Andronikos

Príbuzenstvo kráľa (V. Menšíka) je teda rodinka za všetky drobné! Hlavne dcéry, ktoré sa vrhnú okolo krku prvému pajácovi v podivných handrách, ktorý sa vyskytne. Ale synček, ktorý sestry rád za dotyčných prišelcov vydá, len aby ich už "dostal z domu", je taktiež pozoruhodný charakter... :-) - Našťastie po tomto úvode, ktorý som síce ako jedinec s jednociferným počtom rokov na krku poľahky strávil, ktorý je však pre staršieho diváka v dnešnom postmodernom a emancipovanom svete až príliš naivný, nastupuje pozoruhodne štylizovaná show: odporné podvodnícke trio z najlepšej hospůdky v kráľovstve i trojica domnelých sociálne slabých na čele s neuveriteľne slizským "válečným vysloužilcem" príjemne dvíha tlak nielen princovi, ale aj divákovi (bez ohľadu na vek). Záverečnú časť rozprávky s charizmaticky diabolským Mrakomorom i vedľajšími, na dnešnú dobu už trochu úsmevnými efektami (jašterička, priepasť, rolling stones, vytekajúci prepichnutý záporák) som si vychutnával vždy. P. S.: Ono tam naozaj hrá minimálne 30 hercov, ako naznačuje výpis na profile filmu tu na CSFD? Pri poslednom sledovaní som sa pozastavoval nad tým, ako minimalisticky je film obsadený (už len ten "dvor" a služobníctvo jeho kráľovskej výsosti by žiadne zoštíhľovanie evidentne nepotrebovali). - P. S. 2: Kedysi, ako malý, by som bez váhania jednej zo svojich favorizovaných rozprávok dal 5 hviezdičiek. Umelecké veľdielo to ale nie je, takže nateraz zostávam pri ****.

Po druhom zhliadnutí musím uznať, že to je sujetovo, ba i s ohľadom na jednotlivé vtipy vážne dosť blbý film. Hlavne mi vadí to, že tam niektoré (ale pre istotu naozaj len niektoré) homosexuálne postavy vystupujú podľa trápnej šablóny: priblblý výraz, podivné pohyby a predovšetkým zmäkčilý hlas (ak to nie je iba "zásluhou" českého dabingu). Dávam teda dole jednu hviezdičku. Na druhú stranu som sa stále vcelku bavil, dvojica hlavných protagonistov aj napriek svojmu prehrávaniu (ale možno práve vďaka nemu) vtipne zachytáva najskôr zúfalstvo chlapíkov v nespravnom čase na nesprávnom mieste a neskôr duševné utrpenie (cum grano salis, samozrejme) heterosexuála, ktorý musí hrať homosexuála, resp. heterosexuála, ktorému už preskakuje natoľko, že si začne myslieť, že je homosexuál. Uznávam, že niekoho debilita snímky mohla uraziť natoľko, že ju hodnotil ako odpad (aj keď nechápem, ako môže niekto ďalší dať jednu-dve hviezdičky údajne len kvôli "pekným Švédkam" či R. Sanchez, takéto estetické bonusy sú predsa pomaly v každom filme), ale ja osobne by som tento film nerád natoľko zhadzoval. Možno na tretí pokus...

Zápletka je dobrá. Humoru z toho ale nakoniec na môj vkus príliš nebolo. Po ukoristení bomby sa dej stal minimálne pre mňa neprehľadným a málo vypointovaným. Vidieť Sellersa ako vojvodkyňu by som si radšej odpustil, ľúbostný motív v závere sa mi zdal nechutne lacný. Neviem, či je to jeho vekom alebo jeho britskou provenienciou, ale tento film na mňa celkovo urobil dojem strašnej "zlátaniny," ktorá nič nedotiahla do konca. Škoda.

Za normálnych okolností by som možno dal *****, ale Gran Torino ma sklamalo. Celý čas mi to pripadalo ako variácia na postupy a tému Million Dollar Baby (drsný, nevrlý dôchodca si hľadá cesta k mladým, ktorí vstúpili do jeho života - a dokonca si neodpustí ani súboj s kňazom o to, kto to dlhšie vydrží), ale emotívny ani divácky zážitok z toho nebol ani zďaleka taký veľký, ako pri tejto staršej Eastwoodovej dráme. A rádoby efektívny záver (SPOILER), to sebaobetovanie sa hlavného hrdinu, aby bola naplnená spravodlivosť a túžba po pomste (/SPOILER), som predsa len už v jadre kdesi videl - a pravdepodobne nie raz, hoci si momentálne na žiaden konkrétny titul nespomínam. Pozerať sa to zaiste dalo, hoci nič zvláštne mi to nedalo, možno práve preto, že si Eastwood u mňa nastavil vyššie štandardy.

