Shredder

Nenavidim, ked pointu filmu ( nie nemyslim tu nadprirodzenu cast ) uhadnem uz na zaciatku. Kazi mi to celkovy dojem a toto je presne ten pripad. Uzil som si vsak tri veci - vynikajuceho De Nira, Rourka a temnu atmosferu. Vseobecne sa da povedat, ze ako herecke vykony, tak technicka stranka su zvladnute velmi dobre a problemom je chaby scenar, ktory vychadza z romanu Williama Hjortsberga. Brilantna scenka s Louis Cyphreom a vajickom mi ostane v pamati asi navzdy, ale obavam sa, ze zvysok rychlo vysumi, pretoze sa mi Angel Heart nedokazal zaryt pod kozu.

Po uplynuti prvych 20 minut som bojoval so silnou tuzbou predcasne vypnut film a ohodnotit ho ako odpad. Po dalsich dvadsiatich tato tuzba este zosilnela. Postupne sa naslo zopar usmevnych momentov, ktore ma presvedcili vytrvat do konca, ale to, ze film bol navrhnuty na 2 Oscary, ziskal 10 roznych oceneni a bol nominovany na dalsich 42 je pre mna zly vtip. Situacie, ktore by mali byt zabavne su vacsinou len trapne a zbytocne hnane do absurdnych extremov, hlavna hrdinka je nesympaticka a dej sa da rozdelit na dve casti - predvidatelna nuda a "zabavne" scenky. Cim su vlastne Bridesmaids vynimocne? Odpoved je jednoducha - absolutne nicim. Dobra komedia potrebuje bud vyborny scenar, alebo osobnosti, ktore ju dokazu utiahnut, pricom samozrejme najlepsie funguje ak sa v nej fuzionuju obidva spominane prvky. V tomto pripade nam naservirovali partiu nevyraznych tvari a porciu biedneho klise. Co uz, dviham palec hore aspon za zensky Fight Club.

Po niektorych velmi negativnych reakciach z mojho okolia som ocakaval katastrofu. Pravdou je, ze Dark Shadows je priemerny film, pricom fiaskom je len v porovnani so zvysnymi Burtonovimi dielami. Okrem jeho vzdy zaujimavej stylizacie, je totiz vsetko strasne obycajne, bez originality a len malo vtipov padlo na urodnu podu. Film sa drzi nad vodou len vdaka Johnnyho charizme, aj ked sa neda povedat, zeby tentokrat vytvoril nezabudnutelnu, vynimocnu postavu. Okrem neho je najvyraznejsou osobou na platne Chloe Moretz, ktora stale preukazuje, ze patri medzi najvacsie mlade hollywoodske talenty. Po technickej stranke je film v poriadku, avsak scenar je na takej nizkej urovni, ze keby hlavnu postavu hral niekto menej vyrazny, mal by som pocit, ze sa pozeram na hlupy, predrazeny televizny film - velmi slabe 3*

Takychto filmov by som kludne prijal viac. Uz trailer dal na znamost, ze nepojde o dalsiu obycajnu vyvrazdovacku v style Pach krvi. Prva vec, co ma potesila, bola velka davka humoru. Je sice pravda, ze najvacsim nepriatelom strachu je smiech, takze The Cabin in the Woods nie je strasidelny horor, ale na druhu stranu velmi zabavny a s rychlym spadom. Uvod je tradicky, potom pride scenka s redneckom ako vystrihnuta zo zablony, no vzapati prisli u mna na rad prve vybuchy smiechu. Niektore prvky pripominaju Raimiho a ze nejde o nahodu napoveda aj tabula s monstrami (angry molesting tree). Celkovo vsak vidiet, ze je tu snaha bojovat s klise a spravit fuziu osvedceneho s niecim novym. Koniec koncov za scenar je zodpovedny talentovany Joss Whedon, ktory zatial ako jediny dokazal natocit komiksovy film od Marvelu s ktorym som bol naozaj spokojny. Zaver filmu bol prekvapivy, ale vybicovany do parady. Keby sa predlzila stopaz a ubralo v zavere tej zbesilosti, mohli z neho pri vsetkych tych moznostiach vytvorit skutocne "guilty pleasure". Celkovo vsak film predcil moje ocakavania a jeho hodnotenie je niekde medzi silnymi tromi a slabsimi styrmi hviezdickami.

Len nedavno som pozeral V/H/S a hned nato sa mi dostalo pod ruku Kowai onna, pricom tentokrat su k dispozicii 3 hororove pribehy. Japonci su majstri ducharin, ktori nemaju vo svete konkurenciu. Obcas sa sice na nich dotahuju Spanieli, ale Americania mozu o ich kvalitach len snivat a robit nadalej remaky (The Grudge, The Ring). Prvy pribeh je uplne skvostny, takmer nonstop trvajuci teror. Niekedy je vidno, ze by filmu neuskodil vyssi rozpocet, ale aj tak ide i perfektny ducharsky kusok. Druhy pribeh je absolutna bizarnost a tak trochu odraza ducha unikatnej japoskej kultury. Tentokrat sa vsak nestupnuje napatie, ale zvedavost, kedze pravdepodobne kazdy tuzi vediet, co sa schovava pod vrecom, ktore zahaluje hornu polovicu tela zeny. Niekde uprostred som mal pocit, ze sa to zmenilo na komediu a nemohol som sa prestat smiat. Samotny zaver bol svojim sposobom roztomily, melancholicky a nechutny zaroven. Treti pribeh je ducharsky thriller, ktory ponuka len malicke fragmenty strachu a kedze je to kvoli kratkej stopazi strasne nahustene, chyba zaverecnemu odhaleniu ta mrazivost, ktora sa zvycajne pri tomto type filmov dostavi.

