tartan

Veľmi slušné sci-fi béčko s nábehom na áčko, ktoré nezakryte odkazuje a čerpá z množstva svojich filmových i literárnych predchodcov od Scottových a Cameronových Votrelcov cez Haldemanovu Večnú vojnu až po nedávny skvostný Edge of Tomorrow s Tomom Cruisom. Ani jednému svojimi kvalitami samozrejme nesiaha ani po päty, na to má až príliš deravú logiku, dej i vzťahy medzi postavami, ale akciu, keď už k nej príde, má zvládnutú výborne a emzácke potvory tiež. Do žánrového kánonu sa tento film asi nezaradí a Chrisovi Prattovi to tiež viac sedí v Marvel univerze či s dinosaurami ako v tejto vojne zajtrajška, hoci snaha sa mu uprieť nedá, či už kosí mimozemské potvory alebo sa snaží vyrovnať so svojím vzťahom k milovanej dcére, resp. k nemilovanému otcovi. Pre fanúšika sci-fi to však nie sú úplne stratené vyše dve hodiny, na to je tu celá záplava horších a hlúpejších filmov a seriálov, ktoré nezastaviteľne chrlia už nielen filmové štúdia, ale v oveľa väčšej miere streamovacie spoločnosti, kam tento film po kvôli pandémii odloženej premiére v kinách rovno zamieril.

Pôsobivo atmosférický a ľudsky krehký príbeh o jednom z najväčších archeologických objavov v dejinách, ku ktorému prišlo v predvečer vypuknutia druhej svetovej vojny v anglickom Sutton Hoo. Povinnosť pre všetkých archeológov, fanúšikov archeológie, zaujímavých historických príbehov, resp. príbehov veľkých objavov a Ralpha Fiennesa.

Najzbytočnejší, najhlúpejší a najnudnejší sci-fi akčný film za veľmi dlhú dobu.

Pravdepodobne ani fanúšikovia populárnej hororovej komédie z 80. rokov Grremlins o malých milých škriatkoch, ktorí sa dokážu zmeniť na poriadne potvory, netušili, že tieto fantastické bytosti skutočne - podľa urban legends z obdobia 2. svetovej vojny - boli údajne zodpovedné za rôzne nehody spojeneckých pilotov a nečakané poruchy ich lietadiel. Tento fajn námet sa rozhodla spracovať čínsko-novozélandská režisérka Roseanne Liang do tepajúceho akčného hororu odohrávajúceho sa na palube amerického štvormotorového bombardéra B-17, ktorý uprostred leta 1943 letí z Nového Zélandu na Samou. Na poslednú chvíľu na palubu "Márnej nádeje", ako znie ľubozvučné meno B-17-ky, pýšiacej sa aj namaľovanou kráskou na svojom trupe, naskočí letová dôstojníčka Maude Garretová (Chloë Grace Moretz) na údajne prísne tajnej misii. A potom sa začnú diať veci... Ako hovorím, námet nevyzerá vôbec zle a mohol z toho byť skvelý alebo aspoň zaujímavý film, ale nohy mu podráža absolútne šialená zápletka. Výsledkom je neskutočný guláš, skutočná "márna nádej", kde divák nevie, či sa má smiať alebo plakať nad neuveriteľnosťou väčšiny scén. To najzaujímavejšie a najlepšie na filme je tak hneď v jeho úvode - kreslený film predstavujúci gremlinov - a v závere, kde sa pomedzi titulky striedajú dobové vojnové zábery predstavujúce ženské letkyne a nasadenie žien vo vojne, čo je téma, ktorej sa stále nedostáva zaslúženej pozornosti, ale obávam sa, že tento film to veľmi nezmení.

