Profil
Hodnocení (1512)
Komentáře (71) Kšefty (1)
Filmotéka (47)
Oblíbení režiséři
Oblíbení herci
Oblíbené herečky
Oblíbené seriály
|
Moje komentáře |
 99 francs (2007) 
|
05.01.2010 |
| |
Jan Kounen vizuálne experimentuje, pohráva sa s formou filmu a snaží sa predstaviť dynamickú snímku zo zákulisia reklamného biznisu. Pojem „snaží“ je v tom prípade úplne na mieste, vo filme je mnohokrát toľko energie až pôsobí únavne a samotné prostredie, v ktorom sa odohráva, je pre bežného konzumenta, ktorý sa o svet reklamy nezaujíma bližšie, vzdialené a málo atraktívne. Je to svet, v ktorom dominujú peniaze a jeho cynickí hrdinovia žijú svoje príbehy v maximálnom tempe, za doprovodu sexuálneho harašenia a drogových eskapád. Film ma iritoval na nervy lezúcim obsadením, hlavne hlavný hrdina, Jean Dujardin, je síce obstojný herec, no v tomto počine taktiež neuveriteľne otravný chlap, ktorý ničí akékoľvek Kounenove hrátky so štýlom či formou. Záverečné vyústenie, alebo ak chcete, alternatívne závery, sú primárne v druhom prípade veľmi hravo a originálne vymyslené, no negatívne dojmy z predchádzajúcich minút sa im už odčiniť nepodarí. |
|
Moje levá noha (1989)
|
02.01.2010 |
| |
Príbeh írskeho umelca Christyho Browna bol pre mňa neznámym až do vizuálneho stretnutia s týmto filmom. Moja ľavá noha, jednoduchý no absolútne výstižný názov pre túto klasickú drámu o krutej hre ľudského osudu. Rozpráva príbeh Christyho, človeka – trpiteľa, fyzicky postihnutého a uväzneného vo svojom vnútri, žijúceho v prostej rodine, ktorú sužuje chudoba. Je to príbeh o boji človeka, boji, ktorý prebieha hlavne v jeho vnútri, o snahe nadviazať komunikáciu s okolím, ktoré je mnohokrát odmietavé a kruté ako Christyho otec. Dlhé roky väznenia vo vlastnom tele sa podpísali na Christyho správaní, jeho častej arogancii a neprimeranej konzumácii alkoholu a práve jeho nepredvídateľná povaha mi bránila vo výraznejšom ponorení sa do sveta hlavnej postavy. K Danielovmi výkonu sa netreba vôbec vyjadrovať, zaslúžený Oscar a absolútna oddanosť s postavou len potvrdzujú obrovskú profesionalitu tohto herca, no netreba zabúdať ani na skvelého Hugha O´Conora, hrajúceho mladého Christyho. Miernemu sklamaniu sa neubránim, okrem ukážkových hercov sa jedná o prakticky jednoduchý životopisný film, ktorému chýba pevnejšia režisérska ruka a pár minút naviac, ktoré by vytvorili menej skratkovitý obraz o hlavnej postave a hlavne preto považujem za najpôsobivejší film dvojice Sheridan – Day-Lewis dielo, ktoré vzniklo o štyri roky neskôr, úprimnú drámu In the Name of the Father, ktorej nechýba nič z toho, čo som hľadal v tomto príbehu. |
|
Hanebný pancharti (2009)
|
01.01.2010 |
| |
Túto Quentinovu pochutinku som sledoval a tešil sa na ňu približne od roku 2005, kedy som čítal rozhovor s Michaelom Madsenom, vtedajším návštevníkom karlovarského filmového festivalu, v ktorom predostrel niekoľko informácii z chystaného projektu. V chystanom filme sa počítalo s Madsenom a Timom Rothom do hlavných úloh a taktiež sa pošuškávalo o obsadení Eddieho Murphyho a Adama Sandlera. Ubehlo pár rokov a Bastardi okupujú filmové plátna, no s úplne odlišnou hereckou zostavou a na mňa vplývajú značne rozpačito. Prvá kapitola rozžhavila moje očakávania na maximum, dlhá dialógová sekvencia zakončená explozívnou akciou je Tarantino v najlepšej forme. No s príchodom ďalších častí diela sa z