Neberte nám princeznu

Tak toto je des! Už ako decko som to neznášal, ale teraz mi bolo až trápne. Tie kŕčovité pózy a papierové dialógy plné klišé. Celézle.sk Jediné pozitívum je hudba a texty, bohužiaľ niektoré skladby interpreti totálne "zazdili" Gombitovej a Rottrovej upišťané vokály trhajú uši aj po rokoch a nostalgia to nezachráni. Pritom od Deža mám všetky albumy a Modrý vrch či Príbeh patria k tomu najoriginálnejšiemu, čo sa na slovenskej hudobnej scéne vytvorilo. (01.01.2024)

Naivita hereckých výkonů je dána výchozí zápletkou - zobrazením vztahů mezi rodiči a dětmi. Vazba je zesílena ještě tím, že hlavní hrdinka Katka je jedináček. Televizní film zaujme hlavně příznivce Mariky Gombitové, Marie Rottrové a Miro Žbirky. Tvůrcům slouží ke cti umné propojení písniček, takže snímek lze klidně označit i jako muzikál. Odvyprávění příběhu pomocí jednotlivých písniček má mnohem větší spád než mluvené mezihry. Díky přiměřené stopáži však příběh nenudí a navíc ve druhé polovině, která se odehrává v dětském domově, je využitý i motiv "hry na princeznu". Nadčasové zobrazení symbolu šatů, triček (potažmo hmotných věcí), kterými si rodiče kupují své potomky. Obě zpěvačky dokázaly přes věkový rozdíl pouhých 16 let dobře zahrát vztah dcery a matky. Z hudebního hlediska je zajímavá písnička "Dieťa z dobrej rodiny", kterou v úvodu zpívá pouze Marika Gombitová a následně v úpravě ji zpívá s Miro Žbirkou. (17.01.2010)

Nieco tak hrozne ako tento film sa hlada len velmi tazko. Za prve, neviem pre aku generaciu bol urceny - pre menej ako desatrocne deti je tam zo zaciatku dost nepochopitelnych scen, pre starsich je film zas prilis pre deti. Za druhe, rezisera by som hnal kade lahsie. Dej z velmi velkej casti postrada logiku, scenarista ho tiez vystaval velmi cudne. Za tretie, herecky vykony uplne nulove, este ako-tak to zachranovala Marika - ale na Mirovi som sa nemohol nesmiat, hrat absolutne nevie. A vedlasie roly boli este stokrat horsie (ach jo, socialisticke-alebo skor sovietske "herectvo"). Za stvrte, kamera dost tragicka. Musim povedat, ze jedina aspon trochu pozitivnejsia stranka bola filmova hudba od Ursinyho, hoci vacsina skladieb nemala od prisernosti daleko. Mmam takisto pochybnosti, ci sa on ako autor hodil prave do takehoto filmu. No skratka, tragedia a hanba slovenskej kinematografie. (06.11.2007)

10/10. Ak jestvuje slovenské popové nebo, Dežo Ursiny stojí pri bráne a jamuje. Dementné komentáre niektorých mojich predchodcov ukazujú celkom jasne, že písať recenzie by mala byť výsada a nie pravidlo. Neberte nám princeznú je famózne nadčasový hudobný film a aj po tridsiatichpiatich rokoch má stále výborne znejúci soundtrack. Skladby ako Dvaja, Šaty, Svitá, Tri Slová patria ku klasike slovenského popu a navždy zostanú v srdciach nielen mojej generácie ale aj deciek porevolučného obdobia. Film samotný má iste pre dnešného diváka naivný nádych, ale v každom prípade vyvoláva skôr zimomriavky a nadšenie než pocit trápnosti. Podprahový odkaz a silné posolstvo, ktoré ukazuje skutočne srdce a nefalšovane pravé sociálne cítenie. V českej kotline paradoxne nie je vôbec známy, ale pre dve až tri generácie slovenských detí a pubertiakov zostane tým najlepším čo splodila ponormalizačná televízia. Hudobný poklad! Silne doporučujem každému. (23.11.2016)

Akýkoľvek kultový status tento film v rámci československej kinematografie má, asi nebol úplne pre mňa. Od detinských hereckých výkonov, totálne biedneho scenáru (hlavne dialógy medzi Katkou a jej priateľom) až po uši-rvúci soundtrack, úprimne som to nedával. Ale vydržal som nakoniec celých 55 minút. Ono dá sa to pozrieť raz. Či si to však pozriem niekedy z nostalgie znova, veľmi, veľmi pochybujem. (14.11.2021)