Drozdo57

Príjemný, dobre natočený oddychový film so sympatickými hercami. To ešte keď Ridley Scott vedel točiť všetko. A dobre.

Potrebujú diváci vidieť surové násilie, aby bol seriál úspešný? Pretože najsilnejšou stránkou tohto seriálu boli samotné "hry" a teda väčšinou veľmi explicitné vraždenie. A čo sa deje medzitým? Nejaké pomalé dialógy, ktoré by mohli byť polovičnej dĺžky a na myšlienke by to neubralo. Postavy, ktoré nakoniec až také zaujímavé neboli a rozhodovali sa niekedy celkom náhodne. A nakoniec celková nosná os celého seriálu, s ktorým to stojí a padá a síce, že svet je nespravodlivý a nerovný a ľudia sú zlí a sebeckí a takto, keď sa priamo hrajú, majú aspoň rovné šance, je dosť pochabá. Tak za prvé: Drvivá väčšina súťažiacich si za svoju situáciu mohli sami. Zlé veci sa dejú, ale to neznamená, že treba vzdať zodpovednosť za svoj život. TIe postavy, ktoré si za to nemohli mi boli najviac sympatické, čo teda neplatí o hlavnom hrdinovi... Druhá vec: hry boli príliš o náhode. Niektoré veci rovno nedávali zmysel. (Napr. vybuchuté sklo - čím už len to bolo fér?) Takže myšlienku o férovosti to rovno hádže z okna. To naozaj v 40 miliónovej Južnej Kórei niekomu nechýbajú tisíce ľudí za posledné roky? To sú všetci podplatení včítane polície, novinárov, politikov a rodinných príslušníkov? Vraj to ukazuje, akí sú ľudia naozaj. Ale houby. Iba to ukazuje, ako by sa možno ľudia zachovali v absolútne extrémnej situácii, kedy im ide priamo o život. Ak sa priamo rozhodujete nad svojou smrťou alebo smrťou niekoho cudzieho, je to úplne extrémna situácia. Ktorá sa ale vo svete deje pravidelne. Toto sa deje napríklad vo vojne. Drvivá väčšina vojakov zabíjať nechce. Ale nemá na výber. Chápete? Ľudia sú inak naozaj spoločenské tvory, väčšina ľudí má aspoň nejaké sklony k altruizmu a za normálnych okolností si chceme pomáhať a normálne fungovať. Inak by nemohla spoločnosť fungovať. A nie, fakt si nemyslím, že by toľko ľudí šlo do tej hry dobrovoľne. Apropo spoločnosť: Že to celé je parafráza na súčasný kapitalizmus? Vy máte naozaj v našom, síce nedokonalom, ale inak celkom komfortnom, bezpečnom západnom svete pocit, že je vám nejako extrémne zle? Veci nie sú ideálne a netreba si povedať, že lepšie byť nemôže, ale nikto vás nestrieľa na ulici. Nemôžem toto celé hodnotiť úplne negatívne, lebo pár nápadov to malo, občas to bolo emotívne. Ale celkovo to je strašná nuda, úplne, ale absolútne preceňovaná hovadina, čo sa tvári neviemako inteligentne a hlboko, ale je paradoxne úplne plytká. Filozofiu v tom môžu hľadať len ľudia, ktorí si napriamo nepriznajú, že to mangľovanie sociek je tá najzábavnejšia vec na celom tomto "veľdiele" a to je, dámy a páni, ozajstná tragédia. Vzájomné vraždenie nebolo zábavné ani kedysi (Battle Royale) ani teraz.

Prvý diel: Piata minúta: Autor Space Invaders ukazuje ako načrtol "príšery" a preniesol ich na štvorčekový papier. Celý zošit assemblerového kódu a ani slova o tom. Desiata minúta: Člen trans komunity hovorí o svojej identifikácii a ako boli hry vždy únikom. Jedenásta minúta: neviem, vypol som to. Je mi úplne jasné kam to vedie a strčte si to do prdele a prestaňte ma stále poučovať a "vzdelávať". Človek sa teší na pekný dokument o starých hrách a zrazu mu televízia grcia dúhu. Na Youtube sú stovky až tisíce veľmi kvalitných herných dokumentov. A zadarmo. A bez agitky.

Na škaredé a hlúpe veci tu máme SuperStar. Tu máme škaredú Godzillu a škaredý vizuál a hlúpy príbeh a postavy. Ako jednorazový výplach by sa to dalo tolerovať, keby pokračovania stáli aspoň za niečo. Lenže ono to ide špiralovito do rite stále viac a v polke druhého dielu ma to už vyslovene urážalo. Nepozerajte to.

Zasa som to po dlhej dobe zažil. Ten pocit, keď vidím audiovizuálne dielo, ktoré niekto natočil s úmyslom vyrozprávať dobre nejaký príbeh a dobre ho zobraziť. Viete, také tie veci, ktoré boli v minulosti samozrejmosťou. A tento príbeh je možno klišé, hlavná hrdinka je možno trochu terminátor. Ale ani na chvíľu som nemal pocit, že sa mi niekto snaží násilne vnútiť hashtag silná žena. Proste to tak vyplynulo z deja. Hoci máme opäť problémy ako 50 kilová žena zmastí 90 kilového chlapa, alebo rovno niekoľko, tvorcovia to veľmi vkusne riešia v ľúbezných bojových scénach, ktoré sú krásne surové a hlavná hrdinka v nich využíva rôzne pomôcky ako teleskopáky a nože a všetky rôzne predmety v okolí. Pritom nie sme svedkami žiadneho epileptického polsekundového strihu nad ktorým by omdlievali blahom hádam len samozvaní super teoretici. Hlavná predstaviteľka mala väčšinu času jeden ubolený výraz a ja som nevedel, či je to zámer alebo maximum hereckých možností. Po zhliadnutí prvého dielu Nevertheless som zistil, že Han So-Hee je celkom dobrá herečka, takže to asi zámer bol. Celkovo veľmi dobrá zábava s minimom hluchých miest. Seriál, ktorý som zožral za 4 dní a ktorý ma bavil ďaleko viac ako nepochopiteľne precenená kolegyňa Chobotnica. Diky!

Jeden z tých lepších seriálov na Jetixe. Niektoré diely ako celý deň rýmovania alebo o fiktívnej kapele sú naozaj podarené a pamätám si ich aj po rokoch.

Zvýšte prosím nároky na filmy, lebo toto je čistá hrôza. A Zimmer je už tak predvídateľný. Každý film s jeho hudbou znie úplne rovnako.

Keď si prejdete všetky hodnotenia a narazíte na jedno, ktoré nie je absolútne, prvá otázka je určite: Prečo nie 5 hviezdičiek? Tak, pokúsim sa vysvetliť: Mindhunter je výborný seriál o veľmi zaujímavej téme. Prvá séria je výborná a niektoré rozhovory dychberúce. Postavy sú stvárené veľmi dobre a zaujímavo a ja som sedel s polozatajeným dychom skoro každú scénu. Okamžite mi, ako nejednému divákovi, napadlo porovnanie s True Detective (pre mňa s prvou sériou). Lenže Mindhunter mi prišiel viac zameraný na psychológiu, na samotný proces profilovania zločincov a na myšlienkove pochody ľudí, ktorí sa o toto snažili. True detective bola viac dráma o samotných detektívoch, ktorí riešia veľmi komplikovaní prípad. Tieto seriály sa v prvej sérii práve podobali iba v prítomnosti extrémne závažných zločinov. Inak to sú dosť odlišné seriály. A prvá séria Mindhunter u mňa má naozaj absolutórium. Ale potom prišla druhá séria, kde sa, nevedno prečo, viacej začali rozoberať súkromné životy protagonistov, rodinné drámy, rasové a sociálne otázky z pohľadu človeka zo súčasnosti a samotné profilovanie masových vrahov sa v podstate v polovici série ani veľmi neriešilo. Vykreslenie toho náročného prípadu v Atlante bolo síce dobré, rodinný problém jedného z hlavných hrdinov bol vážny, ale prišlo mi, že to nezapadá do zvyšných, cca 2/3 seriálu. Bohužiaľ kvôli opusteniu pôvodnej hlavnej, veľmi pútavej náplne seriálu som musel nakoniec znížiť hodnotenie. Seriál je to stále skvelý, ale druhá séria sa už bohužiaľ nedrží nastolenej latky.

Osobne mám pocit, že toto robil niekto, kto sa nevyzná vo filmoch. Celé je to narýchlo zlepené a príklady sú nie vždy príliš vhodné. A pritom sa riešia často absolútne nepodstatné kraviny, ktoré ani nie sú klišé, iba sa na to nejaký postmoderný kritik odbavuje. Už keď spomenuli, že hrdinský policajt je zlé klišé, lebo policajti nie sú iba dobrí. Pritom skorumpovaný policajt je úplne rovnaké klišé ako neúplatný policajt. Postupne to šlo viac a viac z kopca a posledných 15 minút je úplná lahôdka. Hlavne keď riešili rasizmus a ako príklad dali Ako zabiť vtáčka, Green Book (a odkázali, že oscara mal skôr dostať Black Panther, lebo lepšie opisuje černošskú kultúru. Vymyslený komix...) a hlavne Matrix, kde jednu z hlavných úloh hral černoch a prvá voľba na Nea bol Will Smith... A vedmu, ktorá vraj bola klišé čiernej podpornej postavy. Pritom vedma bola cigánka a bol to odkaz na cigánske veštkyne. Preto viz moju úplne prvú vetu, ktorou to aj zakončím: Toto robil niekto, kto sa nevyzná vo filmoch.

Ja som nikdy neprišiel tejto veci na chuť. Ani teraz a ako dieťa vôbec nie. Je to otravné a nudné. Dialógy sú nezmyselné a vôbec celé je to hovadina. Navlečieš ženskú do kožuchu s kapucou a zrazu všetci hovoria, že je "ošklivá". To je hyperbolizované príliš aj na rozprávku.