Modelky
Režie:
Ulrich SeidlScénář:
Ulrich SeidlHrají:
Viviane Bartsch, Tanja Petrovsky, Lisa Grossmann, Elvyra Geyer, Michael Dürr, Gernot Assinger, Alex Greinecker, Andreas Herrmann, Werner Hotzy, Oliver Jysta (více)Obsahy(1)
Dokumentaristicky ladená snímka popredného predstaviteľa tzv. "nového rakúskeho civilizmu" Ulricha Seidla zachytáva výrez zo života štyroch druhotriednych modeliek. Film bez štipky sentimentu odhaľuje povrchnosť a pokrytectvo sveta modelingu, ale aj spoločnosti ako takej. Podáva portrét nešťastných a zlomených žien, ktoré sa v snahe naplniť ideál dokonalého Ja a dokonalého života prepadajú stále hlbšie a hlbšie do osamelosti, psychických aj zdravotných problémov a do narkománie. Hrdinky filmu žijú deň ku dňu v nádeji, že raz urobia skvelú kariéru, že sa ocitnú na titulných stránkach časopisov, že nájdu lásku a možno aj jednoduché šťastie. V skutočnosti to však s ich ideálnym svetom vyzerá úplne inak... (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (25)
Možno si dnes povieme, že všetko, čo nám Seidl predstiera, je predsa každému jasné. Dokument už má nejakých 15 rokov, takže už nemôže takým spôsobom šokovať. To aj vzhľadom na fakt, že podobný spôsob života nie je blízky iba modelkám, alebo herečkám. Nechcem polemizovať nad tým, že tu zobrazené rakúske modelky nie sú nič moc, čo myslím nie je spôsobené našim predsudkom, že rakúšanky nie sú príťažlivé, ale faktom, že mi modelkovský vychudnutý typ žien veľa nehovorí. Modelky sú hraný film, ktorý pôsobí dojmom dokumentu, čo bude jedným z faktorov, prečo je Seidlova tvorba tak festivalovo populárna. Jeho šokantné námety majú však tiež výrazný divácky potenciál, lenže komerčné televízie to našťastie nepochopili :). Ale možno by prerušovanie Modeliek reklamami malo istý cynický podtext. Napríklad reklamami na šminky. ()
vynikajúci film balansujúci na hranici dokumentu a hraného filmu, film má už viditeľný a presný do puntiku dotiahnutý seidlov rukopis čo sa týka režijnej metódy, komponovania záberov a stavby príbehu, presný casting, výber situácií a precízne vedenie herca, témy a dramaturgie dali za vznik ďalšiemu vynikajúcemu filmu z rady seidlových hraných dokumentov/dokumentárnych hraných . . . hlavné predstaviteľky (4 modelky) sú naozaj modelkami/ celý film - každá situácia a scéna - sú inscenované, hrané. ()
Mít to 25, nanejvýš 30 minut, dal bych snad i plný počet. Po filmařské stránce se mi to totiž hodně líbilo, především všechny ty záběry koncipované jako zrcadlo, před kterým se ústřední postavy upravují, měly dost do sebe a vedení celého námětu mi přišlo zdařilé, správně syrové a taky dost výstižné, včetně dialogů a chování postav. Jen mi teda přijde krapet divné označovat jako psychologický film takový, ve kterém ústřední postavy ani nepoužívají mozek, ale budiž. Vlastně se mi to celkem líbilo a mile mě překvapilo, že si zde Seidl výjimečně odpustil svůj povrchní výsměch celému světu a svým arogantním názorem do něj nezasahoval jako normálně, naopak skutečně vše nechal jen tak plynout, jak se to k tomuhle stylu hodí nejvíc. Tak proč teda dávám tak mizerné hodnocení? Důvod je jednoduchý. Ať už z Models uvidíte jakýkoli záběr, je z něj naprosto patrné, co chce celý film vlastně říct. A abyste pochopili celý Seidlův záměr se všemi detaily a nápady, stačí vám na to vidět libovolných 25 minut. Je jedno jakých, dostanete v nich všechno - těžce jednoduché charaktery druhořadých modelek, jejich banální dialogy a životní touhy, které jsou jen o sexu, drogách a kráse a taky tu záměrnou repetitivnost, kterou chce Seidl říct to, že v téhle bludné smyčce se jejich životy budou pohybovat neustále. Je to tam všechno naprosto jasné. Jenže tyhle smyčky toho samého tu budete sledovat dvě hodiny v kuse, bez jakéhokoli vývinu či posunu dopředu, naprosto bez děje a bez čehokoli navíc. Onen záměr jsem pochopil už v úvodních 25 minutách a pak už jsem se jen v návalu té nekončící repetitivnosti čím dál tím víc nudil. Jak už jsem naznačil v první větě svého komentáře, mohl z toho být krásný středometrážní sestřih těch nejzajímavějších a nejsilnějších scén a byl by z toho skvělý film, ale takhle? Co mě má na dvě hodiny upoutat v něčem, co po první čtvrtině už nemá co nového říct? Hodina a půl z dvouhodinového filmu je pak tedy naprosto zbytečná, i přes ten záměrný bludný kruh. Tím pádem to prostě není dobrý artový film. A přitom mohl být, i nejlepší ze Seidlovy tvorby, protože ze začátku tak i vypadal. Sám se pak odstřelil, nedá se nic dělat. Lepší 2* ()
