Strašák

Snímka pre mňa znamená pekné spomienky na sedemdesiate roky a výborné výkony dnes už dvoch hviezd Al Pacina a Gena Hackmana. Takých filmov zaoberajúcich sa ľuďmi na okraji spoločnosti v Štátoch veľa nevzniká. Obaja hrdinovia sa na podivnej ceste dostávajú do rôznych potýčok a dokonca skončia aj vo väzení. To ich ale nezbavuje optimizmu a radosti zo života, aj keď ciele, ktoré si zadali nie sú príliš reálne. Tiež záver filmu nevyznieva príliš veselo a práve koniec ma donútil odobrať jednu hviezdičku, pretože som bol dosť sklamaný - dokonca nahnevaný, pretože to považujem za otvorený koniec, akoby scenárista počas filmu umrel a dielo nieje dokončené. Úprimne by ma zaujímalo, čo sa stalo s tým veselým "chlapcom", ktorého sa nám tak úspešne snažili obľúbiť počas celého filmu. PS: (spoiler) Al Pacino zahral úžasne scénu s pokusom o znásilnenie, až som mal pocit, že sa to stalo naozaj. (11.02.2015)

CITÁT - Myslíš, že se vrány bojí strašáka ?....... Dva tuláci a stejná cesta. Jeden je "plánovač" druhý je "veselá kopa" oba se spojí, aby si splnili svůj americký sen. CITÁT - Mám před sebou půlku života a tu strávím mytím aut........ Max má namířeno do Pitcburku, kde si chce otevřít myčku aut a to za každou cenu. Není to ale tak jednoduché. Život (scénář) mu nastaví pár překážek. A pomalu se z něj stává strašák. Cesta za americkým snem se odehrává převážně na korbách nákladních vlaků používaných k přesunu. Nespěchaj, ale pomalu spějou ke konci cesty. CITÁT - Napil bych se........ Byla to dlouhá cesta. Veselá i smutná. Jako život sám. (LION - Al Pacino a MAX - Gene Hackman) (08.05.2012)

Vyústením to dosť pripomína o 2 roky mladší Prelet nad kukučím hniezdom (1975). Akurát že Strašák brnká prevažne na príjemnú strunu, naradostene kričí: "Nebláznite, smejte sa!", že je pekelným úderom pod pás ten jeho záver. Na to holt existuje zvrat alebo peripetia, ja viem. Nie vždy je však nevyhnutný (!) Dvojka Hackman- Pacino toto tak rozprávkovo vedie, že nedať 4* neprichádza do úvahy. "Nebláznite, smejte sa!" :) (10.10.2008)

Film o jemném, ale pevném přátelství dvou obyčejných vagabundů, natočený neuvěřitelně citlivým a příjemným způsobem, který by sám o sobě diváka zahřál a pohladil po duši, ať by byl konec příběhu smutný jakkoliv. A on, ačkoliv je smutný dost, je ze všeho nejvíce pravdivý, ale přece nějak zvláštní. Neocenitelná sonda do duše malého člověka. (01.08.2005)

So strašiakmi mám problém. Pred časom som chcel vidieť Peckinpahových Strašiakov z roku 1971 a nahrali sa mi Wesleyho odpadoví z roku 1988. Aj dnes som mal pocit, že sa mi nahralo niečo úplne iné, ako film hodnotený 82 %. Nanešťastie to bolo v poriadku a naozaj sa v názore na film rozchádzam s väčšinou. Film aj s jeho hrdinami a ich snami ma vôbec neoslovil. Pripadal mi trápny od začiatku až do konca. Aj napriek tomu, že Al Pacino bol už vtedy úžasný. Cibuľovito oblečený Gene Hackman mi bol dokonalo odporný a na znesiteľnú úroveň som si ho upravoval tým, že som ho vnímal ako Jiřího Sováka v Chalupároch. Ale aj tak, trápny film. (22.08.2010)