amundseen

Film má s predlohou spoločný len názov a mená postáv. Absolútne nezachytáva ani len 10 percent ideových myšlienok knihy. Záver je úplne nelogický a popiera samotný názov - "na západnej fronte je pokoj". Je to jednoducho pokus pretlmočiť posolstvo najslávnejšej Remarqovej knihy jednoduchému netflixovémiu divákovi. Vysledkom je ale emočne sterilná a prvoplánová vojnová dráma, ktorá je plná klišé a gýčovitosti.

Škoda niektorých žánrových klišé, ktoré pôsobia rušivo a v tomto type fimového rozprávania pôsobia ako päsť na oko. Viď. napríklad scéna s ministrom uhlia a drsnými baníkmi kovbojmi amerického strihu (to má od zobrazenia tvrdého sovietskeho baníka ďaleko). Inak je tam mnoho momentov, v ktorých je Černobyl výnimočný.

Záverečný koncert z Live Aid super, ale ten zvyšok? Tie prihlúple dialógy, to bolo čo? Miestami som sa pýtal, či to nie je paródia na nejaký iný film o Queen.

Je to úplne iné ako káže žáner o dobývaní vesmíru. Žiaden vlastenecký pátos (ako napríklad v Right Stuff), dej je zasadený v dvoch mikrosvetoch - v rodine Neila Armstronga a v kabíne jeho vesmírnej lode. Najväčšia šmakocinka sú realistické zvuky a obrazy. Teda počujeme a vidíme len to, čo videl astronaut. Ako fanúšik programov Gemini a Apolla môžem bez výhrad vyhlásiť, že toto je najlepší film na túto tému a bude ho ťažké niekedy prekonať.

Jediná škoda je, že časti po 20 a 35 rokoch nie sú nasnímané tou poetickou filmovou kamerou. Dá sa ale pochopiť, že časozberný projekt na film by bol z finančných dôvodov neúnosný. V Manželských etudách je v hlavnej úlohe všedná každodennosť a je až zarážajúce, aká je zaujímavá a nepredvídateľná.

Kamera Denisy Buranovej je skvelá, herecké obsadenie a réžia sú na slovenské pomery nadpriemerné. Scenár sa mi ale zdal hrozne nedotiahnutý a plochý. Dnes sa to v svetovej kinematografii predsa len píše trochu inak, Marek Leščák nebol dobrá voľba.

Navýstižnejšie to zhrnula posledná veta z recenzie na cinemaview.sk: "Fúzia rumunskej novej vlny s poetikou a psychológiou od Tarkovskeho prináša neskutočný filmový zážitok."

Jedina schopná vec v Pirku je kamera, inak ako celok je to dosť veľké zúfalstvo. Scenár je totálne neoriginálny (rozumej okopčený z iných lepších filmov), réžia tu zase absentuje úplne. A ten koniec je tak veľmi zlý, že by si možno spokojne zaslúžil aj ohodnotenie najvyššie: odpad!

Dávam prudko subjektivnych 5 z 5. To bravúrne prepojenie záberov z Müllerovej VHSky so súčastnosťou ma dostalo. Keby som niekedy náhodou robil dokument, chcel by som ho robit presne tak, ako to robí Miro Remo. Nekompromisne a s presahom.

Duo Kadár-Klos plays Tarkovski before it was cool