Rozdílné světy

Poviedkových filmov s prepájajúcimi sa príbehmi je veľa a tento nie je najlepší. Zaujímavé na ňom je najviac to, že je grécky, a potom ešte hudba. Chvíľami je film príliš pomalý, keď zobrazuje lásku, ktorá sa vinie celým filmom, a potom prepne na vyššiu rýchlosť a dôležité momenty sú ako z rýchlika. Nie všetko mi na filme sadlo. (26.03.2023)

Asi nejlepší řecký film, co jsem doposud viděl. Hodně slušně kombinuje situaci po krizi v Řecku a nekonečné fronty emigrantů směřujících z Blízkého Východu do Evropy. Tři příběhy mě bavily a hodně pěkně se filmem prolínaly. Skvělí byli i samotní herci. Hodně mě překvapil režisér, který si ve filmu i zahrál a ještě k tomu předvedl naprosto parádní výkon. Také mě ale překvapilo, že do svého projektu uhranul J.K. Simmonse, který v posledních letech zažívá obrovský herecký vzestup a kde ho vidím, tam si ho neskutečně vážím. Pokud chcete vidět řeckou odpověď na to, co si myslí o krizi nebo o Sýrii, tak se podívejte na tento film. (17.05.2017)

V príbeh sa odohráva Grécku, v čase, keď vrcholí finančná kríza a prílev migrantov začína byť neúnosný. A do tohto prostredia sú vsunuté príbehy, dcéry, otca, brata, matky... Dcéra sa zamiluje do jedného migrujúceho umelca, otec sa stáva fašistom a bojuje proti migrantom... brat si nájde milenku, ktorá ako sa ukáže ho má skôr či neskôr prepustiť na základe krízy vo firme kde pracuje. Ľadová Švédka to nakoniec vzdá a odíde bez rozlúčky...Matka začne prechovávať city k Nemeckému historikovi, ktorý sa rozhodol na sklonku života odísť žiť do Grécka. Film je rozdelený na niekoľko pasáží a až na konci, keď sa situácia rekapituluje, príde najavo, že sú všetci prepojení. Silná scéna, keď je dcéra počas prestrelky na migrantov postrelená otcovou skupinou. 4* (29.09.2017)

Christoforos Papakaliatis se asi sotva zařadí mezi ony "báječné řecké režiséry". Do rámce, který má dokázat, že svět je jeden a šéfuje mu Eros, se vejdou jakékoli příběhy. Nemusí to být právě tyto - a budou právě tak triviálně pravdivé. Naopak snaha zbastlit (vytvořit) příbehy tak, aby co nejlépe do tohoto rámu pasovaly, jejich násilná schématičnost a podbízivost, nakonec vyvolá jen rozpaky. (04.06.2020)

Ku gréckym filmom sa dostávam zriedka. O to príjemnejšie bolo, že Rozdielne svety považujem za vydarený film. Filmov s niekoľkými samostatnými, neskôr vzájomne prepojenými časťami som videl už niekoľko (napr. Amores Perros, Babel a pod.) a pokiaľ spojenia nie sú príliš násilné tak mi tento koncept neprekáža. Rozdielne svety predstavujú viacvrstvový film (asi ako lasagne, ktoré som mal na obed) a v jednotlivých príbehoch sa dotýkajú viacerých problémov, ktorými prechádzalo a ešte aj prechádza Grécko v poslednej dobe. Cenný je grécky pohľad na ne, ktorý je odlišný od našich zjednodušených názorových skratiek (žili si nad pomery, nestrážili si hranice, spoliehali sa na nekončiacu pomoc iných a pod.). Z hercov som poznal iba J.K. Simmonsa, ktorý oživí každý film v ktorom hrá, ale aj hrajúci režisér stvárnil realistickú postavu. Scénu vo vysvietenom supermarkete považujem za trochu uletenú, náhodný zásah dievčiny za scenáristickú nadprácu, ale inak sa na film dalo veľmi dobre pozerať a zážitkom mohlo byť aj jeho sledovanie divákom ovládajúcim všetky reči, ktorými sa vo filme hovorilo. (25.10.2017)