Shredder

Pokial si dopredu níekto nezistil, o com serial naozaj je, moze byt (ne)prijemne prekvapeny. Zacina sa to cele klasicky, ako dobrodruzne fantasy, kde sa hrdinovia vyberu zachranit svet a porazit enigmaticku temnu bytost. Prvy dojem bol pre mna znacne negativny, kedze sa to kvalitativne ani zdaleka nepriblizovalo podobnym anime, napriklad Nanatsu no Taizai, ci Agame ga Kill. Posobilo to na mna skor ako nudnejsi a pomalejsi brat Shingeki no Bahamut. Po prvych dvoch alebo troch castiach (ach ta pamat) sa vsak vsetko meni a dostavame stare zname "niekto z nas je vrah/zradca a musime ho odhalit". Podobna idea sa objavila v rozlicnych variaciach v nespocetnom mnozstve filmov a serialov, pravdepodobne jednym z najznamejsich prikladov je Carpenterova Vec. Kazdy sa sprava absolutne normalne, paranoia rastie, kazdy sa obracia proti kazdemu a divak je vedeny za nos, niekedy ocividnymi, inokedy viac rafinovavanymi klamlivymi voditkami. Aj tu sa objavuju napate momenty, na svoje si prijdu aj milovnici akcie, avsak vsetko je na urovni priemernosti, ktora predpoveda, ze v pamati sa serial dlho nezachova, obzvlast ak divak videl kvantum diel s podobnou temou. Postavy su znesitelne, ale v ramci anime spadaju do klasickych stereotypov - 1. Velkohuby hlavny hrdina, plny preslovov a naivity, avsak s dobrym srdcom, ktory posobi ako saso, ale zachrani den, 2. Loli (viac ani nedodam), 3. Vznesena princezna, 4. Silny, verny a tichy ochranca, 5. Psychopaticka postava bizarnejsieho razu, 6. Lakonicky hlas rozumu, ktoremu chyba zmysel pre humor. V zasade ani jedna postava sa nemoze zaradit do ziadnej kategorie 100 najlepsich anime postav, ba tazko by sme ich hladali hoci aj v zozname 1000 najlepsich. Ako jednohubka je to pouzitelne, ale dieru to sveta to neurobilo.

Uz davno som nebol tak rozpolteny, pri hodnoteni nejakeho serialu. Su momenty, kedy ma clovek sto chuti to dropnut, su chvile, kedy su viacere aspekty podpriemerne a inokedy zas prudko stupame nahor, len aby bol divak prudko zrazeny nadol. Ano, v znacnej miere to pripomina jazdu na horskej drahe. Podme teda po poriadku. Postavy su aj po viac ako dvadsiatich epizodach stale neprilis zaujimave a lahko zamenitelne v ramci anime zanru. Vynimku tvori Subaru Natsuki, protagonista, ktory rozdelil divakov. Typicky otaku typ, bez ambicii, bez cielov, plavajuci zivotom bez vacsich problemov, ktory sa zrazu ocitne v neznamom fantasy svete. To neznie nijak unikatne a samotna premisa serialu posobi ako dalsi pokus o priemerny mainstream. V zapati sa vsak zaciname topit vo vlnach neocakavanej brutality a nanestastie tiez stupidity hlavneho protagonistu. Ten na rozdiel od beznych hrdinov nie je v ziadnom pripade nadclovek, ani sa v neho nezacne rychlo vyvijat. Prave naopak clovek sa iba utvrdzuje v nazore, ze je to absolutne neschopny, slabomyselny darmozrac, ktoreho nedokaze zachranit ani presun do alternativnej reality. Tu nastava schizma medzi divakmi, zatial co niektori tlieskaju, lebo protagonista je uplne obycajny clovek a nie dokonala verzia ludskej bytosti ako napriklad Kirito zo SAO, druhy tabor tvrdi, ze Subaru je jednoducho neznesitelny. Osobne sa priklanam k druhej strane, kedze hlavny hrdina nie je len "obycajny clovek", ale priam neskutocny hlupak bez zdraveho sedliackeho rozumu. Jeho nekonecne emocne vylevy, rev, krik a sialenstvo su tak iritujuce, ze clovek ma problem nerozbit obrazovku. Neuveritelne trapne pokusy o humor, cringe sposoby flirtovania a nulova kontrola nad infantilnymi emociami z neho lahko robia kandidata do zoznamu najnenavidenejsich postav. Pribeh samotny zatial nie je az tak strhujuci, aj ked zaujimavym ho robia mnohe mysteriozne prvky a uzasne dejove zvraty. Neviem, ci nas caka druha seria, kazdopadne potencial pre zlepsenie kvality tu je, pretoze popri mnohych tuctovych momentoch sa nasli aj tie nervydrasajuce a podmanive (napriklad cely suboj s Bielou velrybou bol eminentny). Som ochotny v buducnosti zmenit hodnotenie, ak sa veci zmenia k lepsiemu.

