IceQueen

S Bradleym by som sa nebála absolvovať ani nočnú prehliadku Ciudad Juárez oblečená len v stodolárovkách a s ruksakom plným drog na chrbte.

Vopred upozorňujem, že môj komentár obsahuje spoiler a sprosté slovo, za ktoré sa s červeňou v tvári ospravedlňujem... Čurák!

Po troch upachtených epizódach pravdepodobne definitívne odkladám ad acta. Možno je to unáhlený čin a prídem tak o obohacujúci zážitok svojho života, ale tri testovacie diely so secondhandovým obsahom a obsadením rozhodli za mňa. A navyše, z každého príbehu nebezpečne huláka hrozba morálneho ponaučenia na spojenoštátovský spôsob, čo na moju nežnú dušičku pôsobí ako repelent.

POMO ma svojim komentárom rozpálil tak, že som k televíznemu prijímaču usadala s rozšírenými zreničkami a motýlikmi v brušku. Žiaľ, po prvej epizóde mám pocitovo bližšie skôr k verbalovi. Na druhej strane, musím sa priznať, že mi šéfove sugestívne slová neodbytne víria v hlave, takže asi dám Refnovi ešte šancu uspokojiť ma v ďalšom kole. Možno sa nám spolu podarí objaviť ideálne tempo. Ako mi raz jeden gentleman povedal "neponáhľajme sa, máme celú noc". Alebo to bolo "Nezastavujeme, máme zpoždění!"?

No neviem, ale podobne by som sa asi cítila, keby ma atraktívny chlap pozval na drink, len ho zaplatil, odišiel a nechal ma aj s mojim pitím osamote. Samozrejme, že by som to vypila, žiadne slušné dievča neodmietne alkohol, no zároveň by som aj naivne dúfala, že sa vráti (ten chlap, nie drink). Proste a jednoducho, lákali a nedodali v plnom rozsahu.

Keby tam ten chlapčiak občas na niekoho nevybafol zo zálohy, asi by som pospala.

Keby som sa s natiahnutou Jenny dostala do záberu, vyzerala by som ako Bolek Polívka v mladších letách. Tiež spôsob, ako si zabezpečiť štíhle a dlhé nohy (tvár, okolité predmety, tanečníkov...)

V Argentíne sa inšpirovali motivačným heslom všetkých lúzrov, ktoré hrdo hlása, že nie je dôležitý cieľ, ale cesta a tak sa vys...prdli na pointu. Ja som divák prízemný, preto nie je v mojich silách takú scenáristickú lenivosť patrične doceniť. Nebyť názvu predlohy v titulkoch, asi by nám naozaj neostalo nič iné, len slepo hádať.

Čo vám budem hovoriť, neprecitla som.

Film je prakticky rozdelený na tretiny a podľa mňa by vôbec nebolo na škodu z neho nasekať minisériu. Drastická prvá na mňa zapôsobila veľmi intenzívne. Druhá je prevažne romantická (určite by som pridala medzi žánre), príbehom menej pútavá a už nemá taký silný emocionálny dopad ako prvá. Posledná ma miestami až nudila a popri čakaní na koniec vzbudila moju pozornosť len v ojedinelých momentoch. Koch si zahral bezkonkurenčne najvýraznejšiu a najzaujímavejšiu postavu, ústredný umelec nevykazoval žiadne znaky zapamätania hodnej, ak vôbec nejakej osobnosti a za najsilnejšiu ženskú postavu osobne považujem tetu hlavného hrdinu, čo je vzhľadom na jej výskyt málo. Spriemerovaním všetkých tretín mi vyšli silné 3*.