Dar od Boha

Ze začátku vcelku zajímavá ale ve výsledku velice zdlouhavá podívaná, která vypráví příběh sedmičlenné rodiny, kde je jediným zástupcem ženského pohlaví matka. Příběh se zaměřuje hlavně na předposledního syna a jeho dospívání a zmatení v sexuální orientaci. Nějakých vtipnějších scén je ve filmu velice málo a celý snímek se nese spíše v dramatickém duchu. Atmosféru režisér vystihuje převážně v hudebním doprovodu, kde mu vypomáhají David Bowie a Pink Floyd. Jsou zde zajímavé momenty a dobří herci ale jako celek to působí trochu nevyváženě a občas i nudně. (20.02.2009)

Opäť jeden z neznámych, "malých" a nenápadných klubových filmov, ktoré chytia za srdce, jemne rozvibrujú mozgové závity a zároveň pobavia. C.R.A.Z.Y. je filmom rovnako inteligentným ako kreatívnym, veľmi citlivo napísaným a prevedeným, s geniálne zakomponovanou hudbou. Pre mňa jeden z filmov, na ktoré sa nezabúda... (17.10.2010)

Čo vlastne sleduje tento film? Je to akási zdramatizovaná verzia seriálu „Tie roky sedemdesiate“. Každá rovina, ktorú film zobrazuje, či už je to rodinná dráma o zbližovaní a mravných problémoch, problémoch dospievania alebo nadsadená satira spoločnosti tej doby, je rozobraná a spracovaná do detailov. Čo si z toho odnesie divák, ťažko povedať. Viem ale, že miestami som sa aj mierne nudil, čoho príčinou bola hlavne nerozvinutá humorná výpoveď, no určite nie scenár (hlavne konverzácie boli na úrovni), ani herci. Takže by som bol nerád, keby ostali nepovšimnutí. A som rád, že HBO dáva priestor aj podobným filmom. 80%. (30.07.2007)

Rodinné drama, kde prakticky není žádný humor. Jednotlivé vztahy nejsou ničím extra zvláštní. Mladý muž hledá sám sebe a naráží na překážky. Pochmurné vypravění by potřebovalo minimálně o 30 minut zkrátit (výlet do Jeruzaléma byl úplně zbytečný). Z postav ve filmu mě nejvíce zaujal otec (pěkný herecký výkon). 55%. (31.08.2010)

Oklieštieme z Mallickovho "filozofického šepotu" líniu o rodinnom nažívaní a priraďme si ju nachvíľu sem, k ďalšiemu identifikovaniu nielen seba samého, ale aj celých dekád a vzápätí zistíme, že Vallée nadväzuje, resp. si zasadzuje vlastný - vyjadrovacou štruktúrou obdobný, ale predsa odlišný - "Tree of life." Terrence sčasti pomenoval zeitgeist 50's na území amerického Texasu a Jean-Marc akokeby kontinuálne pokračuje cez 60. až po 80. roky v jeho definovaní na predmestí kanadského Montrealu.Tiež to zložité formovanie vrúcneho vzťahu otec-syn, kedy sa hrany navzájom obrusujú, názory sa rozchádzajú, nedorozumenia pribúdajú a nájdenie konsenzu nemusí vždy vyjsť...alebo môže, po dlhodobej drine môže. Tiež ta nesmierna láska matka-syn, kedy matka rozprestiera ochranné krídla nad svojími potomkami, čaká na nich iba s otvorenou náručou, cíti ich znepokojenie/bolesť aj na diaľku a najviac prežíva ich stratu. Výchova ovplyvnená dobou, patriarchálna diferenciácia rolí muž-žena, nepriestreľná pobožnosť, uznanie zázrakov za právoplatné javy, mnohodetnosť, homosexualita ako jedno obrovské X. Noel je v nevýhode, sám proti sebe, sám proti všetkým, spojenec sa kde-tu objaví a hneď aj zmizne, iskra nádeje miestami zažiari, ale pri narodeninových alebo vianočných posedeniach opäť zhasne. Je to generačný/osobnostný boj, vôbec nie ľahký, vôbec nie komediálne ladení, práve naopak krutý ako sám život a keď už zaznie vtípek, tak impresia ako od Andersonovcov. "C.R.A.Z.Y." má okrem bystrého názvu aj ihravý scenár a spracovanie, občas to síce zaváňa predynamizovanosťou a zopár nekoncepčných vsuviek by som takisto vedel oželieť, ale i tak som nadmerne spokojný, žiadne rúžové okuliare ani emočné vydieranie, vynikaví herci, doslova "golden soundtrack"- proste malý filmík s veľkým F, ktorý nehľadá cieľ, ale cestu. Aneb ako píše susedov plagát: "happiness is not the destination, but the journey." (20.04.2012)