filmu stáva, síce formálne zaujímavý, no predsa len pomerne nejednoznačný a zdĺhavý výtvor plný groteskného humoru. Tarantino tentoraz lepšie zvláda akciu, jej príchod na scénu je vždy nečakaný a krásne chladnokrvný, než dialógy a pri hereckom obsadení viac zaujmú nemeckí záporáci – skvostný Waltz, August Diehl, Sylvester Groth či francúzska kvetina Mélanie Laurent, než samotní Bastardi, ktorých vyskytovanie vo filme by sa rozhodne nedalo označiť za výrazné či robustné. QT je späť, pre niekoho vo veľkom štýle, mňa jeho výlet do čias druhej svetovej zabavil, no ani zďaleka nie tak, ako jeho staršie kúsky, každopádne, ak sa mu podarí zrealizovať čistokrvný western, ktorý sa spomína, určite si ho nenechám ujsť a dúfam, že pre notoricky známe hviezdy Pittovho kalibru sa v ňom už miesto neujde. |
|
Strano vizio della Signora Wardh, Lo (1970)
|
09.12.2009 |
| |
Sergio Martino, meno, ktoré si vďaka tejto snímke budem pamätať už navždy, stvoril giallo, ktoré bez najmenších problémov prekonáva všetko, čo som doposiaľ videl od Argenta či Fulciho. Vizuálne úchvatné až snové aranžmá ma doslova vtiahlo do príbehu, ktorý je krásne napínavý a krásne zamotaný. Krásna a skvelá je taktiež Edwige Fenech v hlavnej úlohe a rovnako jej mužskí kolegovia – charizmatický George Hilton a násilnícky Ivan Rassimov, keď si spomeniem na niektoré dubiózne herecké výkony z filmov dvoch vyššie spomínaných talianskych hororových majstrov, je pre mňa záhadou, ako dokázal ich menej známy žánrový súputník natočiť takto enormne pôsobivú záležitosť. Grandioso Signore Martino ! |
 House of the Devil, The (2009)
|
04.12.2009 |
| |
Neznámy mladík, režisér a určite i intenzívny filmový fanúšik Ti West pre nás prichystal na pochmúrnu jeseň veľmi príjemné, hororové prekvapenie. Minimalistická, interiérová snímka ma primäla prakticky bez dychu sledovať výraznú väčšinu filmu, ktorá primárne vsádza na nepríjemné, skľučujúce pocity, ktoré zažíva mladá dievčina, skvelá Jocelin Donohue, v odľahlom dome. Áno, The House of the Devil, snímka stvorená amíkmi, ktorých hororovú produkciu posledných rokov poľahky valcuje európska konkurencia, pracuje veľmi intenzívne s atmosférou a celkovou, dobovou štylizáciou a preto môže byť pre niektorých akciechtivých divákov nudnou zívačkou, no zarytý hororový fajnšmeker, neopovrhujúci explicitnými masakrami ani pocitovými hrami s divákovou fantáziou, musí byť určite spokojný. Pripočítajte si k tomu príjemné herecké obsadenie, i keď otravnej kamarátke hlavnej hrdinky som prial smrť od úvodných minút, na svojskej manželskej dvojici, ktorú stvárnili Tom Noonan, jeho výšku využil režisér veľmi pekne už pri jeho prvej scéne a bývalá warholovská herečka Mary Woronov, som si skutočne zgustol a dostanete snímku, ktorá pohladí oko i dušu každého milovníka temnej zábavy. 70% |
|
Christine (1983)
|
21.11.2009 |
| |
Knižnú predlohu mám veľmi rád, jedná sa o pomerne rozsiahlu, takmer 500 stranovú záležitosť, takže v prípade filmovej adaptácie treba počítať s redukovaným príbehom. Christina je klasickým filmom krásnych 80. rokov, Carpenter pristupuje k dielu majstra so cťou a prináša dobový príbeh o nešťastnej, i keď nie príliš tradičnej, láske. Vo filme môžeme počuť priehrštie rock ´n´ rollu, na ktorý boli výrazné narážky i v knihe, čiže atmosféra predlohy je zachovaná, snímka má svojské, pre znalcov režisérovho diela typické kúzlo, ktoré dotvára i klasická, „carpenterovská“ melódia, sprevádzajúca, tentoraz v menšom množstve, nočné Christinine výjazdy. V rámci Johnovej tvorby priemer, no ako filmový prepis mnohokrát przneného spisovateľa vydarený kúsok a taktiež nostalgická záležitosť, pretože toto je presne ten typ filmu, ktorý by som si zamiloval v detských časoch. |
