Stranou Satana

Ide o filmovú poéziu z novej Francúzkej filmovej vlny z názvom New French Extremity. Z tohoto tsunami nových tvorcov, som zostal milo prekvapený, pretože za posledné roky som z tejto novej vlny videl minimálne pol tucta diel, iba náhodne, pozrel som si ich nezávisle od seba alebo od žánru. A poviem vám bez nafukovania, boli to tie najlepšie filmy čo som za posledné roky videl. Outside Satan je snímka poňatá v básnickom šate. Je to vláčne pomalé, život, príroda a lesy z toho dýchajú v každom pomalom zábere. Dej sa nikam neponáhľa, nemá ani kam. Divák si po celý čas vychutnáva prichádzajúcu jar Francúzskeho vidieku a sleduje hlavné postavy, nezvyčajný, až by som povedal, mystický pár. Muž, tajomný Bezdomovec, ktorý sa privandroval do jednej Francúzskej dediny a dievča, ktoré sa s ním fláka po lúkach, nesie mu jedlo, ošatenie a nepotrvá dlho a zamiluje sa. Muž, ktorý v sebe nesie ťažké bremeno, disponuje duchovnými liečiteľskými schopnosťami, ktoré si však pýtajú svoju daň, jej prítomnosť opätuje a je s ňou rád, ale pre jej vlastné dobro s ňou nemôže mať nič. Keď ju však jej maniakálny sused chladnokrvne zavraždí, chlapík neváha ani sekundu a oživí ju. Snímka je plná metafor na život, ktoré sú nasiaknuté do nekonečných a pomalých rozhovorov. Ide o festivalový kúsok, ktorý bežného konzumného diváka unudí k smrti. Mne to sadlo aj keď nemôžem povedať, že by som si pomalé tempo užíval v každej sekunde, tých prechádzok tam mohlo byť trocha menej, ako terapia to miestami fungovalo. (07.11.2015)

Pro tyhle artové biblické příběhy začínám mít vážně slabost a to jsem vlastně nikdy nedočetl bibli. Bůh nebo satan? V tomhle filmu neexistují jeden bez druhého. Jak řekl sám Dumont: „Seems to me, should go back to the theatre where it belongs. God is in the right place in the cinema and we spectators are at the right distance. We can believe without putting ourselves in danger. Cinema is a good superstition because it is the height of poetic expression. Art is the source of spirituality; poetry is pure.“ (15.09.2014)

Bruno Dumont má obrovský záběr, žádným ze svých předchozích filmů se nenechává svazovat, všechno promýšlí znovu a z gruntu, co do témat, dějišť, zpracování. A také spletitosti, komplikovanosti a pochopitelnosti. Jeho film "Odstup Satane" (pokud by to mělo znamenat "mimo, vně, nebo stranou, pak by se fim zřejmě jmenovat "Hors de Satan") je sice co do prostředků jedním z nejjednodušších, ale myšlenkově jedním z nejsložitějších - ať se s tím porve kdo chce a jak chce! Kdo je oním chlapem (le gars), který bloumá krajem, chvíli je zde a pak jde jinam, nevynechá žádný podnět k uvolnění své brutality, vystupuje jako anděl milosrdenství i jako anděl zkázy. Ale Satanem není; Satanem je to, co k němu přistupuje, a to, co od něj odstupuje. (09.05.2018)

Iná kinematografia... Často na ten film myslím. Archaické, predkresťanské, snaží sa sprítomniť magické myslenie archaického človeka. Dumont vraj túži po tom, aby bolo znovu objavené v človeku. Taký Artuad, či Nietzsche by sa zrejme tomuto počinu s radosťou prizerali... Jeden z mála skutočne mytologických snímkov, ktoré poznám. (18.09.2014)

Kritici analyzujú do hĺbky toto dielo, akoby sa snažili vidieť niečo v obraze Čierny štvorec od Kazimira Maleviča (hoci nakoniec sa prišlo na to, že on v sebe ukrýva iné maľby). Padli slová ako "archaický, predkresťanský". Pritom je to tak prosté. Odkiaľ ideme, čo sme, kam smerujeme, čo je zmyslom všetkého toho snaženia, existencie. Lakársky toluén bol kedysi za tridsať korún, teraz to bude určite obdobne. Šup šup, bežte si ho do farieb lakov kúpiť, aspoň tam, kde sa to ešte dá. Napríklad vo Fiľakove to vraj starosta zakázal. (14.05.2017)