Abiosis

*ŠALALA MEDZI HVIEZDAMI* Bolo to absurdné, netradičné, miestami vtipné. A zaujímavé možno prvých niekoľko minút, kedy človek ešte nevedel, čo ho čaká a mohlo mu to všetko prísť ako celkom originálny úlet. Veď ako často niekto natrafí na spojenie sci-fi a muzikálu v čiernobielom prevedení? Po polhodinke však prichádza vytriezvenie a divák zisťuje, že nič prevratné sa diať nebude, že film bude plynúť rovnako pomaly a bez toho, aby vzbudil záujem, ešte veľmi dlho. Situácie sú nezvyčajné, lokácie neočakávané, postavy zaujímavé a neznámy herci v nich excelujú - to všetko by mohli byť vynikajúce pozitívne atribúty pre netradičný film, ale v tomto prípade sa to nedarí. Jediné, čo vo mne aj naďalej rezonuje, sú tanečné a hudobné kreácie postáv, od ktorých by ste to nečakali a tiež skvelá hudba. Všetko ostatné tam byť nemuselo. Verdikt v 1 vete: Výborná hudba s nepodareným videoklipom. 07.01.11

*PREFÍKANÉ ZVERY* Animácia, ktorá mnohým nesadne, pretože jednoducho pôsobí anachronickým dojmom. Súčasnému divákovi, zvyknutému na počítačovú (a dokonca 3D) animáciu, môže adaptácia na takúto formu spôsobovať problémy. Ale ten, komu sa to napokon podarí, kto prekoná pôvodnú "nechuť", si pomaly zvykne, ba dokonca sa mu to zapáči a pravdepodobne neoľutuje čas pri tomto filme strávený. I napriek tomu, že je animovaný, určite nie je primárne určený pre najmenšie publikum. Má atribúty takmer vážneho filmu, charaktery sú komplikované. Veľkým plusom je rýchly spád, nevtieravý humor a v konečnom dôsledku (a v rozpore s prvým dojmom) aj animácia, ktorá je nezvyčajná a teda neopozeraná. Verdikt v 1 vete: Veľmi zaujímavý príbeh v netradičnom šate o zvieratkách správajúcich sa a konajúcich rovnako ako ľudia. 06.01.11

*ONE MAN SHOW* Vo filme hrá viacero postáv, tie však iba počujeme cez mobilný telefón. Jediný, na ktorého sa hodinu a pol pozeráme, je Paul - človek, ktorý bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a momentálne prežíva svoju nočnú moru zakopaný pod zemou v nie práve rozmernej truhle. Ako to všetko dopadne, divák tuší už od začiatku, ale zároveň stále verí že všetko bude nakoniec inak, pretože veriť chce. Na Ryana sa pozerá dobre, pre mňa je to herec nadpriemerný, príbeh však miestami nudí, pretože objekt, v ktorom sa film odohráva, predsa len má svoje hranice a je teda scenáristicky limitujúci. Záver však vaše nervy vyžmýka poriadne a pripravte sa na veľmi nepríjemný pocit, ktorý sa vás následne zmocní. Verdikt v 1 vete: Minimalistický, konverzačný film, odohrávajúci sa na jedinom mieste. 05.01.11

*OUTSIDERI* Príjemne plynúci a značne ukecaný film, ktorého hlavnou výsadou sú výstredné postavy nestretávajúce nikoho iného len ďalšie výstredné postavy. Pôsobiaci bežným dojmom v tomto filme nie je nik. Hlavné tínedžerské predstaviteľky sú uveriteľné, ich postavy sa počas filmu vyvíjajú, ich problémy pôsobia reálne a prežívanie je primerané veku. Scarlett, budúca filmová hviezdička, tu však akoby neustále nosila na tvári gumenú masku - usmiať sa jej nechce, zaplakať tiež nie a aj keď sa hnevá, vyzerá to, ako keby mala obrnu - no našťastie nie je tou najdôležitejšou postavou, a kamera sa teda okolo nej (na rozdiel od nápadníkov) príliš "nekrúti". Film jednoznačne patrí duu Thora - Steve, kde nešťastník Seymour je pre mňa jednou z najobľúbenejších introvertných postáv. Vôbec sa preto slečne Enid nečudujem, že oňho prejavuje záujem. Zároveň z pohľadu muža vyjadrujem miernu ľútosť nad tým, že Seymour nie je žena; platonicky by som sa určite zaľúbil. Verdikt v 1 vete: O outsideroch dvoch generácií. 04.01.11

*AUTI* Dievčina Temple Grandin akoby Raymondovi Babbittovi z oka vypadla, len je trochu ukričanejšia, šialenejšia a úspešnejšia. Film z produkcie HBO o autistickej, avšak úspešnej žene, je výborný. Je to film, ktorý zaujme minimálne svojou témou, pretože autizmus nie je pre väčšinu z nás niečo, s čím sa denne stretávame. Navyše je natočený veľmi ľahko, je svižný a bez pomalých pasáží, nesústreďuje sa depresívnym spôsobom neustále len na samotné postihnutie a všetky problémy, ktorým hrdinka musí čeliť, ale najmä na jej optimistický prístup k životu, ktorý jej pomáha ísť za svojim cieľom. To, čo nakoniec dokáže a fakt, že dokáže fungovať v spoločnosti normálnych ľudí je dych berúci, pretože mnohým zdravým členom populácie sa to často nemusí podariť. Verdikt v 1 vete: O Rain Manovej mladšej sestre. 28.12.2010

