Reklama

Reklama

Jugoslávie: Pohled z druhé strany

(TV film)
  • Francie La Yougoslavie : De l'autre côté du miroir (více)
Francie, 2016, 2x52 min

Hrají:

Josip Broz Tito (a.z.)

Obsahy(1)

Dvoudílný francouzský dokumentární film o vzniku a rozpadu evropského státu - Jugoslávie. První část mapuje období 1918-1980, druhá pokrývá roky 1980-2001. V první části se tvůrci věnují vývoji mnohonárodnostního státu od roku 1918 do roku 1980, kdy zemřel prezident Josip Broz Tito. Zkoumají okolnosti vzniku Jugoslávie a léta jednoty pod Titovou diktaturou. Druhá část mapuje období 1980-2001 a zabývá se okolnostmi tragického konce federace, která se zhroutila během krvavé občanské války a zanikla v pěti bratrovražedných konfliktech (1991-2001)... Francouzský dokument vypráví o naději jihoslovanských národů žít společně ve společném státě. V 90. letech 20. století toto přání skončilo krvavým konfliktem na Balkáně. Různé státní formy - od Království Jugoslávie Alexandra I. (1918-1941) přes Socialistickou federativní republiku Jugoslávie založenou Titem (1945-1992) až po Svazovou republiku Jugoslávii pod vládou Slobodana Miloševiče (1992-2003) - měly vždy jen krátké trvání. Nikdy nebylo dosaženo trvalé institucionální, politické a sociální stability. Dvoudílný dokumentární film analyzuje vnitřní dynamiku, která stojí za tímto opakovaným selháním, a poskytuje vhled do politického, hospodářského a sociálního vývoje balkánských států. (CS Mystery)

(více)

Recenze (12)

slunicko2 

všechny recenze uživatele

Pro mne velmi zajímavý dokument. 1)  Vůbec jsem v osmdesátých létech netušil, co se v Jugoslávii děje. Inu, vnímali jsme spíš naše vlastní problémy._____ 2)  K dokonalému dojmu mi chybí lepší logická posloupnost děje a podrobnější zaměření na příčiny národnostních rozporů, na období druhé světové války, na následnou vládní politiku, zejména s ohledem na SSSR, kdy Tito se svými odpůrci, tedy stalinisty, zacházel podobně jako Stalin se svými. Rovněž mi chybí názory menších národností - Makedonců, Černohorců, Albánců. ()

gudaulin 

všechny recenze uživatele

Z mé strany naprostá spokojenost, takhle si představuju profesionálně udělaný dokument plný informací bez zbytečné vaty, se spoustou obrazového materiálu a vstupy kvalifikovaných expertů, kteří dané téma jsou schopni zpracovat ze všech úhlů pohledu. Pro někoho, kdo chce pochopit moderní dějiny Balkánu a příčiny krvavého rozpadu Jugoslávie, je to trefa do černého. Celkový dojem: 90 %. ()

Reklama

majo25 

všechny recenze uživatele

Veľmi zaujímavý dokument o histórii niekdajšej krajiny, ktorú príliš alebo podrobne nepoznáme. Informačne veľmi bohatý. Chýbal mi však väčší, či aspoň nejaký pohľad z Bosny, Macedónska a Čiernej Hory. Až na Bosnu boli ostatné dve republiky opomenuté. Tiež sa tvorcovia mohli viac zamerať na opozíciu, nielen na najvrchnejších politických predstaviteľov. ()

Arsenal83 

všechny recenze uživatele

Vynikajúci dokument, ktorý objasňuje dejiny vzájomných vzťahov, ale aj politické dejiny slovanských balkánskych národov. Je jasný, zreteľný, pochopiteľný, Francúzi to proste s historickými dokumentmi vedia. Preto si netreba všímať "odborníkov" typu Daddko, ktorý má ešte aj v tej jednej jedinej vete v profile gramatickú chybu a ako samozvaný historik bude trepať nezmysly s Istriou, ktorú si na danej mape v dokumente voľným okom človek skoro ani nevšimne, veď má rozlohu len 3700 km2. Nakoniec tu od neho máme odkaz na mapu po Trianone, ale Istria bola pridelená Talianom predsa pod Saintgermainskej zmluve... Čo ale čakať od človeka, ktorý povie, že Napoleon je to isté ako Hitler. Veru tak, to je úplne to isté, len som nikdy nepočul, že by Napoleon hubil nejaké národy na základe rasy alebo krvi, ani som nepočul, že by Hitler nechal spísať akýkoľvek zákonník, ani som nepočul, že by vďaka Hitlerovi boli po celej Európe rozosiate myšlienky nejakej slobody atď, atď. No ale to je tak, na jednej strane akože neznáša Hitlera a na strane druhej pohŕda francúzskym národom a nazýva ich pejoratívnymi atribútmi. ()

AxelWers 

všechny recenze uživatele

Dosť dobrý dokument, ktorý celkom podrobne mapuje zložitú históriu Juhoslávie, v ktorej vlastne po celý čas tleli národnostné trenice. Mínusom je, že z veľkej časti je venovaný najmä zo srbského pohľadu, ostatné národy či etniká dostali menej priestoru (snáď s výnimkou Chorvátska). Ďalším mínusom bolo, že vôbec nebol spomenutý osudný futbalový zápas medzi Dinamom Záhreb a Crvenou Zvezdou Belehrad z 13. mája 1990, ktorý sa považuje za jednu z rozbušiek občianskej vojny. ()

Galerie (6)

Reklama

Reklama