Shredder

Rozmyslali ste niekedy nad tym, ako by vyzerali vsetky tie super akcne, ultra napinave, akcne heist filmy, kde s napatim cakate na dalsi zvrat, keby ste do nich obsadili vasich pradedkov? Nuz, uz nemusite dalej kontemplovat, kedze Zach Braff vam prinasa odpoved. Going in Style vojde do historie ako najnudnejsia lupez v historii, ktora pripomina skor nejaky prehnany skec z Family Guya, nez realny film. Obsadili velke hviezdy, ktore tu vsak neziaria, napisali primitivny scenar a z nejakeho dovodu cakali, ze to bude fungovat. Ak niekto ide do filmu s tymi myslienkami ako ja, ze trio legendarnych veteranov prinisie na platno charizmativcky herecky koncert plny humoru, sarmu a dobrej nalady, s najvacsou pravdepodobnostou ostane sklamany. Suchy, prazdny film, ktory posobi dojdom, ze nikto od rezisera cez scenaristu, stab az po hercov na platne byt nechcela a zisli sa na placi len preto, aby si to rychlo odbili a zobrali vyplatnu pasku.

Neviem, co som vlastne od filmu naozaj cakal. Mozno sirsie portfolio oblud, napinavejsi dej, nejake prekvapenia, ci inteligentnejsi scenar. The Great Wall je v realite hlupa variacia pribehov o obliehani hradu, kde tupa nekonecna armada monstier chovajucich sa ako mravce, utoci na odvaznych cinskych patriotov. Ti predveduju v jednej sekvencii farebne a vizualne putave kusky bojove kusky, ktore by vsak boli v realite vysoko neefektivne. Okrem tycho par minut je cely film len nudnou konverzackou (s neprilis inteligentnym scenarom) medzi zapadnym zoldnierom a lakonickou cinskou generalkou. Na TGW nic velkolepe nie je, je to skor nieco ako tretotriedna verzia Posledneho samuraja, natocena Uwe Bollom.

Uz po videni traileru som nemal vysoke ocakavania, no dopadlo to horsie nez som cakal. Keby v tom nehrali Cruise a Crowe, myslel by som, ze je to nejake x-te beckove pokracovanie v style Scorpion King, kedze na novej mumii je zle asi vsetko. Reboot prinasa zo zaciatku podobnu verziu pribehu aku divak pozna uz z roku 1999, s mensimi obmenami. Vsetko je vsak horsie, herecke vykony, rezia, vyprava a cely scenar. Boutella a Wallis hraju katastrofalne, Cruise prinasa len silu svojej osobnosti a Crowe, ktory zas v pribehu tolko nie je, prehrava az bieda. Cely pribeh je neuveritelne priamociary, hlupy, bez stipky napatia. Vytratil sa aj vsetok humor, no napriek tomu je nova Mumia menej desiva nez origininal. Ahmanet ako monstrum nestoji za nic, Hyde bol maximalne komicky a Nick Morton je len dalsi nezaujimy "token hero" bez osobitosti, ktoreho meno si nikto nezapamata a aj tak bude pre kazdeho len starnuci Cruise. Vraciame sa k veciam, ktore sme poznali z prvych dvoch filmov, ako obria poletujuca hlava a nahanacka v aute s mumiami, no opat downgrade. Ahmanet si pochuduje mestom, vsetko sa rozpadava a cloveku sa pripomenu nezaujimavi zaporaci v style Apocalypse a Phoenix (filmove verzie) a ja rozmyslam, ci sa to vsetko este viac pokazit. Odpovedou mi bolo ano, da sa. Prijde finale, kde zaverecny suboj patri k tomu najnudnejsiemu, co bolo kedy natocene, zakoncene cheesy romancou a uplne gycovymi presladenymi poslednymi minutami. Ono zas ked sa clovek pozrie, ze traja ludia pisali pribeh a traja dalsi scenar a vacsina z toho babraci, nie je prekvapive, ze to takto cele skoncilo. Posadit na na rezisersku stolicku cloveka s malymi skusenostami s poziciou, pri projekte ktory vraj stal 125–195 milionov dolarov je vtip. Vznikol len dalsi tovarensky produkt Hollywoodu, ktory zapadne prachom uz za par mesiacov. Brendan Fraser si moze zapali cigaru zobrat pohar whiskey, sadnut si do pohodlneho kresla a zacat sa na plne hrdlo smiat. Reboot sa k jeho filmu ani len nepribizil, aby som zvyraznil aky markantny je rozdiel, predstavte si hodinky rucne vyrobene svajciarskym majstrom a potom podobne, vyrovene z plastu v cinskej tovarni.

