リアル鬼ごっこ
Tag
Režie:
Šion SonoScénář:
Šion SonoHrají:
Reina Triendl, Erina Mano, Mariko Šinoda, Marydžun Takahaši, Sajaka Isojama, Mika Akizuki, Mao Mita, Juki Sakurai, Ami Tomite, Seia Jasuda, Akari Ozawa (více)Obsahy(1)
Mitsuko je jediná žiačka z dievčenskej triedy, ktorá počas školského výletu prežije útok záhadnej sily, ktorá zmasakrovala všetky jej spolužiačky. Alebo nie? Že by to bol všetko iba sen? Existuje niečo ako paralelný svet, v ktorom niekto, niečo, v rovnakom čase ako my, opakuje rovnaké úkony ako my, pričom môže byť náš osud spečatený odlišným spôsobom? Alebo je to všetko iba v našich hlavách, ktoré môžu v stresových situáciách obsahovať choré myšlienky, pričom nedokážeme rozpoznať, čo je realita a čo sen? Dáva ženská logika zmysel? Je možné, že by ženy ako také mohli disponovať väčším množstvom charakterových čŕt ako muži, pričom práve z tohto dôvodu im nedokážeme porozumieť? Odpoveď možno nájdete práve v tomto surrealistickom filme od režiséra Šiona Sona. Ten sa rozhodol zamyslieť sa nad citovým vnímaním a samotným chápaním nášho nežného pohlavia, pri inak zdanlivo bežných situáciách, kedy musia dospieť k rozhodnutiu, akým smerom sa budú v živote uberať. (*CARNIFEX*)
(více)Videa (1)
Recenze (50)
Toto bláznovstvo plné krvi a vizuálnej nádhery je len ťažké opísať. Aj napriek tomu, že tu nosné témy ostávajú podobné ako pri iných Sonových filmoch, formou však ide o totálne uletený surrealistický megaúlet. Takže je to typický Sono no zároveň aj nie. Jediné čo ma napadá sú len také výkriky v tme ako napr. dlhé scény bez mužov (teda striktné delenie na mužský a ženský svet/princíp)... neustály boj o prežitie v podobe troch hlavných postáv (Mitsuko, Keiko a Izumi)... útek pred zbabelcami... spoločenský útlak na základe pohlavia.... mužská snaha ženy ovládať (metafora počítačovej hry Tag) a konečne je tu aj akýsi rituál prechádzania do dospelosti. Čiže ide hlavne o spoločenskú kritiku a japonského sociálneho systému, aj keď veľmi bizarnou formou. Na druhú stranu ale neslúži ta bizarnosť ako výborný priamočiary útok, ktorý vystihne problém dokonale a hlavne jednoducho? Akoby ste dostali päsťou do oka. Proste keď sa vo filme poukazuje na problematický vzťah medzi žiakmi a učiteľmi, tak učitelia dostanú do rúk guľomety a pod. Škoda, že sa dokonalé vychutnanie filmu nezaobíde bez poznatkov z oblasti japonskej kultúry a súčasného spoločenského prostredia. Sono je skrátka vlastenec. 85/100 ()
Film „Riaru onigokko“ není pro každého, je to film, který je určen fanouškům asijské tvorby, jimž přines dobrý zážitek. Ale myslím, že je to zážitek i pro někoho, kdo japonské filmy moc nemusí. Není to jen o tom násilí, ale je to celkově o tom, co si hrdinka prožije a jaké scény musí podstoupit. V tomhle je to intenzivní, skutečně velmi intenzivní a dovede to diváka přimět přemýšlet o trochu hlubším smyslu dění. ()
Po Tokyo tribe, ktoré ma dosť sklamalo a fakte, že sa teraz Sono rozhodol točiť filmy ako na bežiacom páse som sa začal veľmi obávať, ako to ovplyvní tvorbu môjho najobľúbenejšieho režiséra, ale zatiaľ ani nebolo treba, keďže toto sa mu nadmieru vydarilo. Po perfektnej úvodnej fáze ma to síce na pár minút prestalo výraznejšie baviť, tie dialógy medzi skupinou kamarátok ma vôbec nezaujímali a pritom inak mám filmy z japonského školského prostredia rád, ale našťastie to netrvá dlho a po chvíli sa to zase naplno rozbehne a už sa to prakticky nepokazí. Dejovo to síce nie je až tak originálne, nápadité a inteligentné, ako jeho najlepšie filmy, ale aj tak ma to čoskoro dokázalo úplne nadchnúť a už nepustiť. Očákávane je to perfektne uletené, ako to mám nielen v režisérovej tvorbe, ale aj v mnohých iných prevažne japonských filmoch veľmi rád, hlavne sa mi páčil ten častý kontrasť, keď úplne mierumilovná a roztomilá sekvencia v zlomku sekundy prešla doslova do absolútneho masakru, čo ma vždy dostalo, ale aj inak je to mimoriadne zaujímavé a záhadné, v priebehu sa tu pokladá mnoho otázok, pri ktorých som prakticky každú chvíľu menil svoje očakávanie na záverečné vysvetlenie, pričom ma ale mrzelo, že to bolo tak krátke, veľmi ma to bavilo a tak by som určite uvítal aj tie dve hodiny. Skutočne už dávno som sa tak veľmi netešil na pointu, ako v tomto prípade, tak to dokázalo vyvolať