|
Příběh Alvina Straighta (1999)
|
07.11.2009 |
| |
Alvin Straight, starý muž „Na ceste“. Slimačím tempom ukrajujúci meter po metri, kúsok po kúsku zo svojej púte, ktorá môže byť v jeho živote posledná. Vydáva sa na cestu plnú nostalgie, bolestných spomienok na mladosť, ktorá pominula, hriechov, ktoré treba napraviť, múdrostí, ktoré treba povedať, cestu za svojím bratom, s ktorým sa nevideli dlhých 10 rokov. Tichým spoločníkom mu bude rozľahlá americká krajina, nekonečné polia, ktoré akoby nemali konca. Ľudský, taký je v prvom rade tento príbeh Davida Lyncha, prostredníctvom ktorého postavil krásny pomník hercovi Richardovi Farnsworthovi, aby mohol pár mesiacov potom, trpiaci rakovinou, ukončiť svoju pozemskú púť a vydať sa na púť večnú. Poetický film s majstrovskou atmosférou, taká je táto smutná odysea o spätosti človeka s prírodou, ktorá trvá od nepamäti. Divák, dobrodruh, tak môže snívať, nechať sa dojímať a spomínať na príbehy, v ktorých sa hrdinovia nechceli podriadiť zažitej konvencii, či už to bol Christopher McCandless, ktorého životný príbeh opísal Seann Penn, v skvelom opuse Into the Wild alebo spisovateľ Jack Kerouac, ktorý strávil výrazné obdobie svojho života „On the Road“. |
|
Arizona Dream (1993)
|
25.09.2009 |
| |
Krásna ukážka toho, čo vznikne, keď dostane talentovaný balkánsky rodák príležitosť zrealizovať svoj príbeh v amerických reáliách. Magický, snový a hravý počin oslavujúci slasti i strasti života pretkaný snovou mystikou a južanským entuziazmom so skvelým soundtrackom od dvorného Gorana Bregoviča (konečne viem, že skladba In The Death Car s nenapodobiteľným hlasovým prejavom Iggyho Popa je práve z tohto filmu). Arizona Dream je nádherný film, ktorý ma rozosmial i dojal zároveň, úžasných 140 minút strávených v poetickom snení a v dokonalej spoločnosti, obsadenie je kapitola sama o sebe a každý zo zúčastnených herecky exceluje, vždy vynikajúci Depp, krásna Lili, úžasne pôsobivý Gallo či legendárna Faye a jej oslavované nohy. :) Snímka pre tých, ktorí si vedia vychutnať krásu života i filmového umenia. |
|
Panoptikum (1981)
|
03.06.2009 |
| |
Dovolím si tvrdiť, že sa jedná o jednu z najvydarenejších Hooperových snímok, originálny a mierne atypický slasher, z ktorého vyžaruje žánrové zapálenie a dominuje mu pestrofarebná vizuálna stránka púťových atrakcií a fantazijnej mystiky. V prvej polovici sa zoznamujeme s karnevalovým prostredím a postavami, tradičnou skupinkou tínedžerskej jednoduchosti a infantilnosti, no prinajmenšom na Elizabeth Berridge je pohľad veľmi prijateľný, film odporúčam sledovať s hlasitosťou na maximum, aby ste si naplno vychutnali jej vrieskacie umenie. V druhej polovici sa snímka prehupne do hororovej roviny, vraždy sú natočené pomerne jednoducho, neexperimentuje sa a taktiež krvi je pomenej, no miernu nudu a tradičné stupídne chovanie postáv, v tomto prípade skôr jednej, vynahradzuje potešujúci záver. Jedna z lepších, pozerateľnejších vyvraždovačiek, v ktorej sa Tobe Hooper zaobišiel aj bez prehnaných nechutností, teda ak za nechutného nepovažujete jedného zmutovaného a neprestajne slintajúceho sympaťáka... :) |
