Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Animovaný
  • Dobrodružný
  • Komedie

Recenze (311)

plakát

Prometheus (2012) 

Ridley Scott si splnil sen a natočil svoju Vesmírnu Odyseu - opäť je tu pár vedcov odhaľujúcich záhady ľudstva a jeho počiatky a budúci vývoj, opäť je tu bez známeho dôvodu vraždiaci robot a opäť nejasnosti a večné otázky, o čom to celé je... ale to je iba môj názor. Scottova réžia výborná, efekty dychberúce, herci dostačujúci (ale Fassbender vedúci), prvá polovica stojaca na existenčných úvahách zaujímavá. Príbeh, dej a scenár sa nám môžu zdať ako prequel k Votrelcovi, to ale nie sú - Scott sa zameral na postavu Space Jockey-ho a na jeho vlastnú mytológiu, votrelci sú iba na okraji. Tiež nemá význam hľadať nejaké spojitosti záveru filmu a pôvodného Votrelca - film sa odohráva na inej planéte (hoci v tej istej sústave) a síce sa odohráva pred pôvodnými udalosťami, neodohráva sa tak skoro, aby sedel s neskorším objavom lode Nostromo (výskumný tým jasne povie, že telo Space Jockey-ho je skamenené)... Vo filme ide o rasu Tvorcov a postava votrelca je tu iba na to, aby sa Tvorcovský vesmír prepojil s tým votrelčím (dnes už vieme, že také prepojenie Scott urobil aj s Blade Runnerom) a aby autori trochu zabŕdli do pôvodu votrelcov. Alebo všetky tie reči o prequele k Votrelcovi boli reklamný ťah na nalákanie ľudí do kín a votrelec je ti nasilu... Na bližšie potvrdenie si ale musíme počkať - autori zrejme hneď plánovali, že film bude mať pokračovanie a preto nemá význam ho kritizovať za nejaké nezodpovedané otázky - jednoducho treba počkať na druhý diel a potom ho potopiť alebo vychváliť.

plakát

Farma zvířat (1999) (TV film) 

Ďalšia filmová verzia Orwellovej zvieracej farmy - tentoraz so živými hercami a zvieratami. Efekty sú dostačujúce (aj keď v pár scénach skôr komické), hudba veľmi dobrá a dej viac-menej verný predlohe - až na záver, ktorý je opäť takmer happy-endový a s predlohou nemá nič spoločné. Otravne pôsobí aj poučný voice-over a zbytočné začiatočné dejové vsuvky. Naopak výborným nápadom sú nahrávky a filmy zvierat nahrané prascami, ktoré majú byť väčším odkazom na éru stalinizmu a kvalitné pôvodné anglické nadabovanie - ani tie ale film nevytiahli zo všedného priemeru.

plakát

Pán prstenů: Společenstvo Prstenu (2001) 

Málokedy sa podarí natočiť film, ktorý je hodným spracovaním knižnej predlohy, ale v tomto prípade to určite neplatí. Knihy som síce čítal až neskôr a je tu viacero viditeľných odchýlok, stále je to ale majstrovsky spracované. Od hereckých výkonov, cez kostýmy, kulisy a geniálnu hudbu po príbeh, ktorý bol samozrejme trochu upravený, ale od začiatku do konca napriek dlhej stopáži plynie pútavo a nenudí. Každá postava má svoj príbeh, každá niečím zaujme alebo zapôsobí (či už pozitívne alebo negatívne). A napriek množstvu efektov, súbojov a krvi ide stále v prvom rade o pacifistický príbeh o boji dobra so zlom a priateľstve medzi "rasami" a "národmi". Nie som veľkým fanúšikom fantasy, ale tento film svojou jedinečnou atmosférou tento žáner posunul do najvyššej ligy v rámci celej kinematografie (a zároveň rámca mojich očakávaní).

plakát

Farma zvířat (1954) 

V prvom rade treba povedať, že film je príliš krátky a celú tému prebehne príliš rýchlo. Z knihy (ktorá je tiež pomerne krátka, ale vyjadruje všetko, čo treba a tvorí premyslený kompaktný celok) si tvorcovia vzali niekoľko hlavných udalostí a postáv, niektoré vyškrtli a najmä ich spracovali čierno-bielo. Animácia postáv je celkom dobrá a na pohľad zaujímavá (napríklad zvieratá pri žatve), animácia okolia už je jednoduchšia. Dialógy tu takmer nie sú, ale o 90% diania informuje rozprávač. Výhodou je aj niekoľko temnejších scén, ktoré film vyťahujú z "rozprávkovosti". Najväčším zádrhelom je ale bezpochyby koniec, ktorý sa jednak definitívne odklonil od predlohy, ale najmä poprel všetko, o čom dovtedy film (spolu s knihou) bol a človek nevie, čo si má o ňom teda myslieť... Keby som nečítal knihu, tak by som to možno "zožral", ale takto z pohľadu fanúšika knihy film zostáva iba márnym pokusom.

plakát

Bratrstvo neohrožených (2001) (seriál) 

