POMO

Finále ma neknokautovalo adekvátne k predchádzajúcej majstrovskej atmosfére, stupňujúcemu sa napätiu a nápaditým scénáristickým hrátkam s diváckymi očakávaniami. Ale posledný strih, prechod do záverečných titulkov, dobrý.

Epitaf temnej minulosti československého národa. Minulosti, ktorá mu vzala úsmev z tváre, a ktorého tridsať percent sa chce do nej vrátiť. A ktorý si na jej dôstojné sfilmovanie musí najímať zahraničného tvorcu. Agnieszka potvrdzuje statut kvalitného dramaturga, z filmu je cítiť, že je látkou sama dotknutá. Dôkladne napísané, zahrané a na TV produkciu i vizuálne atraktívne, hodné veľkého plátna. Najviac ma oslovila prvá, najľudskejšia tretina.

Kopec skvelo odvedenej práce v strihu, hereckých výkonoch, výprave a dobovej štylizácie. Určite zábavnejší, rozhýbanejší film než Lincoln. Len sa mohol viacej zamerať na to, čím je divácky atraktívny. Hooverova snaha o zavedenie prevratnej myšlienky zbierania otlačkov prstov (najzaujímavejšia linka príbehu) nie je dotiahnutá do konca, a jeho fyzický pomer s herečkou, ktorého zobrazenie mohlo pomocť vo vysvetlení jeho komplikovanej sexuality chýba úplne. Pričom druhá polovica filmu je viacej práve o jeho vnútorných démonoch a intimite, a je rovnako zaujímavá ako kriminálna prvá polovica. Každopádne ale úctyhodný pomník kontroverznej osobnosti, s neoddiskutovateľnou edukatívnou hodnotou.

"Čo bude, až Woody nebude?" - napísala kedysi kleopatra k jednému Woodymu. Hovorím si to skoro pri každom jeho filme. Takéto dialógy nikto iný nepíše. Takto vykresliť postavy a tak trefne ich obsadiť hercami, ktorí si za minimálny honorár vychutnávaju každu repliku, nikto iný nevie. Ľudské, inteligentné, citlivé, s nadhľadom a miernou iróniou podané. Tentoraz i smutné, s hlavnou postavou súcitiace.

Bez šťavy. Podobných žánroviek, ale strhujúcejších a nápaditejších sú húfy a väčšinou im dávam 3 hviezdy, pretože bez vyšších ambícií aspoň na tie dve hoďky dostatočne pobavia. Hra na hrane ma nepobavila. Slabý scenár a mdlá chémia medzi hercami, ktorí ani nie sú vhodne obsadení.

Gravity nie je o príbehu. Toho tu prakticky niet. O jediných dvoch postavách sa dozvieme minimum, a iba k jednej z nich nám je umožnené si vytvoriť emocionálne púto. Gravity je o sprostredkovaní pocitu. Je vesmírnou survival drámou, pri ktorej sa uhýbate lietajúcim úlomkom, šetríte kyslík a snažíte sa niečoho zachytiť. Zážitkový, filmársky unikátny film, jediný svojho druhu. Ale ako dlho v nás zostane rezonovať, postrádajúc nosnejšiu myšlienku či prekvapujúcejší záver? Vďaka o život hrajúcej Sandre dlhšie, než by bez nej. Film, ktorý absolútne nemá zmysel vidieť inde než na veľkom kinoplátne.

Skúmavkový klon Toma Cruisea a povrchne pôsobiaca Kate Hudson v romanťárne pre dámy. Podľa všetkých možných i nemožných, priemerne namixovaných klišé. Ginnifer Goodwin sympatická, ale vo svojej roli trochu tápajuca. John Krasinski jediný z obsadenia nad vecou.

Sklerotikove ohliadnutie sa za milostným životom, v ktorom sa útržky spomienok a pocitov niekto snaží zmysluplne usporiadať v duchaplnú fabulu. Dlhá to filmová cesta od rozplynutia sa nad krásným úvodom, cez atmosferické levitovanie uprostred bizónieho stáda, až k postupne silnejúcej skúške diváckej trpezlivosti. Kurylenko aj McAdams kúzelné, hudba pekná.

"Pozrite, ako vás dostanem aj so stokrát videným!", povedal si talentovaný James Wan. Parádna filmárčina, hlavne tie dlhé úvodné zábery. Poctivá atmosféra 70. rokov, ktorá strašidelným domom svedčí najviac. Kvalitní herci, hrátky so zvukom. Áčková žánrovka, na ktorú môžu byť Warneri pyšní. Ale záver mohol ponúknuť viac. Prvý REC holt nasadil latku finálneho vygradovania sakra vysoko.

Howardovsky perfektné remeslo, navyše s dušou a peknými myšlienkami. Rejža potvrdzuje, že umí ako s technikou, tak s ľuďmi. Nepreplácané závodmi, sústrediace sa na postavy. Ústredná dvojka su diametrálne odlišní, ale rovnako rešpektuhodní blázni. Obaja stelesňujú archetypy obľúbených filmových hrdinov súčasnosti – divoch, pařan a žoviálny zvodca versus rozvážny, introvertný a cieľavedomý intelektuál. To, čo ich spája je adrenalín a túžba po víťazstve. A tiež zvláštna forma priateľstva. Súperia, a súčasne sa jeden druhým inšpirujú. Vďaka Howardovej réžii si s pôžitkom vychutnávate každú ich scénu, či už sólo alebo spoločnú. Scenár vraj obsahuje faktické chyby a v stopáži mi chýbal prvý závod, kedy Hunt pocítil v Laudovi ohrozenie. Ale to sú odpustiteľné vady na kráse vydarenej vzťahovky s pachuťou spálených gúm, ktorá sa proste nemože nepáčiť. Daniel Bruhl tu podáva jeden z najlepších hereckých výkonov roku.