Švédská lovestory

Švédska sociálna dráma v podaní Roy Anderssona určite stojí za pozretie. V popredí sa odvíja prvá láska sympatickej mladej dvojice, zatiaľ čo na pozadí príbehu sa odohráva kríza stredného veku v podaní ich rodičov, strýkov, či kolegov a známych. Napätie medzi nimi eskaluje práve v závere filmu, ktorú považujem za najlepšiu časť. Silné tri hviezdičky za podmanivú kameru a atmosféru na rozmedzí šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, kedy ľuďom nezostávalo nič iné, ako hľadať pomoc u svojich najbližších či práve v samom sebe a nie vo virtuálnej realite dnešných dní. (31.01.2016)

V prvých dvoch tretinách švédska Fontána pre Zuzanu (1) bez hudby a s inteligentnejším scenárom. Ono to chvíľami pripomína klipy Elánu (a ďalších našich mágov 80 rokov) a je to veľmi vtipné. Je pre mňa prekvapením, ako voľne mohla žiť mládež vo Švédsku v období, v ktorom sa film odohráva, o nejakej motorke v pätnástich sme mohli iba snívať. Ťažko povedať, či je záverečná tretina, sústrediaca sa na tých starších dobrým riešením, mňa to trochu z tej veľmi peknej love story vytrhlo. Normálne verím, že vo fikčnej budúcnosti tohoto filmu sú títo dvaja šťastní manželia a neopakujú chyby dospelých, ktorými tu sme svedkami. (10.09.2015)

Tak za mňa by som určite netvrdil, že ide o zásadné dielo švédskej kinematografie. Pokiaľ áno, tak je to teda záhada, na ktorú nepoznám odpoveď. Určite by som tu neriešil cynizmus dospelých, ako skôr ich ľahostajnosť a rodičovskú čudnosť. Nechať trinásťročné deti sa len tak poflakovať po nociach, húliť cigarety ako fabrický komín a čo ja viem čo ešte, tak to mi akosi rozum neberie. Celá tá situácia mi preto prišla ako z inej planéty. Za tú urputnú snahu tváriť sa lepšie ako to v skutočnosti bolo, si to ale ten slabší nadpriemer zaslúži. To boli asi tie dlhé zábery, ktoré sa miestami tvárilo trochu artovo. 70/100 (18.03.2020)

Toto u mňa jednoducho nemohlo fungovať. Nejde o všednosť a dramatizáciu obyčajných situácií. Ono si to vyžaduje cit pre načasovanie a rovnako si to vyžaduje poznať dokonale svoje postavy. Ale čo na tom, že to nie je vôbec invenčné. Jediné čo stojí za zmienku a čo je naozaj spravené bez chýb je línia lásky medzi chlapcom a dievčaťom. Ide z toho energia, mladícka nerozvážnosť aj akási viera vo večne spojenie ich duší a tiel. Lenže túto peknú líniu narúša snaha spraviť z toho generačný a výpovedný film. Na porovnanie je až trestuhodne nudné sledovať zatrpknuté osudy rodičov z dvoch rozdielnych spoločenských vrstiev. Nie, že by bolo lepšie, keby sa do deciek starali, ale zaslepenosť svojimi osudmi skrátka narúša pre mňa kontinuitu niečoho pekného. Koniec je síce úsmevný, ale akosi mi tam nesedel. Netvrdím, že je to zlý film, alebo že by pre niekoho nebol nositeľom určitých hodnôt. Ale takéto filmy jednoducho nemusím. Hlavne keď si uvedomím, že som pri ňom strávil dve hodiny, z čoho tá jedna sa neuveriteľne vliekla. Chcel som dať pôvodne tri, ale kvôli koncu, ktorý prišiel z vtipom, pričom sa inde vo filme nič humorné nestane, dávam dve. (16.09.2014)

Záznam bežného života obsahujúceho príbeh teenagerskej lásky na jednej strane a na druhej tiahle existenciálne problémy rodičov zamilovaných detí a ich generačných súdruhov. Potiaľto by to bolo v poriadku. Čo však v poriadku nie je, je chýbajúci humor alebo aspoň pokus o vtip. Lebo ak je 90% filmu je braných vážnejšie ako život, niekde je chyba. (13.08.2020)