Big Respect
Režie:
Viktor CsudaiScénář:
Viktor CsudaiObsahy(1)
Komédia o mladých ľudoch, žijúcich na najväčšom bratislavskom sídlisku, ktorí hľadajú kúsok svojho šťastia. Nerozluční kamaráti Peter a Mišo sa spolu potĺkajú, snažia sa zistiť, ako zapôsobiť na baby a odovzdávajú si "životné múdrosti". Petrovi sa páči Michalova mladšia sestra Veronika. Tá má však oči pre iného... Zhodou okolností sa im do života pripletie okradnutý maďarský turista Zoltán. Snažia sa mu pomôcť, ako vedia. Situácia sa však skomplikuje a v ich životoch sa udeje niekoľko nečakaných zvratov... (oficiální text distributora)
(více)Recenze (86)
Film je zaujímavým pokusom odlíšiť sa od ostatnej slovenskej produkcie. Ak tu je pokus o autentickosť, tak autentickému vyzneniu dopomohlo v prvom rade rozhodnutie tvorcov lokalizovať jednoduchý dej do prostredia Petržalky a postaviť ho na súčasnom slangu a životnom štýle miestnych mladých ľudí, porovnať aktuálne reálne problémy mladých s problémami ich rodičov a napokon všetko okoreniť prvkami dnes už pomaly odkvitnutej hip-hopovej subkultúry, ktorá bola napokon s autenticitou posolstiev kedysi nerozlučne spojená. Čo sa týka hereckých výkonov, možno mať množstvo výhrad, no rozhodnutie obsadiť neokukaných mladých hercov a nehercov do hlavných rolí a vložiť im do úst jazyk, ktorým možno sami rozprávajú, slang , ktorý môže byť kontroverzný, ale nepochybne je nástrojom na vytvorenie autentického dojmu a zároveň základne pre vznik hlášok a komentárov, vďaka ktorým je Veľký rešpekt komédiou, je pomerne šťastným. Vložiť ho do úst populárnym reklamným hercom by bolo nešťastným riešením, takto sa film odlišuje od drvivej väčšiny slovenskej produkcie, kde prevláda divadelné herectvo populárnych osobností, ktorí majú fungovať ako lákadlo pre divákov, ich spôsob hrania však vo filme pôsobí skoro vždy strojene. Strojenosť je štandardom slovenského filmu, a niekto ju isto nájde aj tu, ale ja osobne som ju až natoľko nepociťoval. Snaha o nezávislý výraz je v tomto prípade docielená metódou vyplniť dej sledovaním smutno-smiešnej každodennosti postavičiek z periférie a nechať rozohrať iba jednoduchú zápletku, no napriek tomu na rozdiel od vydarenejších kúskov spomedzi európskych nezávislých komédií, ktorým groteskná jednoduchosť vystačí na to aby diváka pudila k hľadaniu presahov a zamysleniu sa nad stavom vecí, ostáva Veľký rešpekt pomerne dejovo slabým a bez presahu. Plusom ostáva, že vydarené situačné gagy prevládajú nad tými menej vydarenými. „Vďaka“ nezvládnutiu technickej stránky, ktoré sa prejavilo pomerne zlým zvukom a ešte horším strihom by sa Veľký rešpekt rozhodne nemal stať vzorom pre iných tvorcov, vďaka snahe klásť dôraz na autentickosť zatiaľ aj áno. Zároveň si budúci tvorcovia, ak aj budú pokračovať v týchto šľapajách, budú musieť vopred ujednotiť, kto sa stane cieľovou skupinou. Snaha o nezávislý výraz može isto zaujať istý typ nového publika, no dejová plytkosť a happyendy za každú cenu akoby mali bojovať o priazeň diváka komerčného. ()
Svieže a vtipné dielko budiace dojem nezávislosti, odviazanosti, ale i nekomerčnosti...s dávkou irónie a paradoxu....Akurát samotný príbeh niekedy budí dojem že je poskladaný s niekoľkých skečou....Mne sa to však celkovo páčilo a na scény ( úvodná: ja som kápo ty si kápo kto je viac.....a hádka matky s dcérou za intenzívneho vŕtania ) len tak skoro nezabudnem...... ()
Viktor Csudai, študent VŠMU, všestranne zameraný filmový tvorca má skúsenosti so slovenským filmom. Spolupracoval na niekoľkých projektoch PRIROZDENÁ SMRŤ (2003), ŠESŤ (2003), PORNOROMANTIK (2006). Jeho absolventská práca RUŽOVÝ PANTER (2006) zdieľa viacero motívov s jeho prvým celovečerným filmom VEĽKÝ REŠPEKT (2008). Je to komédia o lúzroch z bartislavskej mestej časti Petržalka. Postavy sú vykreslené ako prostí chalani teenegerského veku, možno o málo starší, ktorých vychovala ulica. Ponúka pohľad do rodinných vzťahov, neraz i rodinných problémov, do problémov dospievania, sídliskový boj a bytie a nebytie. Na ulici sa toho odohráva veľa a vždy je možnosť ísť bez povšimnutia ďalej či zastaviť sa a pomôcť. Takúto pomoc potrebuje okradnutý maďarský turista Zoltán, pri ktorom sa pozastavia dvaja petržalskí kamaráti Peťo s Mišom. Táto situácia privedie do životov všetkých niekoľko zvratov. K samotnej tvorbe filmu prinášam trochu kritický