One man show Fassbendera. David a vizual filmu su jeho jedine pozitivne stranky, aj ked kvalita druheho spominaneho sa od Promethea zhorsila. Ak by som mal hadat, povedal by som, ze je to preto, lebo Scott sa rozhodol venovat prilis vela svojej pozornosti filozofickej stranke filmu. AC je vsak prilis plytky, aby mohol byt povazovany za kvalitny kontemplativny film a zaroven zlyhava v inych aspektoch, kde vynikali jeho predchodcovia. Chyba mi tu ta gradacia, napatie, strach, kreativne vrazdy/besnenie votrelcov, ci zaujimave postavy. Ano, Fassbender si vo svojej dvojrole ide svoje, ale inak si nepamatam vyzor ci meno jedinej dalsej postavy. Preto, ked nastane situacia, ze nejaky clen posadky je zavrazdeny, nevzbudzuje to vo mne ani len najmensi zaujem ci pocit. Miestami som mal pocit, ze to sledujem ocami Davida, pre ktoreho su ludia len figurky v jeho plane. Nebol som schopny s nimi sucitit, co sa odrazilo aj na celkovom nezaujme, takpovediac apatii pri sledovani. Niektore sceny su neuveritelne vizualne putave (Inzinieri), ale vacsina filmu je nezaujimava a hlupa, v mnohych ohladoch horsia od Promethea, takze ziadny slubeny upgrade sa nekona.

Keby existovala univerzita, kde ucia tocit zle filmy, Anderson by bol rektor. Ak by sa ma niekto opytal, co je zle na poslednej (snad) casti RE, odpoved by musela byt absolutne vsetko. Najhorsia cast filmu je jednoznacne utok zombie armady na Raccoon City, za ktoru by sa hanbil aj Uwe Boll. Otrasne CGI, katastrofalne herecke vykony (stara Jovovich by si zasluzila 100 zlatych malin), vsetko tmavocierne a za kamerou Michael J. Fox, zabery trvajuce nanosekundu, stupidne dialogy, nulova gradacia, 100% vsedne vedlajsie postavy, nula emocii, a vyslovene odpadova akcia. Anderson potom uz len zrecykloval dva uspesny elementy z jednotky a zakoncil to najmenej hype-nutou bitkou v historii. Moja najviac subjektivna vycitka je, ze ten "drsny hlas", ktory tu Milla predvadzala ma iritoval tak, ze som to ledva dopozeral. Dufam, ze toto je posledna cast, lebo ak budu pokracovat s tym neskutocne stupidnym napadom, kde kazdy dalsi Isaacs je klon, tak tomu budem musiet napalit odpad.

Lacna korejska kopia Kruhu. Jedine cim sa to odlisuje, je zvrat v zavere, inak v podstate beckovejsia verzia spominanej klasiky, ktora zaostava v kazdom ohlade.

Viac tuctovy horor sa snad ani natocit nedal. Plus neviem, ci je vobec mozne oznacit to za horor, ked tu vlastne nic desive nebolo, ani len jedna scena za cely film, takze v podstate PG-13. Je to nudne, je to nezaujimave, je to hlupe, jednoducho povedane uplne zbytocne, film ktory nikdy nemal vzniknut.

BvS vytvara dojem, ze studio dalo 12 rocnemu chlapcovi jediny pokyn: "Natoc epicky film." Zack sa dal do prace a dal si zalezat na tom, aby kazdy druhy zaber vyzeral tak epicky ako je len mozne, co v realite znamena extremne vela slow motion, silna orchestralna hudba a gritty filter. Nic z toho vsak v zavere nevyzera realne cool (s vynimkou bitky v sklade) a uz vobec nie epicky a to hned z niekolkych dovodov. Prequel k Justice League vopchal do jedneho filmu vsetky postavy, pricom zatial sme sa v predchadzajucich filmoch stretli len s jednou. Divak k nim nema ziadny citovy vztah, nepozna ich minulost, motivy etc., jednoducho mu je oznamene, toto su superhrdinovia a vsetci su ultra zaujimavi, ved koniec koncov, poznate ich z komiksov a to staci, ci nie? Aj ked mnoho ludi bude poznat Wonder Woman ci Flasha a Batman je samozrejmost, nemaju ziadne predosle vazby na Affleckovu verziu, ci verzie jeho kolegov. Snyder nevie s postavami pracovat, nevie komiksove postavicky pretvorit na dychajuce bytosti (ani Batman pri ktorom sa islo viac do hlbky nebol velmi uveritelny), nedokaze z nich dostat stipku charizmy a vo vysledku necitim ziadny hype v spojitosti s JL. Eisenberg ako Lex Luthor, neviem co povedat, komicka mentalne narusena postavicka, ktora je tak mimo, az som mal pocit, ze nejaky blazon sa zahral na dvojnika znameho zaporaka, ale prilis mu to neslo. Akcia celkom fajn, aj ked zaverecna bitka zase jedna neprehladna tmava mela. Napriek tomu, ze Snyder sa snazil vytvorit krvopotne ultra epicky film, nenapada ma jedina vynimocna scena, ktora by sa zachovala do buducnosti, ci nejaky emotivny dojem, kedze pracuje s pocitmi horsie ako Nolan. Skoky z jednej sceny do druhej, aby sme sa prepracovali az k rozcarujucemu finale, no nejako to cele nedrzi pokope a tak som nemal pocit ze napatie stupa. Navyse ked sa uz nasi dvaja hrdinovia dockaju svojho osudoveho stretnutia, jeden z nich vlastne ani nema tuzbu bojovat, jednoducho sa k tomu postupne prepracovavame, ale ked to konecne pride, ziadne napatie pred subojom. Ziadna chemia medzi Batmanom a Supermanom, ziadna chemia medzi Batmanom a Alfredom,(zabudnite na interakciu v style Bale/Caine), jednoducho nic. Stale nechapem, ako je mozne ze Snyder natocil tak zaujimavy film ako Watchmen, ale nic z toho tu nedokaze zreprodukovat, rovnako ako nechapem, ako je mozne, ze DC ma kvalitnejsie animovane filmy ako Marvel, ale DCEU je zatial totaly odpad.