Výborný seriál, ktorý sčasti spracováva skutočné zážitky veteránov z 2. svetovej vojny a sčasti ich mieša so scenáristickou fikciou (ide hlavne o tragické, ale aj niekoľko vtipných zážitkov) - stále sa však drží pri zemi a snaží sa neupadať do pátosu ani amerického patriotizmu. Spočiatku si človek musí zvyknúť na veľké množstvo postáv, po čase sa ale zorientuje a začne mať postavy rád - to, že ide o skutočných ľudí, ktorí toto všetko zažili to ešte umocňuje. Vizuál a technická stránka seriálu sú na špičkovej úrovni (hoci pár efektov, ktoré vyzerajú trochu zastaralo sa tu nájde) a celkové spracovanie bojových scén dosahuje úrovne Spielbergovho Zachráňte vojaka Ryana - to znamená nekompromisná krutosť, snaha o čo najväčší realistický pohľad na boj, žiadny nadhľad, žiadne posúvanie frontových čiarok na mape, ale skutoční ľudia v boji jeden proti druhému. Seriálov s takýmito gigantickými scénami veľa nenájdeme, čo je ďalšou výnimočnosťou. Hudba Michaela Kamena výborná a emotívna, záverečné diely pôsobivé - najmä vďaka ich psychologickému rozmeru a protivojnovému posolstvu podanému bez akéhokoľvek idealizovania. Nezostáva nám než súhlasiť s autormi - mier a život si začne ceniť až ten, kto kvôli nim musel bojovať a obete vojny nie sú iba padlí. Ak toto niekto považuje za odpornú ukážku tupého amerického patriotizmu alebo naopak považuje tých mužov za hrdinov a ochrancov slobody, tak nepochopil tento seriál.

plakát

Řím (2005) (seriál) 

Tento ambiciózny projekt s dosť veľkým rozpočtom sa určite vydaril. Kulisy, kostýmy a celková smradľavá a špinavá atmosféra Ríma je zobrazená perfektne a realisticky - žiadne žiarivé mesto z mramoru, ale mesto z tehiel a dreva s počmáranými stenami, žiadny veľký a mocný rímsky národ, ale iba tupá lúza, žiadna éra veľkých rečníkov, ale čistá politika so všetkým, čo s tým súvisí (korupcia, vraždy)... Počítačové efekty sú tu použité celkom často, ale sú dostatočne kvalitné. Herecké výkony sú tiež výborné, herci neopozeraní a exotická hudba skvelá. Najdôležitejšia časť, čiže scenár je tiež výborne spracovaná, príbehy dvoch bývalých vojakov sú skvelé a nepredvídateľné a zápletky vyššej spoločnosti a hlavných tvorcov dejín sú taktiež spracované kvalitne a uveriteľne. Tu sa ale dostávame k miernemu zádrhelu. Prvá séria je bezpochyby perfektná, primerane historicky presná, pútavo a zaujímavo zobrazuje život, smrť a rituály starého Ríma a to medzi vyššou triedou aj nižšími vrstvami. To, že tu veľa priamej akcie nie je a sú tu prakticky iba dve bojové scény - krátke boje pred Alesiou v prvom diely a súboj v aréne v predposlednom diely, pričom veľká bitka pri Pharsale je tu iba naznačená, môže niektorým divákom vadiť. Druhá séria je o niečo slabšia, zameriava sa hlavne na dej a intrigy, detaily zo života Rimanov zväčša vypadli, dej je ku koncu mierne skratkovitý (keďže bolo jasné, že tretia séria nebude, museli dej skrátiť) a najmä sa scenáristi už veľmi hrajú s históriou. Samozrejme príbehy sú stále pútavé a výborne napísané a človek, čo históriu naštudovanú nemá ich nepochybne zožerie, ale ten, kto sa o históriu zaujíma môže byť touto jej seriálovou verziou trochu "prekvapený". Na druhej strane ale prináša veľkú a dobre natočenú bitku pri Philippách, čo určite poteší akcie-chtivých divákov. Napriek pár odchýlkam ide ale stále o výborný projekt, ktorý si zaslúži pozornosť. Ona kontroverzia ohľadom násilia a nahoty nie je až taká veľká - erotické scény sú odvážne, ale nie samoúčelné a na efekt (aj keď v druhej sérii ich možno bolo už moc) a násilie je viac menej realistické. Žiadna z postáv nie je čierno-biela alebo kladná, každá má svetlé aj temné stránky a nie je idealizovaná, ale primerane "zľudštená" a oživená - nie sú to iba postavičky z dejepisných učebníc, ale pôsobia ako skutoční živí ľudia. Historický konzultant pre tento seriál sa vyjadril, že tvorcom nešlo ani tak o historickú "presnosť", ako skôr o "autenticitu" - a to je určite výborný ťah, ktorý sa tvorcom podaril výborne a je najväčšou silou série.

plakát

Caligula (1979) 

Všetka tá kontroverzia ohľadom výmien režiséra, sporov s producentmi z Penthousu, dotočenia hard-corových porno scén a konečného dištancovania sa hercov a pôvodných scenáristov od výsledného "produktu" urobila filmu dobrú reklamu. Inak by možno zapadol medzi ostatné "historické" béčka, aké sa vtedy točili. Scenár má pár zaujímavých miest a dialógov (bečanie v senáte, pečatenie...), hudba nie je zlá, kostýmy sú samozrejme od oka, kulisy ešte viac, herecké výkony dostačujúce. Všetko ostatné ale nie je nič extra, dej je na dĺžku 2,5 hodiny (nezostrihaná verzia) príliš naťahovaný a síce obsahuje aj pár historických udalostí a citátov, ale aj tak väčšinou buď nudí alebo je to plnohodnotné porno s detailnými a opakovanými zábermi na genitálie... Zobrazenie Caligulu mi tu tiež trochu vadilo - nie je ani tak psychopatický šialenec, ale skôr srandista s večným nadhľadom (aj keď on si tak sám asi pripadal)... Plus ten popravčí stroj a pár mutantov si mohli odpustiť. Je to zvrhlé, je to brutálne a istým spôsobom to možno vystihuje povahu tohto obdobia v Ríme, ale nech si nikto nemyslí, že sa to nedalo natočiť inak - seriál Ja, Claudius dokázal, že aj takáto téma sa dá natočiť kvalitne, s dobrým scenárom a pomerne decentne. Na druhej strane treba priznať, že bez toho porna a vrátane účasti "áčkových" hercov v ňom (hoci nie priamo v "akcii") by na tomto filme nebolo takmer nič "zapamätaniahodné"...

plakát

Hodiny (2002) 

Existenciálny a psychologický depresívny film zasadený do troch časových rovín, z ktorých dve sa na konci prepoja a dajú filmu celistvejší zmysel. Herecké výkony perfektné, hudba výborná, réžia kreatívna a kvalitná. Dej o jednom dni troch žien a ich prepojenosti a podobnosti zaujímavý a celková myšlienka a emocionálnosť na mieste. Spracovanie realistických príbehov je zamerané na pocity a emócie postáv a hoci spolu s celkovým striedaním jednotlivých dejových rovín vyžaduje pozornosť a premýšľavosť, človek nemusí byť nutne žena, aby stavy postáv pochopil a vžil sa do ich situácie, z čoho plynie výnimočnosť tohto filmu. Zároveň je výnimočné, že sa tvorcom podarilo tento úvahový film spracovať zaujímavo a nenudne a priniesť tak jeho posolstvo o živote tou najvhodnejšou možnou formou.

plakát

Mrs Dalloway (1997) 

Predlohu som nečítal, ale z toho, čo viem, je to román s jednoduchým dejom so zameraním na vnútorné prežívanie postáv, čo ho robí ešte ťažším na sfilmovanie ako klasický, na dej zameraný román. Práve na tomto fakte celý film padá, jednak kvôli jalovým hereckým výkonom, otravným voice-overom a flashbackom a jednak kvôli onomu deju, ktorý nie je prakticky o ničom - stará pani organizuje večierok a spomína si na staré zlaté časy zamlada, keď nič nerobila iba užívala dňa a jediné starosti boli ľúbostné... a to je všetko. Vsuvka s vojnovým otrasom jedného veterána je na filme najzaujímavejšia, ale zahraná je slabo a teatrálne, čo jej podráža nohy. Pokojná a oddychová hudba sa hodí do pokojných chvíľ filmu, do vážnych a bojových scénach na začiatku nie. Nudu zo sledovania partie zbohatlíkov žijúcich vo svojom svete a kašľúcich na všetkých okolo teda nič neprebije. Niektorým ženám, ktoré baví sledovať nič nerobiace paničky mysliace iba na svoj vlastný svet sa to možno páčiť bude, ale každý (podľa mňa), kto od filmu čaká nejakú atmosféru, vizuál, posolstvo, tvorcovské invencie alebo aspoň zaujímavý dej to rovno šupne do nekonečných hlbín priemerných filmov.

plakát

Místo nahoře (1959) 

Film má síce spočiatku šialené tempo, postupne ale spomaľuje a človek sa vo všetkých postavách a vzťahoch zorientuje a môže sledovať realistický príbeh o jednom bezohľadnom sukničkárovi z nižšej vrstvy a jeho ambicióznej ceste na "vrchol" spoločnosti, v ktorej nemá žiadne morálne zábrany, ale naopak jeho zbraňami sú úlisný jazyk a sexuálna príťažlivosť, pričom rozvíri vody a začne hru s ľudmi mocnejšími, ako si spočiatku myslel, z ktorej nemožno vyjsť bez obetí... Na dobu vzniku je to odvážny film, ktorý sa nebojí pracovať s vtedajšími tabu a poukázať na ne ako na významné činitele v horných vrstvách ľudí, kde ten, kto má peniaze má všetko. Kamera je zaujímavá, herecké výkony sú najsilnejšou časťou filmu a dej je mrazivo realistický a svojou výpoveďou, ktorú môžeme uplatniť do každého obdobia, aj nadčasový.