La settima donna

Inšpirácia Cravenovým poloamatérskym Last House on the Left či Bavovými Rabid Dogs je síce jasná, napriek tomu však Last House on the Beach má čím zaujať. Žánrový fajnšmeker by tu síce iste uvítal väčšiu explicitnosť v násilných scénach, aj tak však ide o kúsok, ktorý si každopádne zaslúži pozornosť. Neprehliadnuteľná je podobnosť s o čosi lepšou talianskou variáciou Last House on the Left - Deodatovým House on the Edge of the Park, v prospech režiséra Franca Prosperiho však hovorí to, že svoj majsterštyk natočil dva roky pred Deodatom. (04.04.2011)

Slnečné Taliansko, mladé a príťažlivé dospievajúce slečny, užívajúce si mladé životy v odľahlom dome na pláži, kde okrem slnenia pri bazéne nacvičujú vlastnú verziu shakespeareovského predstavenia Sna noci svätojánskej pod dohľadom sestry Cristiny, pocítia trpkú príchuť tvrdej okupácie. Neďaleký prepad banky trojicou beštiálnych zlodejov ich predstavenie a pohodu predčasne ukončí, keďže práve ich sídlo pokoja sa má stať útočiskom kriminálnych živlov na nadchádzajúcich niekoľko dní. Prakticky 24 hodinový psychický a fyzický teror počas každého dňa (bitie, znásilňovanie, ponižovanie, vraždy, výsmech, atď...) musia dievčatá pokorne znášať. Stav psychického zrútenia sa blíži k svojej limitnej hodnote. Prišiel čas sa o niečo pokúsiť! ### Zaujímavosťou La settima donna je, že jeden z jej alternatívnych názvov (The Last House on the Beach) nepriamo odkazuje na známu klasiku Wesa Cravena – THE LAST HOUSE ON THE LEFT. Že sa jedná o jeho >vykrádačku< by som sa neodvážil tvrdiť. Známa Cravenova klasika v tomto prípade si myslím poslúžila iba ako štýlová inšpirácia či impulz, ktorý temnú cestu exploitation žánru z časti osvietila a zviditeľnila. Prosperi po nej po vlastných musel prejsť už sám. Navyše okrajovo treba brať do úvahy aj fakt, čia vykrádačka (a to značná) je The Last House on the Left. Ale to už je iná téma, ak si divák film dokáže naplno užiť, bezvýznamná. ### Podľa mňa technicky, herecky a žensky nádherný predstaviteľ exploitu, využívajúci neskutočne kamerové nájazdy, strihy a pohľady do očí plných vášne, strachu a nenávisti, vrátane “slow motion“ záberov, predlžujúcich príležitostne čas vzrušenia pred a počas tyranie. Hudobný doprovod Roberta Pregadiona počas celej minutáže neskutočne sadnúci! Chváliť jednotlivé stránky La settima donna, vrátane jej nemalého množstva nezabudnuteľných scén, by som mohol až do rána/noci. Preto by som to záverom zhrnul tak, že ani jedná malá blbá vec, ktorú by som mohol vytknúť, ma nenapadá. Ak by som sa mal rozhodnúť medzi už spomínaným Cravenovým, a určite ešte v ďalších komentároch tu v budúcnosti spomenutým The Last House on the Left, Cravenovu verziu by som v porovnaní s La settima donna oželel. A to hovorí niekto, kto má pôvodný The Last House on the Left v značnej obľube. Franco Prosperi, L'Incredibile!!! Pár ďalších zákulisných informácii je možné sa dozvedieť z dokumentu Holy Beauty vs. The Evil Beasts (2007). (19.08.2009)

Trojice mužů vykradne banku. Dva jsou takoví opičáci, třetí, co jim velí, je blonďatý hezoun. Když pak jedna z dívek odhaduje, který s útočníků je nejlepší, klasicky se mýlí. Každopádně gauneři za sebou nechají zbytečné mrtvé a při útěku se jim podaří ukrýt v osamělé vile u moře. Zde se skupina dívek se svojí učitelkou připravuje na zkoušky. Až později vyjde najevo, co jsou vlastně zač a kým je učitelka. Každopádně vetřelci začnou vraždit a zneužívat dívky. Jeden z nich je zraněn, což mu ale nebrání, aby si zašpásoval. Popravdě si myslím, že zločinci byli až příliš dlouho shovívaví a drželi se zkrátka. Ve skutečnosti by nejspíš hned zkraje přefikli všechny holky najednou. Samozřejmě největším hereckým esem je Florinda Bolkanová, které k přesvědčivému herectví stačí jen mimika. Vizuálně je to místy dlouhý videoklip, na příklad scéna znásilnění je až mučivě nekonečná, byť nijak vulgární nebo oplzlá. Vůbec dlouhými záběry se nešetří, občas dojde na opakovací, oblíbený to postup zjm. v šedesátých letech. Osobně bych bral větší tempo a drajv, ale možná jsem nebyl jen dostatečně naladěn. Každopádně na krev dojde několikrát... (14.03.2021)

Ďalší film inšpirovaný jedným z najkultovejších Rape and Revage exploiťákov Last House on the Left. Takýchto filmov bolo natočených už niekoľko, vždy sa menia len postavy a prostredie. V podobných filmoch trvá pomsta približne 20-30 minút. Tu trvala 2-3 minúty. A to je hlavným problémom filmu. Na stopáž 86 minút tu uvidíme asi len tri poriadne násilné scény. Tieto scény sú však točené dosť zaujímavo. Celé je to také spomalené, hudba je o ničo intenzívnejšia a okolitý zvuk nepočujeme. Je to zahrané celkom dobre, takže mám z toho celkom dobrý zážitok. Výber herečiek bol celkom dobrý, nuž ale nahé sme ich videli asi 10 sekúnd... (02.07.2010)

Traja gangstri na úteku terorizujú v odľahlom dome na pláži skupinku mladých dievčat. Zástupca nasty-euro-trashu, konkrétne revenge-flicks (ďalej napríklad The Last House on the Left alebo americký I Spit on Your Grave) s tradične príšernými hercami a dialógmi. Pritom s kamerou sa zaobcháza dobre a lokácie okolo baráku sú fajn. Nechutností je primerane aj pre slabší žalúdok, no sú podané formou divných hypnotických spomalovačiek, ktoré viac kazia než vylepšujú. (20.02.2006)