Kimssi pyoryugi

Castaway on the Moon jsem viděl v tentýž den jako postapokalyptické Boy and his Dog a vedlo mě to ke zvláštnímu srovnání. Že ve smyslu osamocení jednotlivce, přežití a postarání se o sebe sama od úplného začátku tenhle trosečnický film většinu nelítostných postapokalyps překonává. S humorem, dojemností, korejským citem pro vizuálno (kýč) a samozřejmě s "tak trochu jinou", krásně křehkou romantikou. (17.03.2010)

Po dlhej dobe má kórejský film sklamal. Absolútne nefunguje, či už po dramatickej alebo romantickej stránke. Postavy dostávajú záchvaty plaču a ja len čumím, o čo im ide. A keďže medzi sebou komunikujú iba pomocou niekoľkých krátkych fráz ako Hello, How are you, tak prvý romantický moment príde asi 5 minút pred koncom a veľmi presvedčivo nepôsobí. Nevadilo mi to podivínstvo dievčiny, ktorá trpela viacerými fóbiami a zo začiatku aj pôsobila celkom presvedčivo, no časom to akosi prestalo fungovať. Zvláštnejší mi pripadal pán Robinson, ktorý sa na začiatku chce za každú cenu zachrániť z ostrova a za kúsok normálneho jedla by urobil čokoľvek, no potom sa úplne nepochopiteľne už nechce dostať preč (aj keď pochybujem, že bol šťastnejší než predtým, aj so všetkými tými dlhmi) a poriadne jedlo po niekoľkých mesiacoch len tak odmietne (lebo lepšie chutí, keď si ho človek urobí sám?). Beriem to tak, že zo samoty sa časom človek zcvokne, ale tých zvláštností, hraničiacimi s nelogickosťou bolo dosť, vrátane toho opusteného ostrova, ktorý je uprostred veľkomesta a ide ponad neho dokonca most. Nejaké filozofické úvahy by sa o tom dali viesť a hľadať v tom nejaký hlbší zmysel, čo tým tvorcovia chceli povedať, ale to by sa dalo o každom filme. Mňa tento veľmi nepresvedčil. (20.11.2015)

Ach jo, opět si tu někdo plete originalitu s kvalitou. Úroveň scén, kdy mozek prostě odmítá pobírat co se děje, je tu skutečně vysoko, u konce jsem měl pocit, že se koukám na nějaké bizarní X-meny (ta holka holt na toho ňoumu má osudovej čuch... a vskutku bych nechtěl vidět její fyzičku, kdyby se poslední roky víc hýbala). No prostě zase masakr. Koukalo se na to ale vcelku dobře, proto zůstanu v kladným hodnocení. Kéž by jen Korejci ale zase jednou natočili film, co dává smysl, jejda to by byl svátek. (01.04.2010)

Dva izolované ostrovčeky v anonymite veľkomesta. Každý je opustený inak a iným spôsobom. Zvyšky túžby po poznávaní druhých však kdesi v nich driemu. Ich prejavom je veľký nápis HELLO vyhĺbený na piesočnej pláži a foto-ďalekohľad, vyťahovaný len dvakrát do roka majiteľkou, aby nezabudla na existenciu reálneho sveta. Na základe definitívneho nezanevretia na svet začne ich vzájomná komunikácia. Netradičná a od veci, podobne ako dobrovoľne zvolený únik od spoločnosti. Popri jemne sa rozvíjajúcom vzťahu zároveň dozrieva úroda na poli i v kvetináčoch. Rozleptáva sa nedôvera k spoločnosti, ktorá tak veľmi ublížila. Či už rafinovane lákavou reklamou na bezproblémovú pôžičku, počítačovou simuláciou skutočnosti alebo prostým nezáujmom o tých, čo nedosahujú inzerované hodnoty sebavedomého úspechu, asertívnej komunikácie a spoločenského zaradenia sa. Linka zvládnutia osamelého žitia vonku a vyriešenia životosprávy bola nadnesená a v jej rámci sa vyskytlo zopár spochybniteľných klišé, pričom tieto nedostatky zrážajú výsledný dojem z hodnotenia. Príbeh samotný je však originálnou poctou veľkomestkým apačom. Poznámka: Podobne fungujúce skupinky ľudí celoročne obývajúcich svojpomocne vystavané chatrče zo stavebného i naplaveného odpadu alebo využívajúcich staré kanalizačné, či vojenské stavby, existujú aj na Slovensku. V bezprostrednej blízkosti rieky uprostred väčšieho mesta viem o troch takýchto obydliach. Na rozdiel od filmu však žijú vždy v skupinách (alebo minimálne v páre) a ich živobytie je oveľa viac naviazané na veľkomestský ruch. Dôvody ich odlúčenia od spoločnosti sú rôzne - alkohol, nešťastná láska, gamblerské dlhy, striktne protispoločenský a protikapitalistický postoj. Všetci títo ľudkovia však deklarovali, že len z pytliactva sa vyžiť nijako nedá a z kultúrnych plodín, ktoré by sa urodili majú občas pár zemiakov, z divých medvedí cesnak. Podmáčané pôdne podložie pri rieke totiž nejaké veľké obilninové hody jednoducho neumožňuje. (18.09.2013)

Jeden je uvězněn v samotě dobrovolně, druhý nikoliv. A skrze tu samotu naleznou jeden druhého. Ale aby se opět neocitli bez druhého, musejí opustit svůj ostrov. Velmi zajímavý film, který určitě jednoho donutí se zamyslet. Čekala jsem díky plakátu komedii, ale zase tolik jsem jí nedostala. Jistě, jsou tu úsměvné chvíle, ale kvůli nim film dělán není. Lehce melancholický (ale tím zbrklejším způsobem) snímek, který ve vás může zanechat pár otázek, ale bez odpovědí. Co ale zaručeně zanechá je vlastní uspokojení z toho, že běžela. (16.02.2011)