Shredder

Frankensteinovo monstrum. Film pozliepany z rozlicnych inych filmov a klise. Nielenze vsak vsetko buduje z horsich materialov, ale cele to ledva drzi pokope. Nezaujimavy zaporak a ostatne postavy, ziadna chemia medzi hercami. Posobi to draho, ale ako niekto poznamel v komentoch, akoby to vytvorilo sucasne AI a nevedelo tomu celemu spektaklu pridat osobnost.

Konecne po dlhych rokoch nieco, comu mozem s cistym svedomim dat 5*. Uzasna zmes akcie, emocii, napatia, strachu a na zaver aj slz. Vsetko zabalene do putaveho vizualu a tempa, ktore odsypa. Byung-Hoon dokazal majstrovsky zmixovat do kopy to najlepsie z Korejskych thrillerov a dram a dodat tomu celemu hlbku, ktora v istych momentoch nuti cloveka sa zamysliet. Povinna jazda pre vsetkych milovnikov korejskej filmografie.

Parazit prizivujuci sa na znacke F&F. Nema nic spolocne s originalom ani sialenymi novymi dielmi. Over the top akcia je tu viac komicka ked kedykolvek predtym a navyse ani nefunguje. Plus cely ten rodinny/timovy pocit je prec, a miesto toho dostavame buddy komediu, ktora konci ako kazdy novy opozerany Rockov akcnak.

Mohol to byt novodoby, podvodny votrelec. Avsak vsetko co podobny Alien mal tu chyba. V prvom rade by som privital nejaky uvod a aspon kratke predstavenie postav. Film nas vrha do deja takmer okamzite a rovnako svizne predvadza postavy. Prkenna Kristen Stewart, hlaskujuci T.J. Miller a zaplava tvari, ktore sa mi uz stihli vymazat z pamati. "Chlapci a dievcata ideme z bodu A do bodu B!" rozhodne nudny kapitan. A tak sa nasi hrdinovia posuvaju a postupne odpadavaju z timu. Kto? Tazko povedat, bezduche a bezcharakterne postavy su jedna ako druha. Co sa im deje? Nikto nevie, vsetko tmave a otrasna roztrasena kamera spojena s nanosekundovym strihanim nam nic neukaze. O com sa postavy rozpravaju? Kiez by som vedel, Kristen si mrmle popod nos a kvalita zvuku vo filme je podobna ako praca s kamerou. Co nam z toho vyplyva? Ze divak moze len tazko investovat emocie do pribehu plneho nezaujimavych NPC, ktory je tak zle natoceny, ze clovek vlastne ani nevie co sa deje naokolo. Je mi to luto, lebo ako niekto poznamenal, podmorskych hororov v tomto style vela nie je a tesil som sa.

50% filmu je cierna obrazovka, zvysok nekvalitny mix klise. Predstavte si, ze sefkuchar ide varit komplexnu francuzsku polievku. Prichysta si suroviny. Hodi do vody kus neosupanej hnilej mrkvy, kuracie masko z konzervy pre psa, ramen rezance 10 rokov po zaruke, nasledne tam hodi pol misky podravky a serviruje. Takto nejak posobi Countdown po filmovej stranke.

Letim v lietadle z Tokya do Fukushimy. Kratky let, prekvapivo okoreneny moznostou pozerat japonske programy a filmy. V ponuke jediny film s anglickymi titulkami, Okko's Inn. Lacne jednorazove sluchatka do usi a podme na to. Tragicky zaciatok spusta tento tradicne japonsky slice of life. Okko sa stahuje do Inaky, kde sa zacina jej novy zivot ako pokracovatelka v rodinnej tradicii vedenia ryokanu. Ako byva pri tomto zanri zvykom, je to pomala jazda, tu az mierne rozpravkova s trochu preumelkovanym koncom. Feel good film, ktory zaroven uci mladsiu generaciu Japonskemu zmyslaniu - ako sa udrziavaju tradicie a vedie biznis (tradicny hotel). Zahreje, ale nijak specialne neocari.

Nudna, vsedna zbytocnost, ktora nevynika v nicom. Uz dlho som nevidel film, kde by boli vsetky postavy tak lahko zamenitelne s inymi charaktermi z prakticky hociktoreho akcneho fillmu. Vikander tu nema ziadnu charizmu a prehrava, Goggins si strihol absolutne trivialnu rolu zaporaka a Daniel Wu ako sidekick mi vypadava z pamate uz par minut po skonceni filmu. Plno otrasnych CGI, priblble akcne scenky, ktore by skor patrili do nizkorozpoctoveho TV filmu a absolutne nazaujimavy pribeh, ktory vykradol 1000 najotrepanejsich klise, bez toho, ze by dokazal priniest co i len stipku niecoho noveho. Vrcholom vsetkeho je neskutocne slabe finale, ktore zaklincovalo obycajnost tohto diela. Neschopny a netalentovany reziser, scenaristi ktori maju na svedomi skvosty ako TMNT a Divergencia, strih katastrofa, postavy jednorozmerne, ziadny risk... A k tomu vsetkemu sa film berie prilis vazne a na rozdiel od skutocnych dobrozstiev ako Mumia ci Indy nedokaze navodit tu spravnu atmosferu. Mohol by som este pokracovat, ale uprimne, ten film ani nie je hodny tolkej kritiky.

