Režie:
Krzysztof KieślowskiKamera:
Piotr SobocińskiHudba:
Zbigniew PreisnerHrají:
Irène Jacob, Jean-Louis Trintignant, Jean-Pierre Lorit, Samuel Le Bihan, Juliette Binoche, Julie Delpy, Zbigniew Zamachowski, Teco Celio, Marion Stalens (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Posledné dielo trilógie Troch farieb. Vďaka mladej a úspešnej modelke Valentine (Irène Jacob) sa dostávame na fotenie do Švajčiarska, kde ju náhoda privedie k starému sudcovi (Jean-Louis Trintignant). Skrz optiku nevinnej Valentine postupne objavujeme starcove tajomstvá a minulosť...
Táto psychologická dráma, mnohými kritikmi označovaná za autorove zhrnutie celej jeho tvorby, bola nominovaná na Oscara v troch kategóriách (réžia, scenár, kamera) a získala Césara za hudbu (Zbigniew Preisner). (mrksik)
(více)Videa (1)
Recenze (188)
Pred cca 17 rokmi som vychádzal z kina očarený. Bezhraničné nadšenie utlmila návšteva kina po ďalších cca troch rokoch. Tento pocit intenzívnej, ale nie úplne dokonalej radosti zotrval i po treťom pozretí, tentoraz televíznom a navyše sprasenom dabingom. Taká príjemná psychologicko-vzťahová rozprávka. ()
Kieslowského ultimatívne komuniké. Mlčanlivá anamnéza, v ktorej nie je jasné, kto je lekárom, a kto pacientom. Podobne ako v Modrej a Bielej, aj v Červenej má výsadné postavenie schopnosť komunikovať. A zatiaľ čo v Modrej sa hlavná hrdinka uzavrela pred svetom a v Bielej sa hrdina navzdory jazykovej bariére pokúšal pozliepať črepiny nenávratne rozbitého vzťahu, v Červenej starý sudca ostáva na dôchodku sám a nie je nič, čo by preňho ešte malo zmysel. Jeho svet pozostáva z odpočúvania cudzích telefonátov a prenikania do súkromia svojho okolia. Keď do jeho života však prenikne mladá modelka, niečo sa začne meniť. Červená - to je láska, krása, nevinnosť, porozumenie. Občas možno v iných významov, ako to bežne vnímame. Pred nami ožíva obraz, do popredia vystupuje výtvarnosť a do uší sa letmo vkráda podmanivá hudba. Irène Jacob, Jean-Louis Trintignant, ich charaktery a sugestívna psychologická línia nenútene, hladko zapadajú do skutočného sveta. Opäť minimalistický, dôvtipný, ale predsa spomedzi farieb najlepší a najcivilnejší. Teda ak môže byť posledný umelecký príspevok do trikolóry civilný. A v inej rovine je to práve aj zhrnutím celej Kieslowského tvorby, ktorú završuje záverečná scéna. Bodka, ktorá vypovie viac, než tisíc slov (bez dvojzmyslov). 85% ()
Pre niekoho najlepší, no pre mňa najhorší film z celej trilógie. Po čiernom a šedom, je tu pre mňa akýsi bordový film. Viete psychologický film môže vyzerať rôzne, toto spracovanie sa mi jednoducho vôbec nepáčilo. Úplne nezaujímavý a nudný film, ktorý si ma nezískal. Irène Jacob u mňa hereckým výkonom pre tento film vybojovala aspoň tú hviezdu, no inak príbeh zo života, ktorý ma neoslovil, možno to bolo cynizmom, možno zbytočnou tajomnosťou, či scenárom, no moje pocity sú z toho také, že mi to veľa nedalo a že to už nepotrebujem vidieť, možno som tentokrát až príliš subjektívny, no názor každého jedinca spoluvytvára názor spoločnosti a toto mi svojim spracovaním pôžitok, či iný zážitok neprinieslo. ()
Tři barvy: Červená na mě z celé trilogie zapůsobily rozhodně nejvíce. A z jejich ženských hrdinek je to právě půvabná a křehká Irène Jacob, která mě okouzlila nejvíce. Její postava mi byla nejvíce sympatická. Stejně jako mě uchvátil nádherně a silně zpracovaný příběh zvláštního vztahu mezi ní a bývalým soudcem. I zde se nachází symbolická scéna, která se ocitla ve všech dílech: Stará, shrbená paní, která chce recyklovat láhev. Snaží se ji vhodit do koše, otvor se však pro ni nachází příliš vysoko. Na rozdíl od předchozích filmů, kde ji hlavní hrdinky pozorují, v tomto jí Valentine pomůže. Závěr snímku je silným a jakoby magickým zakončením celé trilogie, v němž se díky jedné události setkávají všechny hlavní postavy ze všech tří snímků. A nakonec ten záběr na Valentine před červeným pozadím... ()
Červená mi připadá ze všech tří barev nepropraovanější. Moje první setkání s Irene Jacob. Její zasněný, mírně nepřítomný výraz je neotřelý. Postava starého soudce prochází zajímavou proměnou z nepříjemného mourse na příjemného starého pána. Podobně jako u Bílé originální příběh velmi citlivě vyprávěný. ()
Galerie (34)
Zajímavosti (8)
- V úvodnej scéne je spomenutý film Spolok mŕtvych básnikov (1989). (DamianL)
- Během scény v obchodě s hudbou můžeme v pozadí slyšet téma z jiného filmu trilogie Krzysztofa Kieślowského – Tři barvy: Bílá. (džanik)
- Juliette Binoche a Benoît Régent, herci z Kieślowského filmu Tři barvy: Modrá (1993), a Julie Delpy a Zbigniew Zamachowski z dalšího jeho filmu, Tři barvy: Bílá (1994), mají v závěru snímku všichni malé cameo. (džanik)
Reklama