poster

Slepé lásky

  • Slovensko

    Slepé lásky

  • USA

    Blind Loves

Dokumentární / Romantický / Drama

Slovensko, 2008, 77 min

Režie:

Juraj Lehotský

Kamera:

Juraj Chlpík
(další profese)
Nastala chyba při přehrávání videa.
  • hygienik
    *****

    AK NECHCETE POZNAŤ DEJ FILMU NEČÍTAJTE NASLEDUJÚCI TEXT!! Pozrime sa na jednotlivé poviedky: 1. PETER učí hru na klavír. Hudba mu skrášľuje život a umožňuje mu vnímať svet cez jeho vlastnú fantáziu. Táto poviedka je obohatená o animáciu – Peter si predstavuje, že skúma podmorský život asi v štýle 20 tisíc míľ pod morom – tým sa stáva vizuálne príťažlivou a v porovnaní s ostatnými originálnou. 2. MIRO je Róm a miluje nerómku Moniku. Ich okolie z toho radosť nemá. Monikina mama je proti jej vzťahu a situácia sa ešte skomplikuje, keď Monika otehotnie. Príbeh je presvedčivý a emocionálne silný. 3. ELENA čaká dieťatko a dúfa, že nebude slepé ako jeho rodičia. Príbeh je málo rozvinutý, a asi najmenej zaujímavý. 4. ZUZANA sa prostredníctvom chatu zaľúbi do vidiaceho chlapca (on nevie, že je slepá) a dúfa, že ju bude mať rád aj keď je slepá. Za pomoci svojej sestry sa chystá na stretnutie s ním. Už len za túto poviedku by som dal filmu 5 hviezd. Zuzana ako jediná budí dojem, že jej príbeh je prežitý reálne v danej chvíli keď beží kamera a nie retrospektívne zinscenovaný ako príbehy Mira alebo Eleny. Dialógy na chate dávajú poviedke punc reálnosti aj krásy zároveň. V záverečných 5 minútach sa dozvedáme buď rozuzlenia jednotlivých poviedok alebo niektoré zostanú nedopovedané, s otvoreným koncom, čo je pre mňa ďalším pozitívom tohto filmu. V prípade Mira a Zuzany som mal pocit, že sa jedná o akýsi nepatričný náhľad do súkromia postáv – teda som bol rád, že ich konečné rozhodnutia sa divák nedozvie. Mnohí diváci môžu mať pocit, že film ako celok svojou ľúbostnou tematikou neustále útočí na diváka v snahe vyvolať „silné emócie“. To je možno pravda, ale mne to neprekážalo(27.3.2008)

  • Slarque
    ****

    To bych musel být slepý, abych si nevšiml, že tenhle dokument je velmi citlivou sondou do obyčejných životů nevidomých lidí. Každý ze čtyř příběhů představuje jinou etapu vztahu od dlouhodobého manželství Petera až po Zuzčin vztah ještě nenavázaný. Nejsilnější mi přišly Mirův boj proti předsudkům o svou lásku a Elenina touha po dítěti a možnosti ho vychovávat. Za pozornost film prostě rozhodně stojí.(11.2.2009)

  • Aleee89
    ***

    Slepé lásky jsem viděla v rámci AFO na olomouckém náměstí, to hned udělá z filmu jiný zážitek, když si člověk připadá jako v letním kině. Musím však říct, že po tak skvělých recenzích jsem čekala nějakou bombu, ale ta se nekonala. Ano, film se mi líbil, byl natočen s citem, ale ne sentimentem, příběhy lidí byly zajímavé, ale prostě jsem čekala trochu více, takže dávám "jen" tři hvězdy.(15.6.2013)