No, keby islo o plnohodnotny kino film musel by som ist s hodnotenim nizsie, avsak vzhladom nato, ze ide len o nizkorozpoctovu snimku, natocenu a zahranu ludmi, ktori nemaju daleko od amaterov, ide o celkom podarene dielo. Jednotlive pribehy sa vsak kvalitativne velmi odlisuju. Najlepsim je jednoznacne Amateur Night od Davida Brucknera, zatial co Second Honeymoon Ti Westa je absolutny odpad. Je to svieze, zahrna to v sebe hned niekolko hororovych zanrov, ale ani omylom take desive ako sa hovorilo po Sundance.

Prva polovica filmu posobi ako niaka bizarna nocna mora homosexualneho modneho navrhara. Navyse je dost nudna, so scenami, ktore divak, ktory necital knihu nemusi pochopit. Cele to posobi nesurodo, akoby pri premene kniznej predlohy na scenar nevedeli, co vsetko vynechat a tak jednoducho pozliepali par scenok dohromady. Druha polovica je akcna a ubieha rychlejsie, ale ide v podstate len o akusi teenagersku verziu The Condemned. Film sice skryva pod plytkym povrchom aj hlbsie myslienky, ale aj tak som od filmu, ktory sa pre mainstreamovych americkych divakov stal tohtorocnym fenomenom predsa len trochu viac - velmi slabe 3*.

Trochu Bay, trochu Emmerich a poriadna davka klise a stupidity. Battleship v zasade zacina, prebieha aj konci ako vsetky podobne hrdinske americke filmy, akurat, ze je tak o 2 urovne nizsie. Taylor Kitsch sa mi po Johnovi Carterovi opat neosvedcil a zvysok postav ani netreba spominat, jediny kto tam bol schopny nieco uhrat bol Neeson, ktory vsak dostal minimum priestoru. CGI efekty su dobre, ale Jablonsky do nich nezapracoval taku epicku hudbu ako pri Transformeroch a tak je celkovy dojem oslabeny. Co ma vsak iritovalo najviac bola scenka s dochodcami marinakmi. Tie trapne "dojimave" sceny boli tak ocividnou agitkou a hrou na city mladych americanov s vymytymi mozgami, az sa mi chcelo grcat. Tie dve hviezdicky su za efekty, aj ked popravde zas tak vela dobrych pocitacovych scen tam nebolo a navyse mali tendeciu pripominat jedna druhu.

Zavadzajuci trailer sluboval horor, ale The Tall Man okolo tohto zanru ani len nesiel. To vsak neznamena, ze ide o zly film. Vychvalit musim samozrejme premysleny scenar. Vacsinou totiz pri thrilleroch odhalim pointu velmi rychlo. Po prvych minutach si vravim ach zase to klise ktorych mame stovky, no po chvili som sa dockal prekvapenia. Po prvej polhodine sa mi v hlave vytvorili tri scenare, ktore som pokladal za mozne konkluzie pribehu. O chvilu nato vsak Laugier zase vsetko otocil o 180 stupnov a to sa uz u mna prejavila konsternacia. Napokon sa mi identitu Tall Mana podarilo odhadnut asi po 50 tich minutach, ale motiv zostal zajaney ruskom tajomstva takmer do samotneho konca. Na jednej strane teda prislo sklamanie, kedze som sa tesil na horor, na druhej strane radost zo sofistikovaneho scenaru. Herecke vykony su v poriadku, obcas trochu zlyhava kamera, film posobi lacne a napriek vsetkym zvratom a zaverecnym dramatickym momentom sa nedokaze naozaj zaryt pod kozu, ale aj tak ide o prijemne osviezenie pri komparacii s klise hlupostami, ktorymi sme bombardovany posledne roky. PS: Chcem vidiet Jodelle Ferland aj v dalsich filmoch, to dievca ma v sebe potencial.

Stacilo par minut aby mi postava Snowa pripomenula mojho oblubenca Hallenbecka, skoda len, ze Pearce nemal rovnako zabavneho scenaristu. CGI efekty vzhladom k rozpoctu nie su zle, az na tu scenou s motorkou, ktora by sa lahko mohla zapisat medzi najnevydarenejsie pocitacove scenky v historii. Pearce ma charizmu a tak to cele taha dopredu, ale inak film nezaujme nicim. Je to dalsi zo zastupcov tych vsednych filmov, ktore vam rychlo vysumia z hlavy, pretoze sa rozpustia v mori spomienok na dalsie banalne filmy.