"Budeme sa držať do poslednej guľky, ale bodla by nejaká whiskey." Môže byť odmenou za hrdinstvo preukázané v bezvýchodiskovej vojenskej situácii verejné opovrhnutie a obvinenie zo zbabelosti? Môže. Dokonca to môže trvať veľmi dlhý čas, ale pravda a fakty nakoniec vyjdú najavo a nespravodlivosť môže byť napravená a aspoň trochu odčinená. Presne to sa stalo 150-člennej írskej jednotke "mierotvorcov", ktorý sa pod vlajkou OSN nečakane ocitli v mimoriadne prekérnej situácii pri meste Jadotville v africkom Kongu počas tamojšej občianskej vojny v roku 1961. Päť dní v totálnom obkľúčení odrážali útoky vyše dvadsaťnásobnej presily domácich bojovníkov vedených francúzskymi a belgickými žoldniermi, ktorí mali lepšiu výzbroj a dokonca aj leteckú podporu. Keď im došla munícia, zásoby, všetky pokusy o pomoc boli odrazené a nedorazila nakoniec ani tá whiskey, Íri kapitulovali a všetci skončili v zajatí. Schválne píšem všetci, lebo ako zázrakom nebol žiadny írsky vojak v priebehu boja zabitý, hoci ich protivníci prišli o asi 300 mŕtvych a 1000 zranených. Napriek tomu, že mali lepšiu výzbroj, leteckú podporu a kvalitné velenie skúseným dôstojníkom francúzskej cudzineckej légie! Po mesiaci boli všetci z väzenia prepustení, ale doma ich nečakala žiadna odmena, ani pochvala, iba zabudnutie a opovrhnutie. Pýtate sa ako to je možné? Jednoducho povedané, bola v tom politika. Vonku zúrila studená vojna a hrdinstvo írskych vojakov muselo byť zabudnuté, aby nekomplikovalo už tak dosť komplikovanú situáciu. Všetko toto je napriek nízkemu rozpočtu parádne vystihnuté v netflixovskom filme z roku 2016 The Siege of Jadotville. "Overil som si, v koľkých vojnách bojovala írska armáda. V žiadnej. A ty veliteľ, si takisto nikdy nebojoval." hovorí v jednej chvíli veliteľ francúzskych žoldnierov Faulques írskemu veliteľovi majorovi Quinlanovi. "Tým si nie som istý. Som ženatý desať rokov." A luxusná je aj ďalšia ich výmena: "Každý plán ide do pekla pri kontakte s nepriateľom" "Tak to hovoril Rommel. Nemal som ho nikdy rád." "Francúzi nemajú radi nemeckých stratégov. Obsadili vás za necelé dva týždne."

Veľmi príjemný film o veľmi nepríjemnej veci. Nie, nie o manželstve, ale o jeho rozvode. Či? V každom prípade brilantne zahraté a zrežírované. Scarlett Johansson i Adam Driver sa dokázali bravúrne odpútať od svojich signifikantných úloh v Marvel a Star Wars univerzách, hoci aj tu po sebe pália a šermujú, dokonca tými najostrejšími zbraňami - slovami. Výborne im pritom sekundujú Laura Dern, Ray Liotta a Alna Alda v úlohe právnikov, ktorý celú tú rozvodovú bitku posúvajú na úplne epickú úroveň. "Trestní právnici vidia to najlepšie na zlých ľuďoch, rozvodoví právnici to najhoršie na dobrých." Napriek tomu, že ide o vážnu tému, je podaná so zdanlivou ľahkosťou a odľahčená britkým humorom. "Žiadame rozdelenie grantu medzi obe strany sporu." "Nechápem, ako môžete žiadať polku grantu, udeleného za jeho genialitu." "Pretože géniom sa stal v manželstve." Napriek tomu, že má film vyše dve hodiny a iba sa v ňom konverzuje a s rôznou, niekedy až neuveriteľnou intenzitou háda, utečie ako voda a vo výsledku napriek svojej téme zanechá v divákovi dobrý pocit. 9/10

