Aquarius

Už mi to prišlo také seriálovité, Mesrine si nájde kamaráta, spoločne niečo alebo niekoho prepadnú, zaútočia na nich policajti, niekoho postrelia, chytia ho policajti, on im ujde, nájde si dievča.... čo dvojka získava na prepracovanej psycho(pato)logii, to stráca na zábavnosti akčných scén. Záver bol príliš naťahovaný, aj ked samotné zabitie bolo dojímavé.

Christoffer Boe nieje Gaspar Noé. Bohužiaľ, nápad to nieje zlý a Nicholas Bro hrá výborne, ale väčšinou je to veľká nuda a Boe mohol pre dojem autentickosti urobiť omnoho viacej. A je to moc dlhé. Škoda že film viacej nevyužíva zvláštnu krásu digitálneho zrnitého obrazu ako to robí v prvom zábere/záverečných záberoch. Musím uznať že záber na zmláteného Broa pred koncom bol pôsobivý. Možno keby že film vidím v roku 2006 (teraz je 2009) alebo ešte lepšie niekoľko rokov dozadu tak by na mňa zapôsobil viacej. Dnes už na to skočí málokto. často som sa vo chvíľach, ktoré ma mali vydesiť, začal smiať.

Kitanov blok nie a nie skončiť. Pre jeho divákov je to víťazstvo "tak napůl".

Pasáž, kedy syn nesie svoju matku do Narajami je úžasná, ale zbytok ma moc nezaujal, neprehľadné, veľa zbytočných dejových línií a občas lacná provokácia (sex so psom).

Scény podfarbené hudbou sú úžasné, zbytok trocha pokrivkáva.

Keep it real.

Aká chutnučká slúžka. Škoda že to nebolo o nej.

Je zaujímavé vidieť Seana Penna hrať ľavicového populistu, ale tie jeho "strhujúce" prejavy boli veľmi prepálené. Jude Law v pohode. Film sa skôr snaží byť veľkým hollywoodskym filmom než aby ním skutočne bol, je to také načančané, ale syntetické, instantné, zalejte vodu a máte film; takto sa to robiť nedá. Film postráda podľa mňa v súčasnosti už nevyhnutný nadhľad nad samým sebou, emocionálne slabé scény tu sú podávané ako niečo úžasné a v dialógoch aj mimo nich je prehnaná dávka pátosu a nechcene humorných metafor (rozhovor medzi Pennom a Lawom v striptízovom klube počas ktorého Penn sleduje korčuľujúcu striptérku je dobrým príkladom prestreleného obrazového vyjadrenia emócií a súčasne aj "verbal mindfuckového" používania metafor v dialógu). Btw, film bol zaradený na prvé miesto v Ebert & Roeper Worst Movies of 2006. Až taký prísny by som nebol, ale dobrý film to rozhodne nieje.

Prvá polovica nuda, ale potom to začne byť zaujímavé. A nepríjemné. Martyrs je skutočne transgresívny film; v určitom momente som si uvedomil že som sa dostal do pozície, v ktorej skutočne nechcem byť, ako divák... ale že nemám na výber a musím to dopozerať. Veľmi zvláštny, nový zážitok.

Je to veľmi Pixarovské a to je dobre. A to nemám rád psov!