V roku 1946 prišiel s rodičmi do Bratislavy, kde postupne navštevoval základnú, strednú i vysokú školu (VŠMU). V rokoch 1963 - 65, hral v divadle P. Jilemnického v Žiline. V rokoch 1965 - 67 absolvoval vojenskú základnú službu v Prahe. V roku 1967 - 68 hral v divadle KD Nitra. V roku 1968 - 71, hral v divadle na Korze. V roku 1971 - 72, mal zákaz umeleckej činnosti. V rokoch 1972 - 89 hral na Poetickej scéne v Bratislave. V roku 1990 je od 1.1. do 31.3. politicky rehabilitovaný a stáva sa členom súboru Činohry Novej Scény v Bratislave.
1.4.1990 zakladá so Z. Furkovou divadlo Korzo´90 a stáva sa jeho riaditeľom. Divadlo sa neskôr premenovalo na Astorka Korzo´90. 1.1.1995 zakladá s Pavlom Ruskom súkromnú televíznu spoločnosť Markíza, v ktorej sa stáva riaditeľom Centra umeleckej tvorby. Čoskoro odchádza z Markízy po nezhodách s jedným z jej majiťelov Pavlom Ruskom. Od toho času je Ľubo Gregor až dodnes v slobodnom umeleckom povolaní.
Počas svojej hereckej kariéry nakrútil asi 15 slovenských filmov a cca 150 televíznych inscenácií. Účinkoval v mnohých zábavných a detských programoch STV a Markízy. V divadle vytvoril za 45 rokov približne 180 hlavných postáv súčasného i klasického repertoáru. Napísal niekoľko televíznych scenárov, dramatizácií a knihy Za kulisou Markízy a Asto - Divadlo, ktoré nikto nechcel. Už sedem rokov prispieva do dvojtýždenníka Teleplus, kde má svoju rubriku Holografy - spomienky zachytené vlastnou rukou. Režíroval televíznych Bakalárov a niekoľko divadelných inscenácíí v Bratislave a Košiciach. V súčasnosti sa venuje réžii a úprave slovenského dabingu vo firme Yes Production s.r.o.
Ľubo Gregor je držitom prvej Zlatej slučky za postavu Rabi Racobi v rovnomennom francúzskom filme. Za bývalého režimu bol členom Strany Slovenskej obrody a po prevrate v roku 1990 sa stal zakladajúcim členom novej Demokratickej strany v ktorej zastával funkciu predsedu okresného výboru DS v Bratislave 1 a zároveň bol členom jej predsedníctva.
Ľubo Gregor je piaty raz ženatý a má z týchto manželstiev štyri dcéry. Je starým otcom šiestim vnúčatám. Jeho najobľúbenejšia životná príhoda je táto: V roku 1992 popíjal Ľubo Gregor v divadelnej kaviarni Astorka na Suchom mýte s literárnym historikom, publicistom, scenáristom a novinárom Jurajom Špitzerom. Pri odchode ho novinár objal a so slzami v očiach mu povedal: "Ľubo, naše osudy sú rovnaké! Ja som bol celý život zavretý a ty si bol celý život ženatý!"
Ľubomír "Ľubomír" Gregor
