Na sever

Sice se v tom skoro vůbec nic nestalo, ale tak to asi mělo být. Jeden milý bumbrlíček, co má rád chlast se rozhodne jet na sever za svým synem, který ho vůbec nezná. Cestou potká jednu nadrženou lolitku, hezouna co se opíjí tamponem na hlavě a dědulu, který zajede pod led. Hezké záběry norské zasněžené krajiny, ale proč to prezentují jako komedii, to mi hlava nebere... (25.11.2010)

Nord nie je ničím výnimočný predstaviteľ škandinávskej nezávislej tvorby, jedine že máte pre ňu slabosť. Ja ju mám, a dosť silnú, takže som bol spokojný aj s epizódkami, pri ktorých som sa "iba" usmieval. Nord bol pre mňa zaujímavý tým, že ma zaviedol na "koniec sveta", aj keď som bol stále v obývačke môjho bytu a v tom je predsa krása kinematografie. Tieto severské pustatiny sú presne môj šálok kávy. Ak vás nezaujme, aspoň rýchlo ubehne. (24.10.2012)

Krajinou vločkami pokrytou a hornatou sa Jomar vydáva za poznaním nikdy nevideného synátora. Na univerzálnych bežkách, na nadupanom snežnom skútri, pod vplyvom opiátov, pod prienikom vlastného odhodlania si valí po neoznačených trasách. Čo zastávka to protipólne vzpruženie (tampón, indiánsky stan) i usvedčenie v naplnení svojich prianí. "North" pôsobí v rámci škandinávskych feel-good podivností celkom ambiciózne, len tam nevidím takmer nič čo by ma dokázalo vyviesť z miery alebo aspoň niečo čo by ma vyviedlo z omylu, že sa jedná o typickú stávku na istotu. Príjemná, ale - vzhľadom na konkurenciu - stále len priemerná festivalovka... (08.06.2010)

Jeden zdanlivo chladný človek, zbavený vonkajších emócií a utápajúci svoje úzkosti v chlaste a fajčení, cestuje po chladnej nehostinnej a zároveň prenádhernej krajine a cestou stretáva postavičky, ktoré sú karikatúrami normality...čo k tomu dodať, je to minimalistické, založená do veľkej miere na benevolencii a nastavení diváka. Môže to byť cool, vtipné a rovnako tak nudné a trápne prvoplánové...Ja som sa na to vyspal a pozitívne pocity prevažujú... Btw - scéna s roztápajúcim sa ľadom a skútrom - parádna!:))) (20.04.2010)

U tohodle filmu jsem tak trochu neměla tušení do čeho jdu, možná proto jsem byla celkovým pocitem po shlédnutí mile překvapena. Ze začátku trochu zmatené, s postupem času lepší a lepší. Epizodky hrdinovy cesty za synem osvěžují a hřejí při pohledu na tu vyprahlou, zimou a větrem ošlehanou pustinu norských plání. Po nás potopa, po Jomarovi prach a popel :-)) 4 hvězdy, konec eno nuno. (31.10.2009)