Abiosis

*ŽIVOTU TREBA POVEDAŤ ÁNO* Čoraz viac sa snažím vyhýbať filmovým drámam, pretože utrpenia človek vôkol seba vidí dosť aj v reálnom živote; a ešte aby sa dobrovoľne zúčastňoval utrpenia ako divák? Často poviem takýmto filmom "nie". Tento film bol však miernou výnimkou: Aj tu išlo o zobrazenie ľudského trápenia v rôznych jeho formách, ale plusom pre mňa bolo, že sa človek po dopozeraní necítil skľúčene a depresívne. Film je vážny, ale zároveň aj odľahčený - je prepletený humorom (častokrát čiernym, ale aj tým inteligentným) a zveličuje a preháňa (množstvo pokusov o samovraždu, Harbourove odstraňovanie všetkých možných nebezpečných predmetov z dosahu svojho brata, sexualita postáv). Pri jeho pozeraní si uvedomujete tragédiu všetkých postáv, súcitite s nimi, ste rozhorčení ich správaním, ľutujete ich - do postáv sa bez problémov dokážete vžiť a zásluhu na tom má herecké obsadenie, ktoré z filmu vytvára dokonale fungujúce teleso - ale film vás v konečnom dôsledku neubíja. Hviezdičku uberám kvôli postave Wilburga, ktorá v úvodnej časti znervózňuje a irituje svojou príliš prehnanou (a hranou?) ľahostajnosťou ku všetkým a všetkému a hrubým správaním. Verdikt v 1 vete: Filmová dráma, po ktorej nevychádzate z kina skľúčení, a s radosťou si uvedomujete, že život si síce berie obete, ale takisto je prostriedkom, ktorý človeku dokáže prinášať šťastné a krásne okamihy. 03.08.2010

*POČÍTANIE OVEČIEK* Cítim, že je odo mňa trochu nezodpovedné hodnotiť film, ktorý som prespal, ale ak vás film dokáže preniesť do iného sveta, znamená to, že na vás musel vplývať a niečo vo vás zanechať. Veľmi som chcel vidieť film s Pattinsonom, pretože som mal pocit, že nie je spravodlivé, ak ho hodnotím len podľa hrozného výkonu v sérii Twilight. Úprimne, ruku hore, kto si myslí, že v spomenutých filmoch Pattinsonove herectvo za niečo stálo? (Vidím jednu ruku, ale váš hlas, mladá slečna v čiernom, sa neráta.) Trailer vyzeral nádejne a pri jeho pozeraní som si vravel, že predsa len tam vidím nejaké náznaky toho, čo herca hercom robí. Jeho tvár sa hýbala a vyjadrovala pocity. Ale koľko sklamania som počas filmu zažil, keď som zistil, že jeho výrazový repertoár je tak nesmierne obmedzený. Okrem plochej tváre z Twilightu už dokázal vyčarovať len rebelský úškrn alebo tvár s usmievavými očkami. Viac nič (možno svoje umenie ukázal v druhej polovici filmu, počas ktorej som už spal). Ďalšou vecou bola - nazvime to - neúprimnosť celého filmu. Vysvetlím: Celý čas som mal pocit, že postavy vyslovujú vety, ktoré môže vyprodukovať spisovateľ desiatky minút skúšajúci rôznu kombináciu slov, hrajúci sa so štylizáciou viet, až napokon vznikne finálna forma viet, ktoré však protagonisti filmu vyslovovali spontánne. Kto už kedy počul niekoho hovoriť tak hlbokomyselne v bežnej konverzácii? A v týchto dialógoch (a to najmä medzi Pattinsonom a de Ravin) sa film snažil zúfalo priblížiť k nezávislým filmom zobrazujúcim jednoduchú a ničím neokrášlenú skutočnosť bežného života. To bol zámer, ale pôsobilo to neprirodzene a strnulo - ako Pattinsonove herectvo. Prepáčte, páni stojaci za týmto filmom, ale vaše dielo pôsobí umelo ako PET fľaša. Verdikt v 1 vete: Film tváriaci sa ako Indie film, avšak nakrútený (a hlavne napísaný) bez potrebnej ľahkosti, ktorú si tento žáner vyžaduje. 31.07.2010

*BOŽSTVO MENOM BILL* Ja som neveriaci a čo má byť, že ostatní veria? Odporný a arogantný Bill Mahler, ktorý v tomto pseudo dokumente musel každému dokazovať, ako strašne sa mýli. A so slizkým úsmevom na líčkach. Film ma veľmi znervóznil; nie však kvôli fanatickým veriacim, ale kvôli osobe BM, ktorý azda chce, aby každý v neho veril. Verdikt v 1 vete: Po všetkom tom výsmechu a zosmiešňovaní vo filme sa človek cíti akýsi prázdny. 30.07.2010