Clint a Hilary, moji obľúbenci, v jednom filme: no nedajte tomu plný počet! V skutočnosti to je inak: tí dvaja patria medzi mojich favoritov práve vďaka tomuto filmu, ktorý má opakovane naplnil emóciami dokonca väčšími, ako Chlapci neplačú, takými, až som poučku obsiahnutú v názve tohto druhého filmu porušil... O týchto svojich emóciach sa však príliš rozpisovať nechcem, prepáčte. Stručne zhrnuté: po pokojnej, ale nie nezaujímavej prvej hodine som sledoval polhodinu o tom, ako ženská postava realizuje mužský (možno skôr dokonca chlapčenský) sen: byť najlepší, víťaziť, ohromovať... Vzápätí sa však ukázalo, že tento hrdinský epos je zároveň aj nutným úvodom k poslednej polhodine, naplnenej bolesťou, zdesením, ľútosťou, zúfalstvom a zakončenej nadhodením problému, ktorý väčšina z nás bežne v živote nerieši. Neosobne, teoreticky, a tým menej osobne, našťastie! Eastwoodova postava nakoniec nejaké rozhodnutie urobila, ja by som toho asi schopný nebol. Ale prítomosť tejto problematiky nerozhoduje, to nie, najdôležitejší je pre mňa naozaj ten nesmierny kontrast druhej a tretej časti filmu, ktorý ma už dvakrát ohromil a psychicky naplno opantal. Clint a ostatní, ďakujem za zážitok, ktorý predstavuje sledovanie tohto filmu!

Iste, je to zaujímavý zážitok, pozerať na imitáciu scén, ktoré poznáme vo vydaní z r. 1922, a na imitáciu namaskovaného Maxa Schrecka blahej pamäti v podaní W. Dafoeho. A je to tiež vzrušujúci námet: herec, hrajúci upíra, je naozaj upírom. Tých chybičiek v realizácii je tu však hneď niekoľko. Nepáčila sa mi ani postava Murnaua, ani postava upíra. Jednak výzorovo, ale to nie je to najdôležitejšie. Obe individuá tu majú nejaký temný cieľ, prvé natočiť strhujúci film/dokument aj za cenu najvyššiu, druhé ukojiť svoj hlad či smäd či baženie na istej pani herečke. Odhliadnúc od toho sú však akýsi zmätení a nemajú o sebe či o živote jasno, čo je najmä v prípade upíra katastrofa. Namiesto démona z r. 1922 tu sledujeme chlapíka, ktorý sa síce dokáže ovládať, ale predsa len napadne tu a tam (v úkryte či verejne) nejakého člena filmárskeho štábu alebo zožerie netopiera, ktorý ďalej prečítal Stokerovho Draculu, ale často sa správa ako malé dieťa či slabomyseľný, ktorý sa napokon vyhráža zabíjaním, ale vyzerá pomerne neškodne (v samotnom deji sú pri prvom stretnutí s upírom niektorí filmári šokovaní jeho tvárou, ale neskôr im už len lezie na nervy). Naozaj nerozumiem, ako si niekto mohol predstavovať, že touto chaotickou karikatúrou upíra zabezpečí snímke nejakú hororovú atmosféru, démonickosť či aspoň nejakú pochmúrnosť. Cítim sa podvedený, pán Merhige a spol.! - Ešte podotýkam - hoci je to asi zbytočné vychytávanie detailov -, že kým zo scény natáčania nosferatuovho nájazdu na palec pána advokáta je tu urobený priam zlatý kliniec programu, scéna z Nosferatu - symfónia hrôzy, kde netvor príchádza k hosťovi-obeti, ktorá by musela v rámci pravidiel filmu V tieni upíra aj menej chápavým členom filmového štábu ozrejmiť, že so Schreckom nie je čosi v poriadku, pretože sa do daného krku pustil s nehraným, tj. veľmi krvavým nadšením, je tu samozrejme úplne ignorovaná. Ako to tu bolo s loďou a jej posádkou, som bohužiaľ nepochopil.