Pre mna osobne o dost lepsie ako prva cast. Suhlasim sice s tym, co viaceri komentatori Wanovi vycitaju a to fakt, ze neprinasa nic nove, napriek tomu som nadmieru spokojny. Preco teda davam dobre hodnotenie? Nepatrim totiz k miestnej komunite hororovych milovnikov ,ktori v ramci zanru videli vsetko mozne aj nemozne a tak jedine, co uspokoji ich gurmanske chutky su bizarne zanrove experimenty, pokusajuce sa vniest cerstvy vietor do tohto zanru. Pokial cloveku nevadi, ze druhy Conjuring je len klasicka ducharina, potom si to uzije podobne ako ja. Wan vie ako spravne navodid atmosferu, aj predviest ucinne lakacky. Stavka na istotu, ale lepsia nez 90% filmov s tou istou temou.

Na jednu stranu ako psickar a majitel Akita Inu musim povedat, ze pribeh o neuveritelnej lojalite Hachika je krasny, na druhu stranu, Hallstrom sa ako reziser prilis nevyznamenal. Clovek, ktory natocil Gilberta Grapea a Pravidla mustarne, mohol kuzelnemu pribehu pridat o nieco viac filmoveho cara.

Otvorene priznavam, ze patrim k ludom, ktorym nekvalitne CGI dokaze pokazit zazitok z filmu. Kedze transformovane bozstva,v celej svojej zlatej gycovosti ma preniesli 15 rokov dozadu do nejakeho lacneho videofilmu, dojem bol zniceny takmer okamzite. Okrem Butlera, ktory tu sice herecky nevynika, ale charizmu ako vzdy ma, su dostupne len stereotypne a suchoparne postavy. Predstavte si hocijaky direct-to-video dobrodruzny fantasy film, zvacsite mu o nieco rozpocet a dostane Gods of Egypt.

Ani hviezdny ansambl nedokazal zabranit upadku kvality. Nielenze je druha cast horsia, podobne ako mnohe pokracovania znamych filmov (Never Back Down, Scorpion King) aj London Has Fallen smrdi beckovostou. Po par hodinach si ledva dokazem spomenut, o com film vlastne bol. Ak niekomu vadili pateticke preslovy a premrstene prejavy patriotizmu v prvej casti, kde americky prezident je najtvrdsi a najodvaznejsi chlap, Spojene staty neurobili nic zle a kazdy vo filme je pripraveny v ktorejkolvek sekunde vyskocit, mlatit sa do hrude a vrieskat USA! USA! USA!, vedzte, ze ani pokracovanie vam nebude prilis po chuti. Ak si vsak aj odmyslime politicke pozadie, stale nam ostava len nekvalitny akcnak, ktory mohol byt aspon jednohubkou na pobavenie, no kedze sa berie prilis vazne, zatial co akcia a mentalita filmu su v plienkach, skoncilo to cele katastrofalne.

Vizualne krasna rozpravocka. Zaroven vsak ponuka stereotypny detektivny pribeh, par extremne znamych filmovych referencii (ktore pochopi aj ten najviac mainstreamovy divak) a priam tsunami vlnu propagandy. Uprimne, nechapem tu zaplavu pozitivnych reakcii, kedze aj napriek peknemu vizualu je Zootopia nanajvys priemerny animak.

