poster

Můj otec Gulag

  • Slovensko

    Môj otec Gulag

Dokumentární

Slovensko, 2008, 63 min

(další profese)
  • tron
    ****

    „Chcem, aby moje deti mali otca, pretože ja toho svojho oca ľúbim. Aj keď môj dedo bol gulag.“ Bohužiaľ fascinujúce. Miestami rozpačitejší prejav „hercov“, prehnane krátku dĺžku a menej kvalitnú „technickú stránku“ ospravedlní fakt „je to naozaj“. Silný a pôsobivý príbeh sa zaobíde bez veľkého rozpočtu, pretože ide o názor, myšlienku, pointu... nás a náš svet alebo svet našich starých rodičov. Myslím si, že je dobre, že „dnešní mladí“ (povedzme narodení po roku 1990) tomu, čo sa vtedy dialo, vlastne NECHÁPU, pretože žiadny normálny človek si „tie veci“ predsa nemôže logicky zdôvodniť, keďže v tom boli len tony šialenstva.(28.5.2011)

  • Saxos
    **

    Velmi slabě zpracováno. Jedinou záchranou bylo určité množství dobových záběrů, fotek, které ale bohužel s věcí přímo nesouvisí. Zápory: celá cesta i natáčení dcerku viditelně nebavilo; nesmyslné otázky v češtině pokládané starousedlíkům; celý dokument vyzněl hrozně uměle; Ján Antal působil, jak špatný herec, než osoba se zájmem k putování po vlastních kořenech v rusáckým gulagu.(30.12.2015)

  • triatlet
    ****

    Video možno zhlédnout zde. Pátrání Jána Kawasche po vlastních kořenech je podané zajímavě. Otce na jeho pouti do rodiště doprovází jeho dcera, jejíž závěrečná výpověď je emotivní, ale zároveň tvoří pěknou pointu. Samotný pořad vhodně kombinuje vzpomínání Jána Kawasche s výkladem historiků. Dokument obohacují dobové záběry i rekonstrukce odvyprávěného příběhu.(10.10.2009)

  • Yoss
    *****

    Patetickosť a jednoduchosť príbehu mi tu vôbec neprekáža, práveže niečo také som aj očakával. Dielo, aké je toto, možno skôr prijmú ľudia, ktorí takto svojich blízkych alebo známych v polovičke 40-tych rokov minulého storočia stratili na niekoľko rokov alebo navždy. Osud Jana Kawascha je o to strastiplnejší, že je „dieťaťom“ totalitných zverstiev. Naša rodina dodnes nevie, kde je hrob starého otca, ak vôbec nejaký má. Pátrame opäť cez Červený kríž a dúfame, že sa niečo dozvieme. Udal ho človek, ktorého poznal a po krátkom čase v levočskom väzení ho vagónmi pre dobytok uniesli s mnohými ďalšími „lacnými pracovnými silami“ v máji 1945 do ZSSR... aj toto sme zdelili po komunistickej mašinérii...(12.12.2009)

  • Radko
    ****

    Pátranie po otcových koreňoch v rodnej Sibíri ústi do patetického objatia Slováka s ruským mužikom uprostred blatistej cesty a rozvalín rodného baraku. Veď možno tam sa v detstve spolu hrávali. Bezútešnosť, srdečnosť, bordel, pátos, absurdita, krása i des. Rusko je také. Videodenník cesty z Kežmarku na Sibír oživujú archívne zábery. Komentár popisuje okrem osudu matky, násilné odvlečenie ďalších siedmych tisícok Slovákov do pracovných lágrov. Pozoruhodné sú rešerže sovietskych archívov. Matrikárky ochotne odomykajú miestnosti plné spisov a citujú z podrobných správ. Všeobecný nedostatok hodnoverných zdrojov nie je teda spôsobený bordelom v sovietskej evidencii, ale tým, že cesta k informáciám je pre záujemcov často zarúbaná. Tu sa podarilo, pretože oficiálne ruské inštitúcie sa podieľali na výrobe filmu. Hoci to, čo sa protagonisti priali dozvedieť sa, z papierov nevyčítali. Historická poznámka: Násilné únosy a deportácie začali 6. 10. 1944, dňom vstupu Červenej armády na Slovensko. Vykonávali ich útvary NKVD (Ľudový komisariát vnútorných záležitostí - zložka ČA) a vojenskej kontrarozviedky SMERŠ (Smerť Špionam). Dôvody: 1. akútna potreba nahradiť nedostatok pracovnej sily v ZSSR po II. svetovej 2. spacifikovať obyvateľstvo, aby nikomu nenapadlo protestovať voči rodiacemu sa boľševizmu.(18.11.2008)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace