Studená ryba

Cez krvavý príbeh porovnanie dvoch rodín. Rodiny postaršieho bezohľadného obchodníka s exotickými rybami, ktorý však navonok pôsobí ako zábavný, i keď miestami trochu vtieravý spoločník. Jeho manželkou je vášnivá a zvodná manželka, ktorá s obľubou porcuje. Majú vlastné bývanie i čosi ako svätyňu kresťanskej sekty v horách. Biznis ide ani po masle, obsluhu v obchode robí skupinka mladých dievčat v dráždivej firemnej uniforme. Druhou je rodina prežívajúceho obchodníka s exotickými rybami. V jednom dome žijú, prevádzkujú obchod, spia, milujú. Počkať, milovať sa chodia do motela, kvôli dcére, žijúcej s nimi. Manželka si však s nevlastnou dcérou nerozumie, tá chce stoj-čo stoj vypadnúť z domu plného studených rýb. Medzi ktoré pochopiteľne, radí i svojich rodičov. Do toho ostré šľahy celkovo k inštitúcii rodiny, vernosti, peňažnej nenažranosti, kritike korporátneho spôsobu života v pracovných kolektívoch, i ku konkurenčnému boju, ku vzťahom k neznesiteľným zamestnávateľom a tak. Šion Sono opäť na výbornú, nevynechávajúc nič zo svojho tradične absurdného mixu melancholickej drámy, krváku non plus ultra, a filozofujúceho filmu. Dve a pol hodiny tak zbehnú ani voda. (19.07.2022)

Možno nie tak bohaté na významy ako predchádzajúce Sonove diela ale stále je to emocionálna mäsiarčina par excellence. Typické témy rodiny, odcudzenia a perverznosti naberajú v tejto freske závratných výšin. Óda na masových vrahov v tom najlepšom možnom prevedení. Kriminálna zápletka ide do úzadia. Rovnako ako aj otázky typu prečo. To čo je vo filme smerodajné je prerod Micuru Fukikošiho. Jeho utiahnutosť, strach, láska a neskôr dôvod prečo to všetko ignoruje robí z tohto počinu asi najsilnejšiu psychickú sondu v Sonovom prevedení. Rovnako ako v Love Exposure, kde to chcelo len pár fanatikov a dobre mierených slov je aj Cold Fish postavená na rovnakých základoch, ale z iným vyústením. A funguje to. Posledných 20 minút je tak nie len nechutných ale po určitej stránke v rámci uzatvorenosti príbehu aj veľmi uspokojujúcich. Veľmi ma potešila kráska Megumi Kagurazaka. A aj to, že napriek rovnakým témam ma vie Sono stále prekvapiť. (02.06.2014)

Musel jsem si dát sprchu. Když Kim Jee-Won údajně přeháněl násilí v I Saw the Devil, nijak extrémně přeexponované mi to nepřišlo. Sonův thriller mě o to víc zhnusil tím, že se hodinu a půl drží celkem v mezích běžné brutality asijských drsňáren, aby v poslední třetině (společně s hlavním charakterem) explodoval. Precizně vystavěná podívaná, u které mi párkrát v hlavě bliklo "na co se to sakra koukám?" 85% (07.08.2013)

Za poslednú polhodinu by som mohol s čistým svedomím dať päť hviezd, no zvyšok kolíše niekde medzi tri-štyri. Páči sa mi, akým pozoruhodným spôsobom Shion Sono poukazuje na svet. Dobrých deväťdesiat percent filmu pôsobí absurdne až surrealisticky, každopádne pevne verím, že presne takto by mohol (a nielen v Japonsku) vyzerať svet, ak by neexistovali zákony a každý človek si mohol žiť podľa vlastnej chute. Osud hlavnej postavy teda môže vyzerať príliš bizarný a surrealistický, no stále v ňom je cítiť živosť a realistickosť. Film je však zdĺhavý a úvod trochu slabší. Na hercov (a pekné herečky) sa síce pozerá relatívne príjemne, no aby sa divák dočkal finálnej formy, musí si nejakú dobu počkať a pretrpieť nudu a nejaké to vraždenie. Mám ešte jednu pripomienku, a tú, že mi film Studená ryba po pár dňoch výrazne zlepšil náladu, za čo môže najmä posledná "mind fuck" polhodina. Iné diela od Shiona som doposiaľ nevidel, toto však bola celkom bomba. (25.09.2018)

Tak skončil můj víkend s filmovou Asií, při níž jsem stihnul postupně první dva díly Chinese Ghost Story, postupoval přes Three... Extremes a finišoval právě Studenou rybou. A zakončení to bylo skoro velkolepé. Proč skoro? Protože stopáž! Dvou a půl hodinová délka trošku brzdí slibně se rozvíjející a rychle zamotávající se příběh, který se z rodinného dramatu promění na psychologický thriller, aby v samotném závěru překvapil nefalšovaným gore masakrem. Vůbec ta poslední půlhodina je krásně našláplá a zběsile nakopne jinak spíše rozvleklé tempo. A nebyl bych to já, abych se nezmínil o těch krásných kozách a několika syrových znásilňovaček. Ale jinak jsem romantická duše, zdejší kamarádi potvrdí :) (17.03.2013)