Este vacsie sklamanie ako X-Men: The Last Stand. Vizualne zaujimavy zaciatok sluboval dobry zazitok z filmu, no postupne bolo tazke uverit, ze tento film natacal ten isty reziser ako X2. Kritiky je viac nez dost, zacnime teda tim, co ma sklamalo najviac - Apocalypse. Uz od roku 2000, kedy sa do kin dostal prvy diel, fanusikova netrpezlivo ocakavali, kedy sa na platne objavi jedna z najviac ikonickych postav Marvelu. O 16 rokov sa konecne dockali, no uz po prvom traileri sa objavili negativne ohlasy typu: "toto ma byt Apocalypse???" Singer sice ubezpecoval, ze este prejde zmenami a ludia budu mat moznost si ho uzit (rovnako tak jeho hlas), no vysledok je jednoducho katastrofalny. Oscar Isaac je talentovany herec no jeho postava vo filme posobi ako kazdy druhy megalomansky zaporak pokusajuci sa ovladnut svet, akoby ho Singer obalil vsetkymi zaporackymi klise, ktore sa dali pozbierat a Isaac s tou topornou postavou nedokazal spravit absolutne nic. Apocalypse, ci v komiksoch alebo animovanych serialovych adaptaciach, bol vzdy najvyraznejsou postavou, no v tomto pripade ide naozaj o extremne lahko zabudnutelnu, nevyraznu a stereotypnu postavu. V ziadnom pripade nemal byt hrany klasickou formou (popripade len ked En Sabah Nur vyuziva maskovanie pred ludmi v ludskej forme), ale radsej mali smerovat cestou Ultrona. Jeho hlas je chaby a jeho specificke schopnosti tu neexistuju a prakticky vytvorili pre film takmer omnipotentnu bytost, ktora je tak neuveritelne genericka, ze kludne mohol byt nahradeny zloduchom z nejakej masovej Hollywoodskej produkcie a clovek by nespoznal rozdiel. Predpokladam, ze jeho smiesne pozadie je vysledkom toho, ze FOX nema pravo na Celestials. Co sa ostatnych postav tyka, zaujimavi su opat najma Fassbender a Peters, plus v mensej miere aj McAvoy. Co sa ostatnych postav tyka, Lawrence by mala herecttvo povesit na klinec a ostatni novi mutanti nemaju takmer ziadny priestor, nevieme takmer nic o ich charakteroch, len nam predvadzaju poriadnu zbierku CGI a tym padom tvoria beztvaru masu pesiakov. Filmu samotnemu chyba akakolvek osobitost, z 95% vladne rutina a da sa zhrnut na "objavi sa zaporak, mame problemy, spojime sa a vsetko to vyvrcholi velkou bitkou". Podobne zhrnutia sa daju lahko urobit aj k inym filmom, lenze X-Men: Apocalypse bohuzial naozaj nic viac neponuka. Koncept moze zniet podobne ako u Avengerov, lenze zatial co ti pripravovali divakov seriou samostatnych filmov a tak napatie postupne rastlo a univerzum sa krasne rozrastalo, Singer jednoducho hodil na platno tonu novych neznamych postav, ktore divaka skratka nezaujimaju, kedze o nich nic nevie a nema k nim ziadny vztah. Zaujimave scenky ponukol opat len Quicksilver, ktory je najzabavnejsim elementom filmu, predviedol najkrajsiu akciu a zaroven herecky hravo zatienil nevyraznu a nudnu Jennifer. Skoda, ze sa tiez neobjavil Wolverine aspon o trochu dlhsie, kedze Jackmanova charizma tomu vzdy dodava stavu. Uprimne, vycitat by sa dalo mnohe, pochvalit nieco okrem Evana a Michaela len tazko, takze len s prizmurenymi ocami dve hviezdicky.

Prva cast bola klasicka podpriemerna komedialna spolupraca medzi duom Goldberg/Rogen. Pokracovanie na tom nie je o nic lepsie. Kopiruje prakticky cely dej a vsetky elementy jednotky, akurat ze teraz je to vsetko este menej zabavne. Dalsi sok prijde po zisteni, ze niekto v kreativnom time piatich scenaristov si myslel, ze bude dobry napad skombinovat fekalnu komediu s tumblr agitkou, ktoru nam tlaci dole krkom nie len internet, ale v poslednej dobe coraz viac aj Hollywood. A tak ako povedal Dewey z MITM: "I expect nothing and I'm still let down."

Odvazny experiment, ktory sa vydaril, Ak si odmyslim nechurne klise dej a vatu, ktora predstavuje nutne zlo prvej casti, tak mi na jazyk na prichadzaju same pozitiva. Deadpool je komiksovka, aku sme to este nemali - uletena, zabavna a zaroven R-kovemu ratingu aj pekne brutalna. Nepodoba sa to rodinnym Marvelovkam, ani prilis serioznym DC novinkam. Zatial co Reynolds sa trapil ako vo Wolverinovi, tak i Green Lantern, tu mu rola sadla ako rit na serbel. Uplny vrchol su akcne scenky. V minulosti som kritizoval Singera aj dasich reziserov za to, ze nevedia naplno vyuzit schopnosti mutantov/superhrdinov v ramci subojov, ktore casto postradaju kreativitu. Miller sa naozaj pohral nielen s Deadpoolom samotnym, ale skvele vyuzity bol tiez Colossus a dalsie postavy (ktorych samozrejme nebolo zas tak vela). PS: Inara je stale bohyna.