|
Angst (1983)
|
17.04.2009 |
| |
Režisér realistickou formou zobrazuje niekoľko hodín zo života psychopatickej mysle, jej pohnútky, myšlienky a vnútorný monológ, ktorý vypĺňa celú, nie príliš rozsiahlu, minutáž snímky. Príbeh je veľmi jednoduchý a záverečných 30 minút sa už len čaká na finálne a očakávané vyústenie. Technická stránka ponúka mnoho zbesilých kamerových záberov, ktoré dopĺňa pôsobivá hudobná zložka a všetko je korunované výborne zahraným hlavným partom, pán Leder si skutočne zaslúži uznanie za svoju mimiku a odvážny prejav, no pár zvyšných postáv, ktoré sú len do počtu, resp. bábky v Lederových rukách, sú svojím neherecko - apatickým prejavom skôr na smiech. Chlad, naturalizmus a enormnú pôsobivosť badať len v jednej veľmi pôsobivej a drastickej scéne a preto filmu viac ako *** dať nemôžem. |
|
Stmívání (2008)
|
15.04.2009 |
| |
Rozhodne jeden z najrozporuplnejších počinov poslednej doby, ktorého zbožňovanie v radách náctiletých, prevažne diváčok, presahuje hranicu zdravého rozumu, zvlášť po zistení, že výsledný produkt svojím vizuálom a prevedením nepresahuje kvality ľubovoľného televízneho sci-fi seriálu. Zaraďovanie filmu do upírskeho subžánru je absolútne scestné, film má s tematikou pramálo spoločné a výraznú väčšinu minutáže sa venuje veľmi pomalému zbližovaniu ústrednej dvojice. Keď už som pri minutáži, ako už viacerí spomínali, dejová stavba je v porovnaní s rozsahom filmu veľmi riedka a vlastne len započatý boj medzi "dobrom a zlom" vyznieva nepodstatne, čo je chyba jednak režisérky, ktorej gradácia príbehu zjavne nič nehovorí a jednak zle zvoleného predstaviteľa, Cam Gigandet je vrchol trápnosti. Svoj pôvab pre cieleného publikum Súmrak rozhodne má a scéna v lese je skutočne vydarená, no riedky príbeh, nezvládnuté akčné scény, slabá atmosféra a obsadenie, nie vyložene zlé, ale postrádajúce aspoň jedinú staršiu a charizmatickú postavu, zabíjajú i to, čo mi na filme imponuje a preto sa prikláňam k nižšiemu hodnoteniu, i keď má film u mňa čistých 50%. A tie neustále zábery do očí postáv mi po čase krásne brnkali na nervy, rovnako ako nevydarené pokusy o neustálu štýlovosť, hlavne v scéne basseballového zápasu... Z teenage filmov preferujúcich formu pred obsahom radšej uprednostním nedávnu Bousmanovu Genetickú operu. |
|
Nahý oběd (1991)
|
12.04.2009 |
| |
S autorom predlohy som sa oboznámil prostredníctvom diela "Města rudých nocí", ktoré majú s týmto počinom mnoho spoločných znakov, či už to je homosexualita, zvrátenosť, absurdný príbeh a samozrejme, všade prítomné drogy a s nimi spojené halucinačné výjavy, čiže ideálna látka na adaptovanie pre klasika podivností Davida Cronenberga. Jeho Nahý obed však považujem za jeden z jeho najslabších počinov, ktorému chýba celistvejší príbeh, ktorý by ma dokázal upútať viacerými fragmentmi, než len pár zvrhlo - roztomilými pasážami s chrobákmi, rozprávajúcimi, vykonávajúcimi násilie, či pohlavný styk a vtipnou roličkou Roya Scheidera. |
|
Martyrs (2008)
|
13.03.2009 |
| |