Chcela som dať 3*, ale jednu uberám za to, že sa dej nikam nevyvinul. Chápem, že zámerom psychologického filmu môže byť aj stagnácia deja a postáv, ale na druhej strane nevidím dôvod, prečo by aj psychologický film nemohol nejaký dejový oblúk mať. Keď som absolvovala toľko kecania (teraz bez ohľadu na to, či sa rozprávajú modelky alebo napr. dvaja hudobníci), zaslúžila som si odmenu v podobe "niečoho". Takže OK, zaujímavý vhľad do ohraničeného sveta jednej profesie, ale takéto mockumentary by som mohla nakrútiť aj o knihovníkoch alebo hrobároch (alebo hocikom), a bolo by to rovnako "objavné", psychologicko-sociálne a zaujímavé ;-) Ale vnútro filmu, ktoré je samozrejme hodnotné i realistické, no ja nepovažujem za objavenie Ameriky, pekne vystihol v komentári Radko. ()
Snímky Ulricha Seidla mi vždy prídu ako výsledok výsluchu, pri ktorých režisér prinúti obraz, objekty a subjekty v ňom obsiahnuté, hovoriť samé o seba (a to nielen slovami) pre ne charakteristickými výrazovými prostriedkami, na vlastnú zodpovednosť, necháva ich na pospas sebe samým a tým docieľuje efekt akéhosi bludného kruhu sociálneho a duševného vyhasínania Sledovať tento proces je so všetkou samozrejmosťou nepríjemné, ale taký je už primárny sklon naturalizmu, privedeného do tak až neznesiteľne bizarne okresanej podoby, kedy sa farby na obrazovke javia takmer odpudivo prítomne. ....................... Modelky využívajú Seidlov typicky vyprázdnený naratívny rámec - dlhé zábery bez strihu z odosobnene statickej kamery, často krát monotematické, situované len do pár stiesnených interiérov, ktoré sa cyklicky striedajú, prinášajú stále také isté situácie a nasledujú za sebou bez akýchkoľvek okľúk alebo skrášľujúcich ornamentov a pomaly sa vŕtajú vo vecnom jadre. Takto odmeraná blízkosť reflektovania osobných životov modeliek má tendenciu evokovať u diváka voyeurske pocity a svojím minimalizmom predáva slovo čisto samotnému dianiu, ktoré cynicky ponecháva na neznesiteľne pomalé utápanie sa vo vlastnej prázdnote. ................... Najsugestívnejšími sa javia scény, kde protagonistky hľadia priamo do kamery, líčia sa priamo do jej objektívu, hovoria o svojich problémoch alebo sa z nich valia (taktiež pre naráciu dôležité) bezobsažné a povrchné reči o silikónoch, sprchujú sa pred ňou – prostredníctvom audiovizuálneho média sa k nim dostávame do maximálnej blízkosti v rámci jeho možností, no aj tak cítime chlad a odmeranosť. Chovanie filmu nepozná žiadnu emocionálnu reaktívnosť, dokumentárna odmeranosť sprostredkúva len všeobecný chlad a odosobnenosť, čiže stavy, ktorým ponecháva celú dobu stopáže voľné slovo a utvárajú sa tak kanibalistické orgie, ktoré požierajú samé seba a pokojne strnulé sledovanie tohoto javu, bez manipulácie jeho tempa, buduje v divákovi unikátnu averziu. ................... To, že Seidlove filmy svojou veľmi dobre zvolenou stratégiou k vypočúvaniu sveta hovoriaceho o sebe samom dokážu u diváka vyvolať priveľkú averziu myslím nie je na škodu. Sledovať jeho snímky nie je ani príjemné, ani zábavné, dostavuje sa pocit zhnusenia a úplnej stagnácie, ale práve to sú elementy poukazujúce na to, že dielo dosiahlo maximum a vyťažilo z tematických esencií čo sa len dalo. Životy protagonistiek sú nudné a strnulé, zlomili si nohy v stereotypnom vyprázdňovaní sa a prese také je aj ich sledovanie. ........................... Estetická zaujímavosť strnulých obrazov v Modelkách dosahuje vrchol najmä v snímaní ženy sediacej v červených šatoch na WC so sklopenou hlavou, kde sa pohráva s kompozíciou podobnou Modigilianiho obrazov no deformuje ich atmosféru, zoškrabuje z nej zmyselnú magickosť, ostáva len model bez dychu vo svojej samote. ....................... Dve hodiny takto necudne pasívneho pohybu v dreni sveta druhoradých modeliek otvára bezútešnosť ich existencie v celej svojej nahote, nič sa nedá ukryť, pretože kamera je všade, najmä tam, kde by to bolo najmenej želané – Modelky predvádzajú typicky Seidlovské civilné psychologické porno bez možnosti vyvrcholenia, vzrušenia vmenu či absolútne vylúčenej katarzie. () (méně) (více)