*PRÍLIŠ UŠKRIEKANÉ DETI* Hneď od úvodu ma film znervózňoval. Nemám veľmi rád, keď vo filmoch hrajú deti podstatné úlohy, pretože sú zvyčajne strnulé a pozorovať ich "neherectvo" je pre mňa utrpenie (jedinou výnimkou je azda Dakota Fanning, ktorá už ako batoľa určite dokázala zahrať päťdesiatničku umierajúcu na rakovinu). Tu je detí osem, a preto je moje utrpenie niekoľkonásobné. Tým najväčším rušivým prvkom však bolo neustále škriekanie, kvičanie a jačanie detí, ktoré ma postupne privádzalo k šialenstvu. Jačali, keď sa všetci zvítali; jačali, keď sa hrali; jačali, keď začal účinkovať vírus, ktorým sa nakazili... a jačali a jačali. Akýmsi plusom mohol byť fakt, že zdroj problémov bol netypický - teda deti - ale nanešťastie spôsob, akým problémy vytvárali nebol ničím originálny. Svojim nízkym rozpočtom a komorným rázom mi pripomenul film The Man from Earth. Škoda, že deti svojich rodičov netyranizujú tak trošku nepriamo, škrabnutím po povrchu, psychicky, ale tak, ako to tu už bolo mnohokrát predtým, fyzicky. Bodajú, sekajú, trhajú a všade tečie plno krvi. Tieto predvídateľné filmy ma už unavujú. Verdikt v 1 vete: Príliš veľa kriku pre nič. 30.07.2010

*DERNIÉRA* Pred koncom filmu mi zmrzol DVD prehrávač a ja som sa ani nenamáhal skúsiť to rozchodiť. Doteraz neviem, ako sa ten film skončil a vôbec mi to neprekáža, petože pre mňa je stelesnením toho najkvalitnejšieho amatérizmu. Nápady prevzaté zo všetkých ázijských aj neázijských hororov, tempo pomalé, reakcie postáv neuveriteľné, resp. také, aby korelovali s vývojom filmu, herecké výkony otrasné. Jediným plusom je (ako to už u ázijských hororov býva zvykom) odpudzujúca a hrôzunaháňajúca kreatúra (tentoraz babička s veľmi riedkymi vláskami). Verdikt v 1 vete: Nekonečná nuda nenaháňajúca strach, pri ktorej sa človeku podriemkáva. 30.07.2010

*HRACIE GUĽKY, SMRTEĽNÁ ZBRAŇ* Máte radi koktejly? Tento film z vašich pocitov jeden urobí, pretože sa vám bude chcieť smiať aj plakať. A to zároveň. Nemyslím si, že sa Defendor stane kultovom filmovou postavou, ako napríklad Big Lebowski, i keď nemá k tomu ďaleko. Je to originálna postava a zároveň dosť svojská (rozumej hlúpučká) na to, aby sa jej správanie mohlo vymykať norme a pre diváka sa preto stávať príťažlivé. Je nám sympatické, ako si jeho jednoduchá myseľ nerobí starosti s následkami do budúcnosti (možno preto, že mu jeho mozog tak ďaleko rozmýšľať nedovoľuje) a ako hravo (alebo skôr hravou formou) bojuje proti zločinu. Veď ktorý hrdina, dokáže zneškodniť nepriateľa hracími guľkami? Ostatné postavy sú idealizované (priateľ s rodinou vždy ochotný pomôcť, vyšetrovateľ, ktorý berie prácu Defendora vážne a jedná s ním ľudsky, feťáčka, ktorá sa - no, neverili by ste tomu - do neho zaľúbi, či nemotorní gangstri...), ale to vôbec neprekáža, zodpovedá to celkovej nálade filmu. Verdikt v 1 vete: Milý film, počas ktorého sa neubránite pocitu, že Woodyho postava je také ňuňu zvieratko, ktoré si chcete políškať. 28.07.2010

*ZADOK SAMA ROCKWELLA NEPOMOHOL* To, čo pre herečku znamená vo filme ukázať prsia, znamená pre herca ukázať zadok. A ten Samov asi nesklamal. Sklamalo však niekoľko iných vecí. Prvou vecou a nie príliš rušivou bola pre mňa informácia o trojročnom pobyte protagonistu na mesačnej základni - takej informácii jednoducho nie je veľmi ľahké uveriť. Osamotený človek, ďaleko od domova, bez možnosti fyzického kontaktu s inou ľudskou bytosťou (a robot s jedným približovacím okom a mechanickou rukou nie je práve spoločník na pohľadanie) - to všetko na mňa nepôsobí vierohodne, pretože neverím, že človek by to bol schopný v zdraví prežiť. Existujú vôbec peniaze, ktoré by toto utrpenie dokázali zaplatiť? Druhou vecou a pre mňa už značne rušivou bol spôsob akým oba klony reagovali na vzájomnú existenciu. Žiadne otázky? Žiadna zdesenie? Žeby absolútne normálna situácia? Nebolo by azda logickým vyústením stretu dvoch identických bytostí OKAMŽITÉ hľadanie odpovedí na naliehavé otázky namiesto nepochopiteľného vyhýbaniu sa jeden druhému? Od momentu stretu oboch klonov pre mňa film jednoducho nie je vierohodný. Nesklamala úžasná emotívna hudba, ktorá ma chytila už počas pozerania traileru, smutná atmosféra filmu a pekný "čiernobiely" vizuál filmu. Verdikt v 1 vete: Mierne nadpriemerný film (s nezmyselným obsadením Kevina Spaceyho ako hlasu robota), ktorému by namiesto holého zadku pomohlo zaplátanie niektorých nelogických dier v scenári. 28.07.2010