Režie:
Georges FranjuKamera:
Eugen SchüfftanHudba:
Maurice JarreHrají:
Pierre Brasseur, Edith Scob, Juliette Mayniel, Alida Valli, Charles Blavette, Claude Brasseur, Michel Etcheverry, Alexandre Rignault, Béatrice Altariba (více)Obsahy(1)
Nedaleko Paříže brilantní chirurg Dr. Génessier (Pierre Brasseur) za pomoci své asistentky Louise (Alida Valli) unáší mladé a krásné dívky. Doktorova dcera Christine byla totiž během autonehody znetvořena a šílený Dr. Génessier jí chce za každou cenu díky transplantaci obličeje dát šanci na normální život. (Chatterer)
Videa (1)
Recenze (48)
Velice znepokojivý snímek, pro francouzskou produkci té doby netradiční, vyžaduje specifickou náladu pro zhlédnutí. Téměř dokumentární scéna, kde doktor Génessier popisuje rozklad tváře po nepovedené operaci, patří k nejsilnějším okamžikům filmu. Takových chvil je v Očích bez tváře ostatně více. Po druhé projekci mohu jedině doporučit. ()
„Oči bez tváre” , ktorú zakrýva iba špeciálna maska na to určená, aby totiž nebolo vidieť ten mimoriadne zohyzdený obličaj, ktorý v podstate zapríčinila vážna, dopravná nehoda, akože "váženého dr. Génessiera" , čo takto zruinoval život nielen svojej dcére Christiane, ktorá dokonca ešte predstiera i svoju smrť, čím by sa snáď natrvalo zbavila svojho doživotného, fyzického (aj bezpochyby psychického) trápenia, a tak tým pádom môže zatiaľ jej otec úplne beztrestne vo veľkom experimentovať, ako taký zvrátení šialenci - Frankenstein s Mengeleom, ktorý sa predovšetkým preslávil svojimi »slávnymi pokusmi« na Židoch, že i Génessier je na tom takmer navlas rovnako, i keď si do výsledných štatistík nezapísal toľko « pokusných králikov » , ako toto, obzvlášť zhumpľované monštrum ! Jeho lekárske metódy v tomto prípade spočívajú práve v tom, že jednak jeho nemenej scestná asistentka Louise natlačí atraktívnym vysokoškoláčkam samé kaleráby do hlavy, trebárs, niečo v tom zmysle, zabezpečenia bývania, ktoré potom náš experimentátor následne i omámi, kedy mu už vôbec nikto nebráni v tom, aby praktizoval podomácku › transplantáciu tváre › , keď si myslí, že to je ich jediné správne východisko... ? Možno na istý čas tiež svitá i na lepšie časy po vydarenom pokuse, pričom onedlho sa o slovo prihlási aj Jacques Vernon, ďalší medikus, kolega Génessiera, ktorý nielenže kontaktuje inšpektora Parota, ale zároveň vzbudzuje ďalšie podozrenie ohľadom Christiane, ktorá mu síce neustále vyvoláva, no už sa neohlási, až predsa raz áno, čo je prvotný impulz zo strany Vernona i zákona, vymyslieť daný postup, ako zhatiť nekalé ambície poprekrúcaných jedincov, a tak ponúkajú istú variantu, návnadu, ktorou sa to ale samé stopercentne nevyrieši, to jest - nakoniec musí zakročiť nikto menší, než večne všetkému prizerajúci sa, kedy jestvuje potenciálna šanca, že tie psiská v klietkach zavreté, sa postarajú o už povedzme, dlho avizovanú satisfakciu... ? / Francúzsky režisér Georges Franju, nakrútil vskutku extrémne znepokojivý snímok s depresívnou atmosférou, a s brilantnou, čiernobielou kamerou Eugena Schüfftana. Z niektorých sekvencií sa normálne zdvíha žalúdok, a tak teda nič pre slabšie povahy ! Edith Scob v úlohe znetvoreného dievčaťa náramne presvedčivo exceluje, až z nej vychádza zvláštny, zimomriavkový pocit. Počin vrelo každému iba odporúčam, ale na vlastné riziko, nemusia ho totižto všetci tak dobre stráviť, ako sa môžu na začiatku mylne domnievať. ()
(1001) Ó můj bože, tak na tuto pohádku jsem nebyla v žádném případě připravena. (Hudba!) Během sledování jsem myslela na Spoorloos, další takový z kategorie filmů, které mi stačí vidět jednou a potom už se k nim nikdy nevrátit a přesto o nich navždy budu prohlašovat, že jsou moje nejoblíbenější. Oba filmy mají společné to, že navzdory svému "žánrovému zařazení" nijak nepoužívají zažité konvence a postupy, které jsou s danými žánry vědomě i podvědomě spojované. Vzniká tak výsostně nadskutečný, nadpozemský, nadčasový zážitek. A nakonec ještě musím zmínit Holy Motors, další ze slovy úplně nepopsatelných zážitků, protože teď zjišťuji, že žena s maskou tam odsud (jeden z mých nejoblíbenějších filmových konců vůbec) je právě zdejší žena s maskou Edith Scob. ()
║Rozpočet $-miliónov║Tržby USA $58,565║Tržby Celosvetovo $-║ Asi som čakal viac ale už ako je zvykom u podobne ladených filmov z Európskej horrorovej produkcie(hlavne Taliansko myslím), opäť tu citeľne chýba lepšie vykonštruovaný príbeh, dej sa snaží ťažiť len z nechutných pytvačiek, rozmazaných obrázkov a domýšľania diváka, dobrého napätia len minimum, dlhých naťahovaných záberov dosť ale aj tak utečie to rýchlo ako voda a po filme ani neviete aká podstata tohto diela mala byť, nič konzistenčné a ucelené to fakt nedá. /videl v kine: 50%/ (videl na festivale Art Film Fest 2010) ()
Skvělý námět pro psychologický hororový thriller, ale je to bohužel dost ospale odvyprávěné. Režisér formátu Alfreda Hitchcocka by z toho nepochybně udělal skvostnou žánrovou legendu ála Psycho... Jeden z těch mála vzácných případů, kdy bych si docela přál remake (samozřejmě pouze v rukách schopného tvůrce). 60 % ()
Galerie (75)
Zajímavosti (3)
- Na filmovom festivale v Edinburghu v roku 1960 omdlelo počas premietania, kedy sa na plátne objavila scéna operácie, sedem divákov. Režisér Georges Franju to okomentoval slovami: „Teraz už viem, prečo Škóti nosia sukne." (ambron)
- John Carpenter naznačil, že film inspiroval myšlenku nevýrazné masky pro postavu Michaela Myerse v Halloweenu (1978). Carpenter vzpomíná, že filmový štáb neměl žádné peníze na výrobu masky. „Původně byla napsána tak, jak ji vidíte, jinými slovy, je to bledá maska s lidskými rysy, téměř bez rysů. Nevím, proč jsem to napsal, proč jsme se tak s Debrou Hill rozhodli, možná to bylo kvůli starému filmu Oči bez tváře.“ (Eldrick)
Reklama