zvedavosť. No práve to dopadlo najrozporuplnejšie. Vysvetľovacia fáza je dlhá, zaberie prakticky celú záverečnú dvadsaťminútovku, kedy sa tajomstvo postupne odhaľuje a síce to bolo zaujímavé a určite nečakané, ale nemyslím, že najlepšie podané. Jednoducho je mi jasné, čo sa tým chcelo povedať, ale pri spomenutí si na všetky tie detaily z priebehu mi práve takéto vysvetlenie úplne nesedí a ani tak moc nevyhovuje. Prial by som si radšej niečo iné. Po akčnej stránke si tu určite nemôžem sťažovať, síce efekty a gore sú viditeľne digitálne, ale to mi v tomto prípade vôbec nevadí, hlavne, že všetky tie akčné sekvencie sú svojou absurdnosťou a uletenosťou prakticky na najvyššej úrovni, kedy sympatické dievčatá brutálne umierajú po desiatkach, tu evidentne nebolo žiadnych hraníc a tak som sa v akcii nesmierne bavil. Celkom mi sadlo aj obsadenie, je prakticky výhradne ženské, ale hlavná hrdinka je veľmi príjemná, pričom aj predvádza celkom obstojný výkon, rovnako aj väčšina vedľajších postáv mi prišla dosť sympatických, takže tu si nemôžem moc sťažovať. A samotný Sion Sono si rozhodne zaslúži veľkú pochvalu, nielen, že sa kvalitou dokázal aspoň priblížiť svojim najkvalitnejším filmom, ale len priblížiť, vyrovnať určite nie a zachovať si svoj neopakovateľný štýl, ale tentoraz to má aj vizuálne kvalitnejšie zvládnuté. Ešte nikdy som si pri jeho filme tak nevychutnával kameru, ako práve teraz. Takže celkovo som veľmi spokojný, Sion Sono konečne zase späť vo forme a pri lepšej pointe by som neváhal s plným hodnotením. Ale aj takto je to skvelá zábava, ktorú si v blízkej dobe určite ešte zopakujem. 80% () (méně) (více)
Šion Sono boduje hneď z prípravy, na nič sa nečaká, žiadne zoznamovanie ani nudný začiatok, hneď striekajúca krv či odrezané telá a tajomná sila, ktorá na všetko živé útočí. Je to len v hlave hlavnej hrdinky alebo to čo prežíva je realita. Sono rozohral mysteriózno tajomnú hru, ktorá dosť často vyúsťuje až do šialene bizarných obrazcov. Hlavná predstaviteľka mala kondičku, lebo utekať asi polku filmu to nieje pre každého. Teraz neviem či to bol kľudný horor zo šialenými prvkami alebo to bol šialený horor s kľudným prvkami, lebo tu to to bolo ako na hojdačke, šialená scéna bola nahradená kľudnejšou a to sa dialo po celú dobu filmu. Mojej žene stačilo okolo 30 minút nato, aby si išla ľahnúť, ale ja som vydržal až do konca. Tento film je radikálne najbláznivejší v Sonovom repertoári o tom nemám pochýb a jeho fantázia nepozná hranice. Každý jeho film sa vyznačuje zaujímavými nápadmi, do každého dá niečo nové, ale v každom filme sú jeho trademarky, ktoré ho odlišujú od ostatných režiserov. Gore efekty vynikajúce, herecké prejavy boli tiež dobré, ale s príbehom som sa nemohol nejako stotožniť, keď boli kludnejšie scény, tak to bolo ok, ale akonáhle prišli šialene akčné scény, to ma až tak nestrhlo. Finále bolo nevyspytateľné a o originalita tu nechýbala, ale chýbala tu logickosť, tu na to pán režiser moc zatlačil na pílu, niekedy menej je viac! ()
Šion Sono má filmy nezapomenutelné (Ai no mukidashi, Tsumetai nettaigyo a Tokyo Tribe), filmy (nad)průměrné (Jigoku de naze warui, Koi no Tsumi) a filmy zcela špatné (Kimyō na sākasu a Jisatsu sākuru). Nyní se zbláznil a rozhodl se napodobit Miikeho, a natočit více filmů než je třeba - takže otázkou bylo spíše to, jak špatné budou. Jako první na řadě je Tag, ten film synopsí zajímavější z daného vrhu. A ve zkratce lze řící, že patří do té průměrné skupiny - má světlé body, ale celé je to jaksi prázdné, uspěchané a nedokončené. Co to ztrácí na scénaři ale vyvyžuje Sono svým lehce komediálním stylem a rozpoznatelným rukopisem, navíc s na první poslech rozpoznatelným soundtracekem postrockových Mono. Mimo to určitá nadsázka se školačky, a již i pro fanoušky japonské kultury jistě nestravitelné dramata ze školních lavic a neskonale tvarově odpudivých míst výuky (chyběl jen tradiční výstup na střechu školy s emocionální scénou). Zábavnách 85 minut bez většího přesahu, Sono má jistě na více (4/5 zvláště kvůli přeletům nad krajinou za hudby Mono). ()
Galerie (36)
Photo © Asmik Ace Entertainment
Zajímavosti (1)
- Ve všech třech scénářích se objevují stejné herečky v pozadí jako studenti, svatební hosté a účastníci maratonu. (HanzoBureshi)
Reklama