November je tu a zapadny svet pripomina coraz viac predvianocny december, comu nasvedcuje aj televizny program. Saving Santa je zabudnuty animak, o ktorom vacsina ludi ani nepocula a sam som nanho natrafil len vdaka zoznamu najlepsich vianocnych filmov na Netflixe. Po dopozerani sa vsak uz necudujem, preco sa tato rozpravocka vytratila z dejin. Ma totiz menej osobitosti a osobnosti nez vianocne specialy od Hallmarku. Nesikovny elf sa snazi zachranit Santu s pomocou stroja casu a tym sa to zacina aj konci. Do istej miery je to zaroven variacia na Groundhog Day, kedze sa zakazdym vracia len o den spat. Neexistuje tu ziadna vyrazna postavicka, ziadna zaujima scenka, interesantny hlas ponuka len Freeman a cele to vari z vody. Aby som trochu priblizil, ako zle to je, predstavte si nasledovne porovnanie. Mate film ako Ice Age s mnoho zaujimavymi postavami, humorom, nezabudnutelnymi scenami, plno emocii a dobry scenar - ak by bol IA jedlom, bol by excelentnou polievkou v luxusnej restauracii, ktora je skvelo ochutena, obsahuje domace rezance, kvalitne maso, cerstvu zeleninu a je podavana este horuca. Saving Santa je presnym opakom - sackova polievka Tesco znacky, ktora obsahuje nieco co zdialene pripomina slize, napodobneninu podravky a dve kusky masa o velkosti spendlikovej hlavicky.

Sklamanie je vacsie, nez by som mohol ocakavat. DC ma stale problem rozhodnut sa, akou cestou sa vydat vo svojom Extended Universe. MCU sa aj napriek kritike stale neuveritelne dari a kedze ich recept na uspech nedokazu (a ani by nemali) okopirovat, otazne je akou cestou sa vydat. Kedze komiksy nie su zvacsa disneyovsky sladke, naskytla sa moznost vydat sa viac gritty cestou a uspokojit drsnejsie chutky divakov. Suicide Squad bol tak aj od zaciatku prezentovany, lenze neskor bolo oznamene, ze podobne ako u konkurencie, aj tu sa dockame magickej hranice PG-13, ktora mala zarucit vysoke trzby. Vysledok je taky, ze sice miesto hrdinov mame zaporakov, ale film je sladuckejsi nez kandizovany cukor. Na zaciatku sa ceria zubky, ale postupne sa postavy chovaju ako klasicki hrdinovia a este k tomu poriadne nezaujimaví. V pamati utkveju najma Smith a Robbie, avsak obaja z nezpravnych dovodov. Margot je sexi az hanba a Smith charizmaticky ako vzdy, cize na obidvoch sa radost pozerat, no neda sa povedat, zeby sme dostali skvelu Harley Quinn, alebo Deadshoota. Jednym z najvacsich lakadiel mal byt Joker, ktory je vsak v ramci detskeho ratingu krotky ako baranok a IMO ani zdaleka nie taky psycho ako Nicholson, ci mrazivy ako Ledger. Pripocitajte si k tomu stupidny pribeh a slabeho zaporaka (komu napadlo, ze idol 12-14 rocnych dievcat, pseudomodelka a bohata rozmanana dcerenka, bude vhodnym zaporakom a protivnikom pre tim vrahov asi nikdy nepochopim a uprimne dufam, ze v dalsich filmoch nam neprinesu esa typu Gigi Hadid a Kylie Jenner) a dostanete velku teplu davku trusu. SS mal byt odlisny, zaujimavy a priniest cerstvy vietor medzi komiksove filmy, no je rovnako obycajny, ako podobne vyprdky, ktore na nas Hollywood chrli v poslednych rokoch. Ostava na Affleckovi, aby konecne z reziserskej stolicky zachranil svet DC.