wampire23

Križovatka smrti po tretíkrát, tentoraz vo Francúzsku. Stále sa tu nájdu miesta, ktoré pobavia a potešia oko lačniace po akcii, ale je to o triedu slabšie ako prvý a druhý diel.

Pre fanúšikov Mortal Kombat je to povinnosťou, pre ostatných nemá táto miniséria príliš čo ponúknuť.

Z takmer nulového rozpočtu veľmi vydarené sci-fi. Je pravda, že to nie je jednoduché pozeranie, ale v rámci time travel movies je to určite nadpriemer.

Veľmi drsný film z kórejského prostredia. Pre mňa boli oveľa drsnejšie prvé dve tretiny filmu ako tá posledná kedy sa do ruky hlavnej hrdinky dostal kosák. Psychické a fyzické týranie ženy vystupňované na maximum vo mne vyvolávalo neuveriteľný pocit odporu a odplata, ktorá prišla bola len očakávaným vyvrcholením predchádzajúcich udalostí. Dokonca by som povedal, že to bolo akýmsi ,,morálnym" právom sa postaviť na odpor. Zamrzelo ma, že nakoniec prežila práve tá, ktorá si zaslúžila byť potrestaná (aj keď trochu chápem jej pohnútky pri klamstve).

No najskôr k tomu názvu. Druhy najlepší po Mum and Dad, aký pre takýto typ filmu vznikol. A teraz k samotnému filmu. Máme tu jednu kriminálnu rodinku, ktorá sa vracia do rodného domu, ale tu ich už čakajú noví nájomníci. Takže opäť začne hra na mačku a na myš s veľmi krvavými následkami. Mne osobne to svojím štýlom pripomínalo Last house on the left, aj ke´d ten bol podľa mňa oveľa reálnejší a surovejší. Aj tu si užijeme kopec násilných scén, avšak zamrzí, koľkokrát sa kamera odvráti od scény mrzačenia. Je tu veľa obdarených slečien, ale neuvidíme z nich vlastne nič. Pri likvidácii ,,tých zlých" budete mať adrenalín na maximum a budete si priať aj vy raz si bodnúť. Taktiež ako negatívum beriem záver, ktorý je maximálne klišoidný a pesimisticky ,,romantický", čo ja pekelne neznášam. Ale aj napriek niektorým negatívam sa jedná v rámci žánru explo-thriller.

Ach jaj. Opäť tu máme rovnakú hru na bubáka zachytenú digitálom. Keď som videl prvýkrát Blair Witch, páčilo sa mi to, kedď som videl Rec, páčilo sa mi to, keď som videl Cloverfield, páčilo sa mi to. Ale potom som si povedal dosť. Takmer každý druhý horor v dnešnej dobe vsádza nato, že bude vyzerať ,,reálne", ale pritom vyznie maximálne prvoplánovo. Tak ako aj v tomto prípade. Dve tri ľakačky nerobia dobrý horor. Väčšinu filmu sa človek nudí, prestrihy s rozprávaním hlavných postáv nijako nepomáhajú (keď vieme, ktoré postavy určite prežijú), titulky hlásajúce, že sa jedná o skutočný príbeh ma dokážu neskutočne rozosmiať. Nech tvorcovia tohto žánru prestanú robiť z divákov blbcov a začnú točiť konečne niečo poriadne, pretože inak sa z tohto žánru stane ukážkový prípad dna kinematografie.

Best of Kubrick.

Momentálne mám barkerovské obdobie a snažím sa zohnať všetko čo Clive vydal, či už knižne alebo vo filmovej podobe. A tak som sa konečne dnes dostal k jeho kultovému Hellraiserovi. Je pravda, že ho pozerám z odstupom štvrťstoročia od jeho vzniku, ale stále má nesporné kvality a viem si predstaviť, ako by som na film reagoval v dobe kedy vyšiel. Najmä práca s maskami je na svoju dobu úchvatná. Dnes by už film málokomu privodil zvýšený tep, ale mne sa aj tak do pamäte vryli niektoré scény, čo je pre film starý 25 rokov veľkým pozitívom.

Milujem ten zvláštny (ne)príjemný pocit po dosledovaní filmu, keď si poviem, čo to vlastne bolo. Kedy zažijem kvalitný mindfuck. Počas sledovania som si veľakrát spomenul na Stephena Kinga, na Kubrickovo Shining (dokonca aj každý deň tu mal nápis ako v Shiningu) a hlavne na Davida Lyncha, môjho obľúbenca. Film má až na Davida Carusa neznáme obsadenie, ale to je len pozitívum, pretože tento snímok nepotrebuje hviezdne obsadenie, aby vás dostal. Nie sú to ani druhoradé ľakačky, na ktorých frčia teenageri, ani hektolitre splatterovej krvi. Je to atmosféra typická pre filmy noir, kedy nevieme rozlíšiť medzi realitou a fikciou, medzi skutočnosťou a snom. A keď k tomu prirátame kvalitný temný záver (síce očakávaný), tak máme skvelý film na noc.

Poviedku od Clive Barkera som čítal prednedávnom takže môžem celkom dobre porovnať tieto dva kúsky. Určite by sa nedala natočiť prerábka jeho diela, ktorá by bola lepšia ako knižný originál (napadá ma nejaké to meno, ktoré by ju dokázalo dať na úroveň knižnej). Zatiaľ čo v origináli je cítiť postupné nervydrásajúce napätie, tu je všetko utopené v naťahovaní a väčšinu stopáže sa nič podstatné nestane. Najnapínavejšie a najnechutnejšie miesto s mäsom v izbe je takmer polovicou poviedky a tu sa mu venuje možno minúta stopáže. Takisto záver, ktorý je úplne odlišný od pôvodného (aj keď ani tento záver nie je najhorší, ale pôvodný má väčšiu údernosť). Barkerove krátke prózy majú veľkú nevýhodu pri prevedení do filmovej podoby a to jest, že sa nedajú natiahnuť na 90minútovú stopáž bez toho, aby tam nebolo veľa hluchých miest (viď. Book of Blood), aj keď Midnight Meat Train je na tom vcelku dobre oproti spomínaným dvom. Chcelo by to chytiť sa iných jeho poviedok, napríklad Pekelného závodu, Miest v horách alebo Jacqueline Essovej, ktoré sú podľa mňa jednými z jeho najlepších kúskov a vo filmovej podobe by im to mohlo veľmi slušať.