Ako poznáte dobrý seriál? Hrá v ňom Jared Harris! To však, samozrejme, nie je jediná kvalita aj inak zaujímavo herecky obsadeného fantazijno-hororovo-detektívneho seriálu Carnival Row. Orlando Bloom v hlavnej úlohe policajného inšpektora vyšetruje beštiálne vraždy pripomínajúce besnenie Jacka Rozparovača v obrovskom meste plnom mytologických bytostí. Tie sem utiekli pred vyhladzovacou vojnou zo svojich zničených domovín. Jeho vyšetrovanie je časom skomplikované nielen jeho tajomným pôvodom, ale aj jeho stratenou a znovu nájdenou láskou, ako aj napätou politickou situáciou v meste, ktorá vďaka množstvu rôznorodých utečencov pripomína kotol pred výbuchom. Všetko je to vizuálne zasadené do akéhosi fantazijného 19. storočia. Seriál sa kompletne natáčal v Českej republike, pričom kontúry jej hlavného mesta sú pre našinca aj napriek istým úpravám naozaj nezameniteľné. Ktovie tiež, či filmárov pri konštruovaní vražedného monštra do istej miery neovplyvnila aj nemenovaná pražská povesť. Parádna výprava, slušné triky, výborná a miestami šťavnato hororová akcia, premyslený scenár so solídnymi zvratmi, ale aj prekvapujúco dobrá "viktoriánska" konverzačka o prebíjaní spoločenských rozdielov a v neposlednom rade silne aktualizačný akcent (imigranti) robia z Carnival Row seriál, ktorý vám buď sadne, alebo vôbec nie. Rozbeh (už bola potvrdená druhá séria) má však viac ako slušný.

Spider-Man: Ďaleko od domova je dosť ďaleko od dobrého filmu. Benátky - Praha - Berlín - Holandsko - Londýn, to je síce atraktívny trip aj bez Spideyho, ale v tomto prípade viac úmorný ako zábavný. Do istej miery fungovala hra na ilúzie, aj akčné scény, ale úporná snaha o humor sa aspoň u mňa väčšinou míňala účinku, a celá tá pubertálna línia ma fest iritovala. Ale beriem, že v tomto nie som cieľovka a po posledných Stranger Things som už toho trochu presýtený. Najlepšie boli nakoniec dve potitulkové scény, ktoré svojím vyznením s prehľadom strčia celý film do vrecka. Aby ste si ich však vychutnali, treba vidieť aj ten film predtým a ideálne poznať aj tie ďalšie predtým, minimálne Captain Marvel.

Triková dokonalosť, slušné sci-fi, parádna akcia, dobrí herci, uťatý koniec a nečakane veľká spokojnosť.

Černobyľ je seriál, ktorý v tom lepšom prípade zoberie svojmu divákovi dych a v tom ešte lepšom ho obrazne rozloží na atómy. Najhoršiu jadrovú katastrofu v ľudských dejinách, výbuch jedného zo štyroch reaktorov černobyľskej atómovej elektrárne, ku ktorému prišlo 26. apríla 1986, po 33 rokoch opäť bez dychu sledovali milióny divákov po celom svete na televíznych obrazovkách. Pri tomto seriáli sa naozaj nedá šetriť superlatívmi. Okamžite po svojom odvysielaní vyletel na prvé miesta filmových databáz ako najlepší seriál v dejinách. Je to úspech o to šokujúcejší, že na televíznu spoločnosť HBO, ktorá ho produkovala, sa tento rok upierala veľká pozornosť hlavne kvôli vyvrcholeniu epického fantasy seriálu Hra o tróny. Vášnivé, ale skôr rozporuplné reakcie, ktoré finále ostro sledovaného seriálu vzbudilo, vzápätí vystriedal úžas zo seriálovej novinky, o ktorej nikto veľmi nič nevedel a od ktorej nikto (možno aj vrátane jej vlastných tvorcov) asi ani veľmi nič nečakal. Päťdielna miniséria Černobyľ však doslova vybuchla medzi divákov po celom svete. Je zbytočné sa rozpisovať o jej kvalitách, mrazivo dusnej atmosfére, brilantných hercoch a pohlcujúcom napätí aj pri scénach, kde sa vysvetľujú také technické detaily, že by pritom väčšina ľudí za normálnych okolností dávno vypla obraz i zvuk. Treba si to jednoducho pozrieť. Až na pár drobností a umeleckých skratiek je to prakticky dokonalá rekonštrukcia historickej udalosti, ktorá je veľkým mementom z množstva hľadísk. Černobyľ je veľmi silný a nesmierne dôležitý seriál a umelecký počin, zvlášť v dnešnej dobe, keď sa sila faktov a vedeckého poznania spochybňuje snáď na všetkých frontoch. Kam až môžu nevedomosť a klamstvá zájsť, je v zničujúco desivom podaní možno vidieť práve v tomto seriáli. Veľká vďaka zaň.