La settima donna

Traja gangstri na úteku terorizujú v odľahlom dome na pláži skupinku mladých dievčat. Zástupca nasty-euro-trashu, konkrétne revenge-flicks (ďalej napríklad The Last House on the Left alebo americký I Spit on Your Grave) s tradične príšernými hercami a dialógmi. Pritom s kamerou sa zaobcháza dobre a lokácie okolo baráku sú fajn. Nechutností je primerane aj pre slabší žalúdok, no sú podané formou divných hypnotických spomalovačiek, ktoré viac kazia než vylepšujú. (20.02.2006)

Obrovská vila, dvě holky, a tri lupičů kteří zrovna vykradly banku. Námět jak stvořený pro teror jízdu. Ta se nakonec moc nekonala. Kamera střídá interiérní scény s hercema společně na pohled krajiny. Je v tom takovej mišmaš.Sem tam sáhne nuda. Ale to nejhorší je ten pokus o drama, ten režisérovy totálně nevyšel. Ale i tak to nebylo špatné a na jedno zkouknutí to bylo celkem dobré. (18.12.2013)

Ať si říká nebo píše kdo chce co chce je mi to jedno. Mě se to líbilo a sedlo mi to. Inspirace je celkem jasná. Lze to brát i jako vykrádačku. A možná právě proto se mi to tak líbilo. Protože jsem zavzpomínal na takový filmový kulty jako(na který se to samozřejmě kvalitou nechytá) The Last House on the Left(1972) od Wese Cravena(4hvězdy) a nepřekonatelnej perfektní The House on the Edge of the Park(1980) od Ruggera Deodata s nezapomenutelným Davidem Hessem(5hvězd), kterej mám po tomto filmu silný nutkání si  zopáknout. Za mě je The Last House on the Beach snímkem kterej se veze na stejný vlně. Sice nemá tak charizmatický záporáky jako byl třeba výše zmiňovaný David Hess ale ani tihle tři hajzlové nejsou k zahození. Navíc tady proti nim stojí celkem pěkný děvčata. Snad jen trochu zamrzí, že finální msta je odbitá tak bleskurychle. I tak ale rád trochu nadhodnotím a tu 4hvězdu přihodím. (21.12.2023)

Inšpirácia Cravenovým poloamatérskym Last House on the Left či Bavovými Rabid Dogs je síce jasná, napriek tomu však Last House on the Beach má čím zaujať. Žánrový fajnšmeker by tu síce iste uvítal väčšiu explicitnosť v násilných scénach, aj tak však ide o kúsok, ktorý si každopádne zaslúži pozornosť. Neprehliadnuteľná je podobnosť s o čosi lepšou talianskou variáciou Last House on the Left - Deodatovým House on the Edge of the Park, v prospech režiséra Franca Prosperiho však hovorí to, že svoj majsterštyk natočil dva roky pred Deodatom. (04.04.2011)

Slnečné Taliansko, mladé a príťažlivé dospievajúce slečny, užívajúce si mladé životy v odľahlom dome na pláži, kde okrem slnenia pri bazéne nacvičujú vlastnú verziu shakespeareovského predstavenia Sna noci svätojánskej pod dohľadom sestry Cristiny, pocítia trpkú príchuť tvrdej okupácie. Neďaleký prepad banky trojicou beštiálnych zlodejov ich predstavenie a pohodu predčasne ukončí, keďže práve ich sídlo pokoja sa má stať útočiskom kriminálnych živlov na nadchádzajúcich niekoľko dní. Prakticky 24 hodinový psychický a fyzický teror počas každého dňa (bitie, znásilňovanie, ponižovanie, vraždy, výsmech, atď...) musia dievčatá pokorne znášať. Stav psychického zrútenia sa blíži k svojej limitnej hodnote. Prišiel čas sa o niečo pokúsiť! ### Zaujímavosťou La settima donna je, že jeden z jej alternatívnych názvov (The Last House on the Beach) nepriamo odkazuje na známu klasiku Wesa Cravena – THE LAST HOUSE ON THE LEFT. Že sa jedná o jeho >vykrádačku< by som sa neodvážil tvrdiť. Známa Cravenova klasika v tomto prípade si myslím poslúžila iba ako štýlová inšpirácia či impulz, ktorý temnú cestu exploitation žánru z časti osvietila a zviditeľnila. Prosperi po nej po vlastných musel prejsť už sám. Navyše okrajovo treba brať do úvahy aj fakt, čia vykrádačka (a to značná) je The Last House on the Left. Ale to už je iná téma, ak si divák film dokáže naplno užiť, bezvýznamná. ### Podľa mňa technicky, herecky a žensky nádherný predstaviteľ exploitu, využívajúci neskutočne kamerové nájazdy, strihy a pohľady do očí plných vášne, strachu a nenávisti, vrátane “slow motion“ záberov, predlžujúcich príležitostne čas vzrušenia pred a počas tyranie. Hudobný doprovod Roberta Pregadiona počas celej minutáže neskutočne sadnúci! Chváliť jednotlivé stránky La settima donna, vrátane jej nemalého množstva nezabudnuteľných scén, by som mohol až do rána/noci. Preto by som to záverom zhrnul tak, že ani jedná malá blbá vec, ktorú by som mohol vytknúť, ma nenapadá. Ak by som sa mal rozhodnúť medzi už spomínaným Cravenovým, a určite ešte v ďalších komentároch tu v budúcnosti spomenutým The Last House on the Left, Cravenovu verziu by som v porovnaní s La settima donna oželel. A to hovorí niekto, kto má pôvodný The Last House on the Left v značnej obľube. Franco Prosperi, L'Incredibile!!! Pár ďalších zákulisných informácii je možné sa dozvedieť z dokumentu Holy Beauty vs. The Evil Beasts (2007). (19.08.2009)