Súčasná francúzska kinematografia, neštítiaca sa vydať na cesty, po ktorých sa kedysi prechádzali páni Fulci, Argento a niekoľko ďalších, predhadzuje okolitému svetu ďalšiu kontroverznú maškrtu v príťažlivom ženskom balení. Povesti o absolútnej masakrálnosti boli určite prehnané, dovolím si tvrdiť, že úvodné brokovnicové rošambo nie je ničím výnimočné, naopak, som asi jedným z mála, ktorého táto časť filmu naplno neuspokojila. Oveľa pôsobivejšie je prvotné nahliadnutie do podzemnej mučiarne, kedy chladná atmosféra funguje na plné obrátky a Laugier nezabúda na preživších divákov vytiahnuť aj niekoľko nečakaných es, i keď v závere ukazuje, že ako prezentátorovi mučenia mu v mysli nechýba vystrážná značka s varovným nápisom STOP. Podivný scenár, v ktorom sa prelína viacero prvkov hororových subžánrov a záverečná myšlienka, dostávajúca sa do búrlivých diskusií, mi neboli úplne po chuti a preto zo súčasných reprezentantov frankofónneho hororu uprednostňujem priamočiarejší Inside. |
|
Veřejný nepřítel č. 1: Epilog (2008)
|
27.02.2009 |
| |
Akosi nedokážem identifikovať výnimočnosť tejto snímky a taktiež jej rozdielnosť oproti prvému dielu. Mesrinovi dominujú francúzske herecké hviezdy a hlavne ten najzásadnejší - Vincent Cassel, jeho robustná postava, ktorá nás sprevádza oboma filmami je zahraná bez chybičky, postava, s ktorou nedokážete sympatizovať, no fascinuje vás prakticky nepretržite. Bohatým castingom disponujú obidve časti, v Epilógu som aj napriek krátkodobému pobytu vo filme neprehliadol vždy roztomilú Ludivine Sagnier, charizmatického veterána Gerarda Lanvina, na jeho postavu sa čakať rozhodne vyplatí, Oliviera Gourmeta (ktorého výzor vo filme je radikálne odlišný oproti jeho tunajšej foto v profile) a prvýkrát som sa stretol aj s ospevovaným pánom Amalricom. Richet, ktorý má za sebou hviezdne obsadený a zbytočný remake kultového filmu Johna Carpentera, sa prezentuje ako filmár s veľmi dobrým citom pre akčné scény, ktoré však po čase začínajú zaváňať stereotypom, no ako rozprávač príbehu určite neoslní, najpôsobivejšie scény premrhá v prvej tretine a po zvyšok minutáže len chronologicky predhadzuje udalosti zo života hlavného hrdinu, v ktorých sa striedajú Mesrinove lúpežnícke excesy s jeho nepredvídateľnou a excentrickou povahou. Záver je očakávaný a preto postráda potrebnú silu a pôsobivosť, ktorá naopak nechýba naturalistickej poprave novinára zo záverečnej etapy života hlavnej persony. Verejný nepriateľ nenudí, no jeho príbehová epickosť a existencia dvoch filmov mi pripadá pomerne zbytočná. Napriek kritike sa jedná o solídne odvedené komerčné remeslo, ktorému možno trochu chýba hĺbka, alebo skúsenejší remeselník na režisérskej stoličke. |
|
Across the Universe / Napříč vesmírem (2007)
|
08.02.2009 |
| |
Across the Universe je snímka, ktorá každého diváka prekvapí minimálne jednou sekvenciou, ktorá ho zarazí, nechá v nemom úžase či prekvapení. Problémom filmu je, že talentovaná režisérka Julie Taymor si zobrala na plecia až príliš mnoho bremien, námetov a myšlienok, elementov, ktoré by kľudne mohli zaplniť minimálne ďalšiu hodinu filmového príbehu. Vizuálne rozšafné orgie mi skutočne ulahodili, atmosféra doby je vystihnutá viac než pôsobivo, herci sú talentovaní, mladí a pomerne neznámi (s výnimkou Evan Rachel Wood, ktorú považujem za najväčšiu slabinu v obsadení) a naviac nechýba niekoľko výživných cameo roličiek - starecky šarmantný Joe Cocker, bohémsky Bono Vox či krásne extravagantný Eddie Izzard. Piesne Beatles sú nestarnúce, no ich prevedenie do filmu nedopadlo vždy úplne bezchybne, po slabšom začiatku a sladučkej I Want To Hold Your Hand, ktorá zanecháva značné