Kostýmy a výprava sú v poriadku, horšie to je s dejom. V zásade tu je prezentovaný kus dejín (napoleonských vojen), ale chýba tomu začiatok, gradácia a správne vyvrcholenie (záver). Postavy tu nie sú úplne čiernobiele (cf. Nelsonovo váhanie, ako sa zachovať), ale kladnosť Ušakova je trochu prehnaná. Lenže ani on nie je postavou, s ktorou by som mal pocit, že to celé nejako zvlášť prežívam. Takže rada pre tých, ktorí nevzrušivé historické filmy neobľubujú: rozhodne nepozerať! Skúsil som sa teda zamerať na stalinskú/sovietsku propagandu: bola tu, samozrejme, v rudimentárnej, dosť otravnej, patetickej podobe (slávnosť na počesť padlých, smrť dôstojníka, ktorý kryl Ušakova vlastným telom pred zločinným atentátnikom). Na jej sofistikovanejšiu podobu som ale čakal z veľkej časti zbytočne (výnimka napr.: "bojím sa, že príde doba, až bude Anglicko Rusko ešte potrebovať"). Keď to zhrniem, moje očakávania boli týmto filmom mnohostranne sklamané, ale tým, ako sa nehrá na modernú rozprávku a jednoducho (s ideologickými vložkami, ktoré by mi tu ale vlastne chýbali) - miestami bohužiaľ tiež kuso - líči dejiny, ako aj dobre natočenými davovými scénami dobýjania Korfu si u mňa predsa len získal plusové body. Váham medzi *** a ****. - P. S.: Rozhorčený komentár PaRi-ho, ktorý tu urobil veľký dojem, je podľa mňa prehnane kritický. Faktické námietky voči filmu sa takpovediac redukujú na to, že tu Napoleon nevypadá ako Napoleon. Dajme tomu, ale skôr než podobizeň konzula a cisára sa v ZSSR asi nenašiel jemu podobný herec. :) - Na margo prekladu: cár = cisár (alebo budeme ruštinu či bulharštinu preklínať za to, že v ich diskurzoch figurujú rímski cárovia?). - Súhlasiť sa dá len s tým, že film interpretuje históriu skreslene, ale zase až také tragické to nie je (ono nič nie je v historiografii jednoznačne uznávané; mimochodom, Napoleon Európu naozaj ohrozoval, nech už v akomkoľvek slova zmysle - PaRi by asi za svoje ódy na neho dostal v danej dobe v nemeckých krajoch či v Británii patrične vynadané, a to nielen od nejakých absolutistických monarchov :-) ). Faktografia snímky je naproti tomu vcelku presná, na tom by som trval. Myslím, že zúrivá kritika z klávesnice PaRi-ho je namierená skôr proti sovietskemu režimu či Rusku, ktoré kolega evidentne nemá rád, ale tým by sa nemali nechať zastrašiť či dokonca znechutiť tí diváci, ktorým sa film páčil.

Napätie a zvedavosť na pointu a záverečný šok sa po nejakom čase sledovanie Proroctva z temnot zo mňa vytratili. Nebol to však film, ktorý by sa aj potom nedal poľahky dopozerať. Žiaden zázrak sa nekonal, ale atmosféra je tu takmer celý čas výborná. Atmosféra, ktorú možno najlepšie popísať nie azda ako desivú (hororovú), ale určite ako chladnú a pochmúrnu (k akému žánru ju priradiť?). Kvôli nej váham, či nehodnotiť ****.

Oceňujem síce herecké obsadenie a celkovú koncepciu tohto satirického filmu, ale nebavil som sa pri ňom bohužiaľ vôbec. Záverečná LSD party už bola za hranicou môjho vkusu - najmä preto, že napriek potenciálu ani ona nebola vtipná. Byť to tak študentský film, je to asi ok, ale keď to vyprodukoval Hollywood a zafinancoval si aj púštne exteriéry, mohol tam zabezpečiť aj trochu toho vtipu (neustála absurdnosť nestačí).

"Vlk" akoby nevedel, čomu sa vlastne chce venovať, a tak dostávame postupne takmer všetko: premenu slušného a solídneho chlapa na nadpriemerne dobre cítiaceho a počujúceho asertívneho pomstychtivca, nie úplne štandartný ľúbostný vzťah, odhryznuté prsty a vraždy, kriminálku, thriller, mysteriózne reči a šamanizmus. Zdá sa ale, že tvorcovia predsa len neprekročili znesiteľnú hranicu a na tento mix sa dá pozerať. A pretože mám pocit, že by som bol ochotný si ho pozrieť dokonca opakovane, nebude to ani úplny priemer.