pohľad. Výprava: Dá sa povedať, že typickou slovenskou seriálovou výpravou je neuveriteľne lacná výprava. Tento film ju do veľkej miery kopíruje, možno sa prejavilo vo filme aj to, že na ňom nespolupracoval žiadny vedúci výpravy ale len scénorgaf, ktorým bol Erik Ivančík. Film viac kladie dôraz na obsahovú stránku ako na vizuálnu, práve vďaka rekvizitám a interiérom ostáva divák stále iba divákom a nie je vtiahnutý do déja filmu. Jednoducho povedané na tie nezariadné zmodernizované byty sa nedá pozerať. Herecké výkony: Vskutku, filmovým kotúčom netreba plýtvať, ale aj oko nejedného laika si všimne, že skúsenejší herci hrajú príliš ako herci a skôr as hodia do divadla, vôbec nevystupujú ako ľudia. Roman Pomajbo vo svojej minirole (ako on sám vtrdí, hral postatu starého morského vlka) predviedol svoj veľmi vysoký štandard. Ostatní herci mi osobne absolútne nekorešpondujú s rolami ktoré hrajú. Prezentujú dialógy alebo monológy bez toho aby vedeli čo hovoria. Ďalší tak trochu typický prvok seriálovej tvorby. Herci niesú zžití so svojimi postavami. Z mladých treba určite pochváliť Tomáša Hafnera, ktorý ako neherec zahral svoju rolu s veľkou ľahkosťou a prirodzenosťou. Strih: Režisér filmu Viktor Csudai študoval na VŠMU tvorbu a mohol by si teda dávať pozor aspoň na to aby mu nemyzli ľudia od záberu k záberu. Obyvateľom Petržalky, ale aj tým ktorí sa v nej ako tak orientujú pride určite naháňačka po Petržake veľmi nelogická. Ale účel svätí prostriedky. A opäť jedno seriálové klišé. Nič nehovoriaci prestrih na scenériu. V tomto prípade na scenériu Petržalky. Som síce z tohto mesta, ale takýto lacný strih mi vyslovene že vadí. Dialógy: Jednoduché divadelné rozhovory, priam chytanie za slovíčko. Opäť jedna z vecí, ktorú vyslovene nemám rád. Áno film svojou 77-minútovou dĺžkou ani nedáva príležitosť na rozvinutie, prirodzenejších dialágou. Jeniný problem je v tom, že takto sa normálny ľudia nerozprávajú. Dialógy sú hybnou silou tohto filmu. V nich sa dej najviac vyvýja. Celkovo je zápletka veľmi inšpiratívna a zaujímavá. Hudba: Nič pre starých a zatvrdlých rockerov. Bože chráň! rap!... ale dalo sa to počúvať. Poznámočky: Nájdu sa dve maličkosti na ktoré by som rád upozrnil. Cheď niekto vyrastá v ktorejkoľvek časti Petržalky, podobne ako ja, nosí už od útleho detstva v sebe jednu rečovú vadu. Petržalka zásadne nezmäkčuje predponu ne- (vyslov: ňe-). Niektorí herci, ale zrejme najčastejše Stano Staško, sa niekoľkokrát prebreptli. Ale toto určite nemôžeme dávať za vinu filmovým tvorcom, za toto môže školský system. Jedna z vecí, ktorá utvrdzuje, že film bol “postĺkaný” podobne ako lacná epizóda seriálu je gramatická chyba v titulkoch v čase keď sú prekladné maďarské aanglické pasáže. Zaujímavosti: možno by bolo adekvátnejšie nazvať ich chybyčkami.V úvodnej scéne rozchodu mladého páru zmizne jeden prechádzajúci sa popri Dunaji od záberu k záberu, ťažko povedať, či je to náhodný okoloidúci, alebo komparz. Zoltánov brat, ktorý je Maďar príde na aute so slovenskou poznávacou značkou. Režisér filmu nemá osobnú skúsenosť so životom v Petržalke a to rovnako ako aj nedostatok financií a to prejavuje najmä v celkovej atmosfére filmu. Ale napriek týmto faktom dokáže načrtnúť a aj prehĺbiť problematiku nášho sídliska. Obratne preskakuje od témy ku téme, nenápadne sa ich dotýka. Poukazuje aj na záležitosť vyrastania v neúplnej rodine. Ale veď kde na svete je život ľahký? Immer Wieder Engerau. () (méně) (více)
Na prvý pohľad študentská amatérska práca, no na prekvapenie a porovnanie s ostatnými súčasnými slovenskými gýčmi, ktoré dokonca pchajú aj do kín, vcelku pozerateľná komédia. Ono to v podstate nemá ani hlavu ani pätu, len nejaké tie kamarátske romániky a prihlúple skeče z Petržalky s nehercami z ulice, na ktorých sa dá občas aj fajn zasmiať. Bohužial sa to celé rozvinie len v tupú zmes dialógov bez pointy s množstvom zbytočných vulgarizmov, no treba uznať že v národnom archíve máme aj omnoho horšie kusy. ()
Navrhujem film nominovať na Oskara v týchto kategóriách: Najlepší strih, najlepší scenár a najlepší výkon vedľajšej postavy....ale nie, vážne. Keď týpek Žoltán drží pohár so slivovicou a pivom, v jednom zábere je plný, v ďalšom, ani nie po dvoch sekundách, je už pohár prázdny, a potom je pohár poloprázdny...ale zato ten efekt so zdvihnutým dredom bol super!!! ()
Reklama