rozpaky sa príbeh dostáva do správnych koľají a trebárs taká Let It Be či Strawberry Fields Forever, While My Guitar Gently Weeps a samozrejme samotná Across the Universe, ktorej prevedenie a zároveň skombinovanie s Helter Skelter považujem za najsilnejší okamih a zároveň predčasný vrchol filmu, sú nabité emóciami či vizuálnymi nápadmi. V mnohom film pripomína Formanove Vlasy (samozrejme neprekonané), či filmy Alana Parkera, Pink Floyd - The Wall alebo trebárs i Fame. Pozoruhodný film, ktorý ma v mnohom zaujal, no taktiež tak trochu neučesaný a nevyrovnaný miš-maš. 70% |
|
Gruz 200 (2007)
|
16.01.2009 |
| |
Mám rád súčasnú ruskú kinematografiu, jej rozdielnosť a svojskú originalitu. Gruz 200 bol prvý film od Balabanova, ktorý som mal možnosť zhliadnuť a o deji som vopred nič nevedel. Absurdná snímka o absurdnej dobe začína pomerne nezaujímavo, no s blížiacim sa záverom sa stále viac zintenzívňuje príval scén, ktoré testujú divákovu únosnosť. Balabanov diváka nešetrí, zobrazuje strohú, šedivú ruskú realitu, bezcitné postavy a nezmyselné činy. Snímka, ktorá vás najviac pohltí ak o dianí vo filme budete vedieť čo najmenej, no taktiež snímka, ktorú mnohí zavrhnú so zhnusením v tvári. Najdesivejší je fakt, že vznikla podľa skutočných udalostí. |
|
Šimijé (2005) odpad!
|
07.01.2009 |
| |
Samoúčelná prezentácia vulgarizmov ťažiaca zo súčasnej chorej kultúry. Vtipné na tom rozhodne nič nie je... |
|
JCVD (2008)
|
27.12.2008 |
| |
Nečakaný počin vo filmografii upadajúcej belgickej akčnej ikony. JCVD stelesňuje samého seba a predvádza rozhodne najzaujímavejšiu hereckú kreáciu svojej kariéry a divák, ktorý v mladosti hltal akčné počiny, či už jeho alebo ďalších vtedajších hviezd, ktoré sa ocitli za zenitom a v objatí podpriemerných projektov, sa môže naplno oddávať nostalgii. Už úvodná, veľmi slušne natočená akčná scéna, navnadzuje na zaujímavú zábavu, film je však predovšetkým autoreflexiou, ktorej vrcholom je úprimný monológ, pri ktorom ma JCVD takmer dohnal k slzám. Nádejný námet je však zabalený do veľmi rozporuplného príbehu o rutinnej lúpeži pošty, ktorej priebeh vypĺňa väčšinu stopáže, no je oveľa menej zaujímavý, než občasný komický pohľad do reálneho života a problémov hlavného predstaviteľa. JCVD tak ostáva komorne podaným zárezom Jeanovej filmografii, ktorý viac než ovácie, vyvoláva otázku akým smerom sa bude ďalej jeho herecká kariéra uberať. |
|
MR 73 (2008)
|
17.11.2008 |
| |
Marchalove opätovné stretnutie so žánrom, ktorý hrá v dejinách francúzskej kinematografie jednu z najvýznamnejších rolí a ktorý sa prinavracia, aj vďaka Olivierovej snahe, opäť na výslnie, i keď treba podotknúť, že slnečné lúče sú v najnovšom opuse tohto tvorcu viac než raritným artiklom, čo je zjavné už podľa plagátu. Snímka sa však napriek svojej pochmúrnosti a sugestívnosti nevyhýba nudnejším pasážam či príbehovej nevyrovnanosti. Jedna z najpôsobivejších scén, sprevádzaná depresívnou baladou Leonarda Cohena Avalanche, sa odohrá hneď na začiatku. Výhrady rozhodne nemôžem mať k realistickým násilným scénam nekompromisne sa vkrádajúcim do divákovej mysle. A potom tu je Daniel Auteuil... Jeho životom zradený veterán bojujúci proti skorumpovanému systému i proti sebe samému je postava, ktorej som veril každé gesto. MR 73 je predsa len o niečo nevyváženejší, než predchádzajúci Marchalov film Vojna policajtov a taktiež to nie je film vhodný na relaxáciu po náročnom dni, no rozhodne neľutujem, že som ho zhliadol a režisérovi držím palce a dúfam, že talent, ktorý je nesporný, sa ešte naplno rozvinie v jeho nasledujúcich projektoch. |
|
Penelope (2006)
|
26.10.2008 |
| |
Veľmi príjemná žánrová jednohubka, v ktorej všetko funguje s presnosťou švajčiarskych hodiniek a preto ju môžem s čistým svedomím označiť za ideálnu odpočinkovú zábavu. Jemný britský humor sa krásne dopĺňa s rozprávkovými motívmi a tie, v kombinácii s vizuálnymi nápadmi (toho Burtona tam je skutočne cítiť), dotvárajú pozitívnu atmosféru, ktorá sa šíri počas celého filmu. Herecké obsadenie je rozmanité, Christina je na zjedenie s nosom či bez nosa, skvelý je pre mňa zatiaľ absolútne neznámy McAvoy či jednooký lilipután Peter Dinklage. Reese sa objaví len v poslednej polhodinke a manželské duo, hysterická Catherine O´Hara a neprehliadnuteľný Richard E. Grant taktiež veľa priestoru nedostalo, čo je hlavne v prípade toho druhého celkom škoda. No ale myslím si, že najdôležitejším faktorom tejto snímky je to, že splnila svoj účel a naviac, v súčasnom mori trápnych romantických snímok, je skutočne osviežujúcim počinom. |
|
Sisters (1973)
|
12.10.2008 |
| |
Už v tejto rannej De Palmovej snímke môžeme badať veľmi zaujímavé štylistické prvky, ktoré tvorca naplno rozvinul vo svojich nasledujúcich projektoch. Svojská atmosféra 70. rokov, režisérove hrátky s divákom, delenie obrazu, naťahovanie scén, tematika siamských dvojčiat, ktorá môže divákovi evokovať tvorbu Davida Cronenberga či príjemne nekorektné násilie. Zvlášť vražda z prvej tretiny filmu svojou pestrofarebnosťou a krvavosťou akoby vypadla z nejakého talianskeho gialla. Naviac, všetko je umocnené patrične šialenou hudobnou zložkou, ktorú mal na starosti legendárny Bernard Herrmann. V súzvuku s talianskymi krvákmi sa nesie aj herecké obsadenie a z toho prameniaca nevyrovnanosť, hlavne Margot Kidder mi svojou prítomnosťou počas celej snímky vadila. Napriek negatívam sú Sestry dielom, ktoré by si nemal nechať ujsť žiadny priaznivec De Palmu či pánov Davida Cronenberga alebo Daria Argenta. |
|
Otis (2008)
|
20.08.2008 |
| |
Prapodivnosť Krantzovho debutu Sublime nebola dychberúcim pôžitkom hodným dlhotrvajúceho obdivu, no rozhodne ani úplným prešľapom, ku ktorému má druhý režisérsky počin tohto tvorcu veľmi dobre nakročené. Divák čakajúci morbídnu zábavu v réžii brutálnej čiernej komédie (s hororom nemá táto snímka spoločné vôbec nič) môže zabudnúť na svoje optimistické nádeje a, rovnako ako ja, len nečinne prizerať 100 minútovej premrhanej príležitosti. Okatá Illeana Douglas ako maminka s veľmi zaujímavou, no nevyužitou, fantáziou (nakoniec sme sa nedočkali ani kokteilu s rozmixovaných prstov) je skvelá, omnoho viac zaujímavejšia než v rámci rodinných vzťahov konzervatívny otecko Daniel Stern (pamätáte sa ešte na jeho zápolenie s malým Kevinom, ktorý bol Sám doma ?) a pozíciu spoľahlivo zahraného vedľajšieho partu zastupuje udatne umučený Kevin Pollack. :) Obsadenie doplňuje neznámy Bostin Christopher, ako náš malý, veľký psychopat, no je postavičkou značne nevýraznou a až banálne naivnou, takže neočakávajte žiadne bezhraničné psychopatické hrátky. Úsmev na tvári mi vyvodil hlavne soundtrack so skvelo zastúpenými skladbami, no sympatické hudobné pomrkávanie nevyvráti rozpaky zo snímky, ktorá je pramálo zábavná. |
|
|