Vsetky tie reci o najlepsej Marvelovke v historii... Ale no tak. Povedzme si uprimne, nie je to sice tradicny marvelovsky origin pribeh, no keby sa z toho v USA nestal kulturny fenomen kvoli farbe pleti hercov, nikto by po podobnom filme ani nestekol. Jemne zabrdnutie do africkych motivov nam strieda pribeh ako vystrihnuty z bondovky, aby sa to v zavere zmenilo na viac menej tradicny Disney pribeh. Cooglerovi patri uznanie za niektore zaujimave akcne scenky, ludom zo CGI pokarhanie za niceniu dojmu nekvalitnymi efektami. Hlavne zaverecny suboj pripominal staru videohru a naposledy tak komicky vyznelo Legolasove poskakovanie po kamenoch v Hobitovi. Z hercov najviac zaujal Jordan, aj ked jeho ghetto slang a vyjadrovanie, boli v tomto pripade ako past na oko a vo Wakande nezapadali. Martin Freeman uplne zbytocny a nezaujimavy, len aby sa nepovedalo, ze vo filme nie je ziadna biela postava. Cele mi to prislo zdlhave a aj ked to trochu obzvlastnilo svet Marvelu, rozhodne to ma daleko od uzasneho filmu a neviem akeho kinematografickeho velkodiela, ako nam nahovarali niektori zahranicni kritici, ktori sa sustredia viac na svoju agendu, nez realneho hodnotenie kvality filmov.

Obaval som sa toho, ze Spielberg sa pokusi napchat do jedneho filmu kvantum pop-kulturnych odkazov, aby vvyvolal nostalgiu, co mu umozni natocit lenivy film, ktory aj tak zozne uspech. Musim skonstatovat, ze moje obavy sa naplnili len z casti. Na jednu stranu, film ma mnoho chyb - vedlajsie postavy nemaju hlbku (ale hlave ze mame ciernu lezbicku to je podstatne), slaby zaporak, neprilis sympaticky chlavny hrdina, zaverecna bitka je len jedna mela etc., no z druhej strany Spielbergovi sa podaril maly zazrak. Zachytil to caro dobrodruznych filmov, ktorym kedysi ovplyvali vsetky jeho diela a ktore som pokladal za dlho stratene. Co je tiez podstatne, docielil som to svojim rozpravacskym talentom a nie vdaka referenciam, aj ked je pravda ze bez nich by bol film menej pestry. V znacnej miere tu pomaha fantasticky Rylance, ktoreho by som si po tomto rad pozrel v roli nejakeho carodejnika aj v inom filme. Film dobre odsypa, nemal som vsak pocit, ze by bol unahleny, takze od zaciatku do konca comfy.

Naposledy som odchadzal z kina tak nadseny po prvych Avengers. Ocakavam, ze ludia, ktori maju radi Marvel na tom budu rovnako, zatial co ti, ktorym komiksovky lezu krkom sa nazor nezlepsi. Anthony a Joe prinasaju do jedneho filmu to najlepsie co sme mali sancu za poslednych X rokov vidiet. Ludia pochybovali uz o Whedonovi a jeho schopnosti zmanazovat tolko hrdinov a znamych tvari do jedneho filmu, tu nam pocet znacne narasta a je to zvladnute bravurne. Film funguje, zaujimava akcia, dobre efekty, fajn humor (niekedy az prilis), pestrofarebne lokality, dobra chemia medzi postavami a konecne aj vynimocny zaporak, na ktoreho sa hnedlen tak nezabudne. Infinity Wars su po vsetkych strankach monumentalny film, ktory hravo zatieni svojich predchodcov aj ostatne blockbusteri a este stale nechapavo krutim hlavou nad tym, ze sa im podarilo spojit tolko hviezd dohromady. Strhujuca jazda od zaciatku az po koniec, bez nudnych momentov. Ako jedine negativum vnimam fakt, ze sme dostali len prvu polku de facto dvojdielneho filmu, ktory sice funguje aj samostatne, no bez druhej casti je ochudobneny a je citit, ze tvorcovia si toho vela nechali pre druhu cast. O to viac sa samozejme tesim na 2019 a (dufajme) velkolepe zakoncenie.