Stranou Satana

Ide o filmovú poéziu z novej Francúzkej filmovej vlny z názvom New French Extremity. Z tohoto tsunami nových tvorcov, som zostal milo prekvapený, pretože za posledné roky som z tejto novej vlny videl minimálne pol tucta diel, iba náhodne, pozrel som si ich nezávisle od seba alebo od žánru. A poviem vám bez nafukovania, boli to tie najlepšie filmy čo som za posledné roky videl. Outside Satan je snímka poňatá v básnickom šate. Je to vláčne pomalé, život, príroda a lesy z toho dýchajú v každom pomalom zábere. Dej sa nikam neponáhľa, nemá ani kam. Divák si po celý čas vychutnáva prichádzajúcu jar Francúzskeho vidieku a sleduje hlavné postavy, nezvyčajný, až by som povedal, mystický pár. Muž, tajomný Bezdomovec, ktorý sa privandroval do jednej Francúzskej dediny a dievča, ktoré sa s ním fláka po lúkach, nesie mu jedlo, ošatenie a nepotrvá dlho a zamiluje sa. Muž, ktorý v sebe nesie ťažké bremeno, disponuje duchovnými liečiteľskými schopnosťami, ktoré si však pýtajú svoju daň, jej prítomnosť opätuje a je s ňou rád, ale pre jej vlastné dobro s ňou nemôže mať nič. Keď ju však jej maniakálny sused chladnokrvne zavraždí, chlapík neváha ani sekundu a oživí ju. Snímka je plná metafor na život, ktoré sú nasiaknuté do nekonečných a pomalých rozhovorov. Ide o festivalový kúsok, ktorý bežného konzumného diváka unudí k smrti. Mne to sadlo aj keď nemôžem povedať, že by som si pomalé tempo užíval v každej sekunde, tých prechádzok tam mohlo byť trocha menej, ako terapia to miestami fungovalo. (07.11.2015)

Jedno velké WTF, a nebo šílený umělecký kus, který stráví jen ti největší filmoví labužníci? Vybrat si může každý sám - ne nadarmo se část sálu při přesahových, dramatických (no prostě těch podivných) scénách smála z plna hrdla, zatímco ta druhá si plnými doušky vychutnávala Valhallu Rising bez akčních scén a s polovičním komparsem. V okolí Normandie je vážně krásná příroda, nejen když se tudy beze slov procházejí biblické postavy. [MFFKV 2011] (02.07.2011)

Brať ľudské životy a spáchať pár zázrakov .. to bolo asi úlohou toho tajomného pánka. Ja som teda tento film asi absolútne nepochopila. Moje hviezdy dávam za to, že ma Dumont primäl vydržať až do konca, za druhú polovicu filmu, v ktorej sa začalo konečne niečo diať a za samotný koniec. To ostatné bolo len samé prechádzanie, vysedávanie, ukladanie hlavy na jeho plece, pokľaknutie a sem-tam nejaký dialóg .. a na toto neúprosné tempo som ja asi nemala tentokrát náladu. 2,5* FILMOVÁ RULETA 2017 (25.05.2017)

Kritici analyzujú do hĺbky toto dielo, akoby sa snažili vidieť niečo v obraze Čierny štvorec od Kazimira Maleviča (hoci nakoniec sa prišlo na to, že on v sebe ukrýva iné maľby). Padli slová ako "archaický, predkresťanský". Pritom je to tak prosté. Odkiaľ ideme, čo sme, kam smerujeme, čo je zmyslom všetkého toho snaženia, existencie. Lakársky toluén bol kedysi za tridsať korún, teraz to bude určite obdobne. Šup šup, bežte si ho do farieb lakov kúpiť, aspoň tam, kde sa to ešte dá. Napríklad vo Fiľakove to vraj starosta zakázal. (14.05.2017)

Docela těžce stravitelné a špatně uchopitelné i na Dumonta, jeho dva předchozí filmy mě oslovily podstatně víc, tohle bylo trochu na jiné vlně. Přesto není sporu, že Dumont je jeden z nejzajímavějších tvůrců současného art filmu. Něco jako Glauber Rocha - stojí za to ztrácet čas s jejich filmy a přemýšlet o nich, i když sledování může být chvílemi ne zrovna příjemné :) (13.07.2011)