  • T2
    *****

    Rozpočet $-miliónovTržby USA $-Tržby Celosvetovo $47,844║ Nečakaný malý filmový zázrak sa konečne stal aj na našom Slovensku a to vďaka režisérovi Jurajovi Lehotskému. Ten ako jeden z mála našich novodobých umelcov dokázal prelomiť ťažkopádnosť našej kinematografie za posledné roky. Práve jemu, neznámemu človeku vo filmovej oblasti sa podarilo na naše pomery niečo nevídané. Na začiatok treba povedať, že nemal to na prvý pohľad vôbec ľahké. A to preto lebo sa ujal témy, ktorá nemusí byť zrovná mnohým príjemná. Nehovoriac už o probléme v rámci dokumentárneho stvárnenia, tak aby mohol na celej ploche plnohodnotne zaujať a popri tom nepoužívať žiadne kontroverzné témy ako je zvykom u Amerických kolegoch(Michael Moore). A tak hlavne preto treba vyzdvihnúť jeho postoj k projektu a celkové spracovanie vybranej témy, zameranej na podrobný pohľad do života slepých/ nevidiacich. Dokumentárny film je rozdelený do niekoľkých samostatných príbehov. V každom z nich je v prvom rade poukázané na lásku a to buď partnerskú alebo k svojim blízkym. Tématicki sa tieto príbehy zameriavajú na rôzne vekové kategórie, počnúc od veku dospievajúceho človeka, cez dospelých vo veku okolo 30 rokov až po ľudí v pokročilom veku. Takýto rozbor nám prináša široký pohľad do ich života, kde ide hlavne o vysporiadanie sa zo sťaženými životnými podmienkami. V každom s príbehov je poukázané na začlenenie do života v rámci možností. Napríklad hneď prvý úsek nám poukazuje to ako môže človek aj so svojím deficitom pomáhať ostatným rovnako trpiacim a tak aspoň z časti im pomôcť zabudnúť na ich újmu a vyplniť tak prázdne okienka v živote. Tento úsek sa týka presnejšie tých menších čiže detí, práve tie ukázali svojím postojom k danej situácii, že aj takým spevom pred publikom sa dokážu hravo presadiť, či svoju šikovnosťou zaujať a tak potvrdiť svoju nadanosť ako u každej inej bytosti. Dokonca sa jeden z príbehov venuje aj rasovej otázke. Kde sa jedná o vzťah slepého cigána s poloslepou beloškou, ktorý k sebe cítia aj cez ich vadu náklonnosť. A na prekvapenie práve rodina, ktorá by im mala byť v tom veľkou oporou, im to sťažuje svojím postojom k takémuto vzťahu... Každý jeden s príbehov má čo povedať, či dokonca v sebe niesť aj výstižné ponaučenie a posolstvo o skutočnej súdržnosti, ktorá práve viacerým tým zdravím chýba. A tak si treba potom pred seba postaviť otázku, či by sme aj my medzi sebou nedokázali spolunažívať aspoň o čosi lepšie. Treba upozorniť že tento dokument sa nepozerá zrovna ľahko, hlavne pokiaľ ide o detailné zábery na zrak postihnutých, lebo pri pohľade na prázdne pohľady človeka zažívame určitú vnútornú úzkosť či akési znechutenie. Na druhú stranu prináša aj veselé chvíľky, či už sa jedná o technickú vsuvku odohrávajúcu sa v podmorskom svete, kde príde aj na súboj slepého s chobotnicou, prípadne nám niektoré úseky prinesú určitú hrejivú radosť na srdci. Tento vysoko kreatívny „silný“ snímok by si mal s hrdosťou vzhliadnuť každý Slovák, lebo je veľkou cťou niečo také vidieť hlavne pre filmového nadšenca, ak také niečo raz za čas vznikne aj na našom malom Slovensku. A v konečnom dôsledku som rád že chýry s filmového festivalu v Cannes o výbornom dokumente neklamali, lebo filmových/seriálových sklamaní z našej produkcie som zažil až príliš moc. /videl v kine: 95%/(2.7.2008)

  • wipeout
    ****

    To, že dokumentaristika bola jednou z mála ostrovčekov tvorivosti v inak finančne a podporou zo strany verejnosti a inštitúcii poddimenzovanej slovenskej filmovej tvorby, svedčia výnimočné diela z 90 rokov a ich úspechy na medzinárodnej festivalovej scéne(napriek ignorácii zo strany STV a Slovenských distribučných kanálov). O tradícii dokumentu svedčí aj toto veľmi špecifické a nielen na Slovenské pomery originálne dielo o nevidiacich pre nevidiacich(plánuje sa vydanie špeciálneho DVD, ktoré bude obsahovať i audiostopu pre nich) ako aj tých so zrakom ochotných vidieť krásu a načerpať z nej silu a pochopenie. K zážitku určite prispel aj fakt, že samotný režisér i scenárista merali cestu do kina spolu s nami divákmi a následne zaujímavo dotvorili mozaiku zážitku svojimi postrehmi a odpoveďami na otázky. A im patrí aj vďaka, za ľudské a srdečné spracovanie témy, ktorá patrí k bežne ignorovaným a tabuizovaným.(17.4.2008)

  • - Snímka sa natáčala 5 rokov a je po Jakubiskových Vtáčkoch, sirotách a bláznoch ďalší slovenský film, ktorý sa dostal do Cannes. (corona)

  • - Film bol nakrútený aj v špeciálnej verzii pre nevidomých a slabozrakých divákov s komentárom Emílie Vášáryovej. (Raccoon.city)

  • - Hlavná postava z prvého príbehu Peter sa vynorí z vody a chvíľu nato si zapáli bez problémov celkom suchú cigaretu. (BathoryMan)

 
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace