Val

Val Kilmer natočil oslavu seba samého, poďme si ju teda trochu uviesť na prvú mieru. :) Zážitkovo to mám skôr na 3*, hlavne pre zaujímavé zábery z natáčaní v prvej polovici filmu, cítim ale tak nejak potrebu to celé odmietnuť. V prvom rade ide o nepretržité, extrémne citové vydieranie. Od autobiografického dokumentu robeného formou domáceho videa som síce nejakú extra civilnosť, alebo objektivitu nečakal, ale čo je moc, to je moc. Film je od prvého do posledného momentu sprevádzaný melancholickou, relaxačnou hudbou a lacným vybrnkávaním na španielke,  a vážne momenty komentuje frázami typu “nebo plakalo.” Spomienka na úmrtie matky je znázornená kolážou jej starých fotografií a následným dlhým záberom na plačúceho Kilmera obliekajúceho si jej gorálky. Zadruhé, tá drzosť. Už v úvode zarazí, keď Val urazí film, ktorý ho “spravil” (Top Secret) a nazve ho brakom. Kritizuje neskôr aj ďalšie svoje filmy; herci síce majú zmluvy, podľa ktorých to robiť nemôžu, on ale prekonal rakovinu, tak mu to asi odpustia. Zatretie, až hraničná jednostrannosť. Val Kilmer mal celé deväťdesiate roky povesť namyslenej, detinskej primadony, s ktorou režiséri pre jej maniere nechceli pracovať. Menšie zhrnutie nájdete napr. TU, kto nemá rád revizionizmus, môže si prečítať článok z roku 1996 (a ďalších milión, ktoré si sám vygúgli). Tejto svojej charakterovej vade venuje Kilmer dve zmienky; prvou je z kontextu vytrhnutá jedna (!) veta z rozhovoru s Robertom Downey Jr., ktorý to akože popiera, druhou Kilmerov vlastný komentár v závere filmu, v znení: “Někdy jsem byl mizera, jindy zase hrdina.” A potom útoky na Johna Frenkenheimera, alebo aj svoju bývalú manželku, ktorým človek neverí, pretože ani o jednom nedostane dostatok informácií, a rozchod asi tiež nespočíval len v nečakanom zaslaní rozvodových papierov a nezhodách vo výchove detí (v ktorom mal samozrejme on pravdu, venoval tomu predsa celú jednu scénu audiozáznamu vlastného hlasu). No a nakoniec jeho ego, strávenie dekády písaním monodrámy o “najväčšom americkom spisovateľovi”, do ktorej sa samozrejme sám obsadil, ku ktorému sa samozrejme prirovnal, a na jej realizáciu predal pozemky, ktoré chcel prenechať svojim deťom, pretože bol k tomu údajne predurčený. Aby som to teda nejak zhrnul, ak ste  fanúšik, asi to kriticky brať nebudete, možno vás aj dojme. Ak je niekto nefanúšik, alebo ho dokonca nemá rád, len sa v tom utvrdí a ako bonus ešte zistí, že je ten človek zmrd. (11.07.2022)

Okrem toho, že som chcel mať také vlasy, aké mal v Ostrove Dr. Moreaua (čo bol mimochodom prvý film v mojom živote, na ktorom som bol sám v kine), tak som nikdy príliš nevedel, či je to kretén, či sa na kreténa len hrá, či ho nikto nechápe (a preto ho každý druhý považuje za kreténa), či je priemerný herec alebo či náhodou nepatrí medzi najnadanejších hercov svojej generácie. Pravdupovediac, neviem to ani teraz, desaťročia od momentu, keď som ho videl v prvom filme. Na dokument s prozaickým názvom Val som sa tešil. Chvíľu som bol v šoku. Hoci som samozrejme vedel, čo sa s Kilmerom v posledných rokoch deje, stále som ho mal v spomienkach zafixovaného ako mladého šviháka z Búrlivého srdca, Svätého a samozrejme Batmana navždy a z fantastických Lovcov levov, kde bol asi na vrchole svojej slávy a samec Michael Douglas bol jeden z mála Hollywoodčanov, ktorý sa s ním nebál spolupracovať. Vďaka tomuto dokumentu sa dozvieme plno zaujímavostí, či už osobného charakteru, alebo ohľadom Valovej kariéry (doteraz sa bralo za axiómu, že druhý raz si Batmana nezahral, lebo s ním Schumacher odmietol spolupracovať, ale Valov pohľad hovorí o niečom úplne inom). Val Kilmer sám seba vždy vnímal ako premýšľajúceho umelca, ktorému ostatní nerozumeli a tak vznikali konflikty. Ak aj bol arogantný na vrchole svojej kariéry, tak ako to už v živote býva, vek a najmä ťažká choroba (a jej dôsledky) ho zmenili de facto na nepoznanie, naučiac ho pokore. Dokument ma veľmi bavil, rapídnym spôsobom som si ho užil a možno padla aj kvapka slzy, ale nikomu to nepovedzte. Istá kapitola vo Valovom živote (o kariére nehovoriac) sa nepochybne skončila. Ale to ešte neznamená, že život nejde ďalej. Držím palce. (04.05.2022)

Val sa nám obzrel späť za svojim životom a kariérou. Pre niektorých emočný doják, mňa to až tak za srdce nechytilo. Áno, jeho osud je smutný, ale mnohým z nás sa stali ťažké veci a toto je čisté tlačenie na sebaľútosť. Bolo len málo toho, čo by ma zaujalo, skôr by som prijal viac scén zo zákulisia natáčania, ako domáce videá pri chladničke, na dvore či v kumbále. Ale vzhľadom na účel tohto dokumentu to vlastne chápem. (11.11.2021)

Dojemný tribute pre Kilmera, potvrdzujúci všetky moje predpoklady o tom, aký excentrik a enigmatická persóna to vždy bola (a stále je). Pod imidžom plytkej 90-kovej superhviezdy sa skrýva inteligentný samorast a tak trochu magor, čo musela byť (obzvlášť v dobe jeho najväčšej slávy) docela výbušná kombinácia. (07.08.2021)

na jedné straně poměrně zajímavý životopisný dokument jedné komplikované osobnosti, který jede podle standardu, ale nebojí se z něj tu a tam vybočit a jeho velkým plusem je, že má přístup ke Kilmerově soukromé videotéce, takže těch záběrů, které jinde neuvidíme je dost. Na straně druhé oslavné homevideo, které nejde nijak extra do hloubky a kdo by snad čekal, že se dozví nějaké perličky, tak bude zklamán. Záleží na každém jak si to přebere a na co bude ochoten Kilmerovi přistoupit. Já sem zůstal někde uprostřed a neměl bych problém dát Valovi za určité pasáže čtyři hvězdy, za jiné ovšem pouze dvě. Tři tak budou rozumný kompromis...70% (22.11.2022)