Štefan Uher

Režisér a scenárista. Po skončení Štátneho reálneho gymnázia v Prievidzi (1941-49) pokračoval v štúdiu filmovej réžie na FAMU v Prahe (1949-55). Štúdium ukončil absolventským filmom Cesta nad oblaky (1955). Od roku 1955 pracoval ako režisér Štúdia umeleckých dokumentárnych filmov (neskôr Štúdio dokumentárnych filmov) v Bratislave. Nakrútil dokumenty Prvá brázda, Učiteľka, Stredoeurópsky pohár 1955 (všetky 1955), Tu kráčajú tragédie (1957), Očami kamery (1959) a i.

V marci 1960 nastúpil ako režisér do Štúdia hraných filmov a debutoval dlhometrážnym hraným filmom My z deviatej A (1961). Na dokumentárnej tvorbe však spolupracoval až do roku 1963 prevažne ako scenárista – Bez konca (1960), Kajal náš svet (1960), Poddukelská mozaika (1960), Rozhovor (1963) a i. V roku 1963 sa stal predsedom slovenskej sekcie Zväzu československých filmových a televíznych umelcov (FITES) a v roku 1969 ho opätovne zvolili už za predsedu samostatného národného zväzu SloFITEZ.

V Štúdiu hraných filmov nadviazal spoluprácu so spisovateľom a scenáristom Alfonzom Bednárom a kameramanom Stanislavom Szomolányim – Slnko v sieti (1962), Organ (1964), Tri dcéry (1967), Génius (1969), Javor a Juliana (1972), Veľká noc a veľký deň (1974), Penelopa (1977), Kamarátky (1979), Moje kone vrané 1-4 (TV, 1980). Podľa námetu a scenára spisovateľa Dominika Tatarku nakrútil film Panna zázračnica (1966), zo spolupráce so spisovateľom Milanom Ferkom vznikli filmy Keby som mal pušku (1971) a Keby som mal dievča (1976), podľa námetu a scenára herečky Milky Zimkovej nakrútil divácky úspešný film Pásla kone na betóne (1982) a spolu so scenáristom Ondrejom Šulajom napísal námet a scenár k svojmu poslednému hranému filmu Správca skanzenu (1988).

Za svoje filmy získal množstvo domácich i zahraničných ocenení. Od roku 1983 bol pedagógom filmových odborov na VŠMU. Po roku 1990 okrem svojej pedagogickej činnosti prispel ku konštituovaniu Filmovej a televíznej fakulty ako vedúci Katedry filmovej a televíznej réžie, bol prvým predsedom Akademického senátu fakulty a členom Umeleckej rady VŠMU. V roku 1993 získal cenu Igric in memoriam „za výrazný tvorivý prínos do slovenskej kinematografie".

SFÚ