*PATTINSON ST.* Jednoduchý príbeh, z ktorého je však z dôvodu väčšej "atraktivity" vytvorený jeden prekombinovaný, no v konečnom dôsledku odpudivý, trápny, logiku a reálnosť postrádajúci (vraj že) triler. Šialene zamilovaná žena, ktorá je pre lásku schopná robiť neuveriteľne komplikované veci, privlastňovať si identitu inej osoby a zavádzať všetkých navôkol a... ja nerozumiem prečo všetká tá zbytočná energia minutá na tak komplikovaný plán, keď by stačilo povedať jednoduché Milujem ťa či Chcem ťa či Páčiš sa mi a bodka. Josh Hartnett v tomto filme podáva podobný výkon ako Robert Pattinson vo všetkých a výsledkom roztržitosti a zamilovanosti, ktoré sa snaží predvádzať je, že divákovi spôsobuje jeho herecký prejav dvojhodinové utrpenie. Verdikt v 1 vete: Komplikovaný nezmysel bez iskry a napätia. 24.12.2010

*SLADKÝ BITKÁR ERIK* Premena Erika z arogantného a agresívneho mladíka v priateľského a pravidlám sa podriaďujúceho mladíka je akási príliš rýchla a ľahká, i keď obetavosť matky by mohla byť dostatočne silnou motiváciou, a teda za určitých okolností to všetko môže pôsobiť uveriteľne. Závisí to od toho, či ste schopní prijať film, ktorý je síce silný a emotívny, ale lineárny a dopredu odhadnuteľný, a v ktorom nádych romantiky - i keď v takmer čisto chlapčenskej spoločnosti - je citeľne prítomný. Tou svojou atmosférou spravodlivosti a výskytom správnych a nesprávnych chlapíkov mi pripomína Dead Poets Society. Moje štvrté stretnutie so švédskym filmom a opäť veľmi pozitívne. Verdikt v 1 vete: O tyranoch a týraných. 21.12.2010

*NA CESTE* Je to výrazne klaustrofobický film. Ak sa hlavní hrdinovia nenachádzajú zavretí v starom aute, tak sa nachádzajú v zovretí hustého lesa. A ak neplatí ani jedno zo spomenutého, nachádzajú sa určite na mieste, ktorého hlavným atribútom je nedostatok svetla. Dialógy rovnako ako konanie postáv sú oživené jemným a nenásilným humorom, pričom niektoré scény majú občas takmer až charakter paródie. Priznávam, že kombinácia hororu a komédie mi nesympatická nie je, ak je ich vzájomný pomer vhodne vyvážený, čo v tomto filme dosiahnuté bolo. Za veľké pozitívum tiež považujem fakt, že na rozdiel od podobných minimalistických filmov sa tu nachádza len malé množstvo "vatových" dialógov, majúcich za úlohu zamaskovať nedostatok nápadov. Rovnako je príjemným prekvapením aj herecké obsadenie, i keď postava pani Harringtonovej môže v niektorých chvíľach liezť na nervy. Ku sklamaniu dochádza až na konci, a to v podobe neinvenčného rozuzlenia, ktoré je možné tušiť už od polovičky filmu. Verdikt v 1 vete: Minimalistický film o sexy zubatej a jej klientoch. 15.12.2010

*...A ROZPRÁVKY JE KONIEC* Dôvod, prečo je koniec filmu pre väčšinu neprijateľný, je fakt, že po celý čas očakávame čokoľvek len nie to, čo sa napokon udeje. Aby predchádzajúca veta neznela ako mierny nezmysel, je potrebné dodať, že koniec je z radu happyendov, kde sa scéna zrazu zaplní tými správnymi, morálne zmýšľajúcimi a pre blaho väčšiny konajúcimi postavami. Chýbajú už len biely jednorožec, princenička Filoménka a princ Dobroslav v obtiahnutých legínach. Ak si nebudete príliš všímať niekoľko nedostatkov a nelogickosť v správaní postáv, ak sa dokážete preniesť cez to, že scenár ich nasilu tlačí do takého konania, aby sa film mohol uzavrieť požadovaným spôsobom, je to voľba pre vás, pretože problematika nutnosti odpovedať na otázku, ktorá nebola ani položená, vás udržiava v napätí počas celého filmu. Verdikt v 1 vete: Vydarenejšia alternatíva k filmu The Killing Room o ľuďoch zatvorených v miestnosti, hľadajúcich východisko z nepríjemnej situácie. 12.12.2010

*ZLYHANIE MISIE* Film bol zameraný na vizuálnu stránku, do popredia dával prírodu a pôvodného obyvateľa len mierne poznačeného civilizáciou kolonizátorov. Film častých bezdejových, takmer kontemplatívnych častí, ktoré oku síce lahodili, ale dej len zbytočne naťahovali do takmer neznesiteľnej dĺžky. (Som si istý, že každá minúta v tomto 120 minútovom filme trvá 1,33 krát viac než minúta bežná.) Vadila mi aj hudba, ktorá sa ako podklad objavovala i v situáciách, v ktorých by bolo lepšie nechať vyniknúť len postavy a ich slová (prvý rozhovor Ironsa s De Nirom po tom, ako v dueli zabil brata). De Nirova mimika je síce totožná s tou, ktorú bude vo filmoch predvádzať v nasledujúcich troch dekádach, ale k jeho postave Rodriga sa nesmierne hodí a nepamätám sa, či som ho predtým a potom niekedy videl v takej dobrej hereckej kondícii. Verdikt v 1 vete: Akési kostrbaté a hľuzovité ako starecké ruky poznačené artritídou. 12.12.2010