelým PR, ktorý ťaží z verejného a mediálneho obrazu diela značného spoločenského významu, neoddeliteľného od kauzy, s ktorou sa spája. Nakoľko je to zámerom tvorcov zostáva otáznym, dôležité však je už len si položiť onu otázku, či obstojí i keď nad ním začneme uvažovať i inak ako nad nositeľom určitej ideológie.__________Navzdory tomu, že si po väčšinu času drží jednotnú úroveň, na filme je zjavný rozkol medzi profesionalitou a amaterizmom v takmer každom smere. K technickým otázkam odkážem na názory ľudí z branže (kameramanov, zvukárov...), k tým koncepčnejším a bežným divákom postrehnuteľnejším patrí zmätočnosť rozprávania, uponáhľanosť a skratkovitosť spojená s krátkou minutážou, logické lapsusy či nedovysvetlené motívácie (k tomu v skratke neskôr) či prílišná strojenosť niektorých hereckých prejavov, situácií a dialógov, vyznievajúcich umelo a neprirodzene (viz. JohnnyD).__________Mariana Čengelová-Solčanská má jasno v jednej veci, na ktorej množstvo slovenských filmov padá - vie presne, čo a ako chce povedať. Lenže práve tento prístup je podľa mňa krajne problematický. Film nie je dokumentom, dokudrámou, no ani čistou fikciou, dôkladne nerekonštruuje, neproblematizuje a nekladie si otázky. Predstiera jediný uhol pohľadu, teóriu, fakticky nedoloženú interpretáciu udalostí v podivnom útvare, ktorý nie je ničím z vyššie uvedeného a nedovolí si priamo ukazovať prstom/neprehlasuje sa za pravdu (čo mimo prehlásení režisérky dokladajú i zmenené mená alebo herci presne nezodpovedajúci svojim predobrazom), no predsa pracuje s konkrétnymi časovými údajmi (na čo naráža vo svojom komentári i Anderton) a kritickým poukazom na dobu, nepriamo apelujúc na verejnosť, vytvárajúc tak spolu s médiami všeobecný tlak na zrušenie amnestií a rozriešenie prípadu.__________Únos si takmer vzápätí po premiére získal povesť filmu nezrozumiteľného pre človeka, ktorý o tematike nič nevie, predpokladajúci aspoň minimálne povedomie o udalostiach, postavách a vzťahoch medzi nimi (v mnohých prípadoch údajných). Samo o sebe by nešlo o až tak výrazné negatívum, vzhľadom na cieľové publikum. V určitých sekvenciách však potreba znalosti kauzy prerastá v absenciu elementárnych motivácií a logickej kauzality. To najlepšie dokladá príklad fiktívnej postavy mladej novinárky Marty čoby určitej sprievodkyne diváka veľkou časťou deja. Ako jedna z mála mi vďaka výkonu Rebeky Polákovej paradoxne prišla pomerne uveriteľná, avšak detaily ako náhla zmena postoja vyšetrovateľa a jej následná nadmerne častá priama účasť na vyšetrovaní pre mňa zostávajú záhadou, na ktorej objasnenie záverečný "zvrat" spájajúci sa práve s postavou vyšetrovateľa ani zďaleka nepostačuje. Ide o jeden z rady podobných detailov, ktoré už tak necelistvé rozprávanie ešte viac narúšajú a znemožňujú jednoduchú orientáciu v deji.__________I keď môj komentár vyznieva prevažne negatívne, predsa Únos ako film, nie prostý ideologický text, vonkoncom nezavrhujem. Ide o relatívne zábavný a pozerateľný film, majúci vyššie štandardy (a ambície) než aké zväčša u domácej produkcie nachádzame. Zostáva dúfať, že sa od nich niekto iný dokáže odpichnúť ďalej. 60% () (méně) (více)