Pygmejové, děti džungle

Fajn filmík. K záveru som mal pocit, že to režisér prehnal s tanečnými kreáciami domorodcov, ale napokon to veľmi šikovne vyústilo vo finále (manažéri tomu tuším hovoria spraviť zo slabých stránok silné :-)). Nejedná sa o film, ktorý by ostal nejako extra dlho v pamäti, ale je to dobre odvedená robota... (18.05.2012)

Barabášovo ďalšie putovanie za prírodnými kmeňmi. Samotná téma toľkokrát omieľaných afrických domorodcov nepatrí medzi moje obľúbené (neustále tance, rituály od-duchovania či polmetrové plácačky namiesto pŕs), ale to, ako to vie Pavol Barabáš podať, že dokument nakoniec chcem dopozerať a nasať atmosféru, mu neskutočne slúži ku cti. Nie so všetkými myšlienkami ale súhlasím, aj keď vítam pokusy o sebareflexiu "bielej rasy". Napríklad to, že mocnejšie štáty vyciciavajú bohatsvo Konga a ťažké kovy ako kobalt či zlato tak môže každý z nás používať vo svojich počítačoch a mobiloch. Zarabajú predsa aj Kongčania, síce len úplná elita, ale tak to chodí takmer všade na svete. Svoje technické vychytávky by sme mali tak či tak, ale nikomu z nás by sa asi nepáčilo, keby boli drahšie, takže nefrflime. Tiež to, že záchrana prírodného kmeňa nie je z našej strany sebecká, aby i naďalej mohli cestovatelia ukazovať a antropológovia študovať tieto kmene, ktoré nám pripomínajú vlastnú ľudskú prehistóriu. Národ Pygmejov je už čiastočne skazený z toho, ako sa od nás naučil fajčiť tabak a takéto naše neduhy bude nasávať čoraz viac. Robo Roth sa síce snažil o dôstojné nahovorienie dokumentu, ale jeho hlas sa až tak nehodí na tento formát; textovo nemám výhrady. Spodnú hranicu 4 hviezd si ale dokument zaslúži. Musím skúsiť tie pečené banány. (02.08.2019)

Tento film se řadí do strategie, kterou tak úspěšně rozvinuli především Rusové a Američané: OBJEVIT - NAFOTIT - ZLIKVIDOVAT. Každá informace, kterou přinášejí média o životě "primitivních národů" (a totéž platí o zvířatech), je pro ně zhoubná. Jediné, co jim může prospět, je nevšímat si jich, a nechat je být takovími jací jsou, nelést jim do zelí a nekorumpovat je směnným obchodem (a totéž platí samozřejmě i o horolezcích a přírodě). Film jsem po čtvrthodině pietně vypnul. Pro hodnocení takových filmů není na čsfd žádná kategorie. (10.07.2018)

Ďalšia Barabášova konzerva času o ľuďoch, ktorých prírodný spôsob života je do budúcnosti veľmi neistý. Nerastné bohatstvo, nad ktorým majú svoj jedinečný životný priestor, vedie k nezastaviteľnému klčovaniu pralesa a na vine nie sú len miestne vlády, ale hlavne „civilizovaná“ spoločnosť, ktorej mobily a počítače sa nedajú vyrobiť bez niektorých nerastov. (10.08.2019)

Na Pygmejov som sa tešil. Expedičné dokumenty Pala Barabáša považujem za výrazne príspevky či už v jeho tvorbe, alebo v rámci svetového a slovenského dokumentárneho filmu. Film rovnako ako všetky predchádzajúce Barabášové filmy je objaviteľský a dobrodružný. Sledujeme osudy dvoch priateľov - Pala Barabáša a Ivana Bulíka, ktorý sa snažia nájsť najmenších ľudí sveta a spoznať ich kultúru aj spoločenstvo. Ako to už u Barabáša býva, aj táto expedícia je úspešná a to aj napriek vyhrotenej politickej situácií a nebezpečenstiev v podobe zvierat a nehostinných podmienok. Otvára sa nám ako divákovi, nový , v istom zmysle neprebádaný svet, ktorý poukazuje na jednoduchosť a krásu a radosť domorodých obyvateľov. Ich spôsob koexistencie s prírodou, ich úsmevy a rituálne tance aj spôsob akým medzi sebou komunikujú je fascinujúci. Vidieť ľudí ako žijú týmto spôsobom života je pre mňa vždy oslobodzujúci pocit. Poukazuje na uponáhľanosť nášho moderného sveta a na krásu prítomného okamihu, ktorý by sme si mali užívať nech nám prináša čokoľvek. Do toho všetkého podmanivý hlas Róberta Rotha a niekoľko úchvatných záberov na gorily a africké slony. Jednoducho krása. (31.03.2012)