diodoros

Zaujímavá animácia, výborný temný a mierne krvavý dej. Na Supermana veľmi zvyknutý nie som, skôr sa mu vyhýbam, tento animák bol ale celkom kvalitný a to aj tým, že nejde o vyslovene detskú zábavu, ale o film s niekoľkými drsnejšími scénami. Kvalitný temný animovaný film, pre fanúšikov určite povinnosť, pre nezasvätených zaujímavosť.

Rozprávka o mladom princovi a jeho veľkom ochrancovi, ktorí sa snažia poraziť zlého čarodejníka a navrátiť kráľovstvu mier... Animácia je plná zdegenerovaných "útvarov" a "tvorov" a dej je plný šialených scénok a hlášok. Strašná blbosť, ale celkom sranda.

Keď som videl tunajšie komentáre, povedal som si, že si to pozriem... no a musím povedať, že je to najhoršia mayovka, akú som doteraz videl. Dej, herecké výkony, vyznenie, všetko "špatne"... A na konci ma naozaj zhrozilo, keď som na čele prichádzajúcich Kiowov zazrel Inču-čunu z prvého dielu...

Najlepší film o indiánoch (podľa mňa).

Pre deti...

Samozrejme natočiť film o živote Alexandra Macedónskeho je trúfalé pre množstvo udalostí v jeho živote a pôsobení, veľkosť jeho bitiek a akcií a najmä pre kontroverznosť jeho postavy a doby, v ktorej žil. Oliver Stone, ktorý sa kontroverzným témam ale rozhodne nevyhýba sa toho zhostil a to vo veľkom - kostýmy, zbrane a kulisy sú výborné a monumentálne, boje sú chaotické, extrémne krvavé a scenár s príbehom sú rovnako kontroverzné ako Alexandrov život. Z hľadiska histórie ide o jeden z najpresnejších filmov vôbec, dej je vykladaný takmer dokumentaristicky (čo je v niektorých momentoch aj malá nevýhoda) a nebojí sa chúlostivých tém (bisexualita, alkoholizmus, megalománia) - problémom ale je, že dej aj celková myšlienka príbehu sú nevyvážené - na jednej strane ide o realistický a demýtizujúci pohľad na Alexandrov život, v ďalšom momente nastupuje veľká hudba podfarbujúca veľkolepý pátos a idealistické predstavy oslavujúce jeho konanie. Slabinou filmu je aj jeho veľká dĺžka, naťahovanosť a nie-nevyhnutný strih, kde dej po emočnej aj celkovej stránke zaujme až v druhej polovici (počnúc flashbackom po vražde Kleita) a po scéne výbornej spracovanej bitky v Indii, ktorá je vrcholnou scénou filmu. Záver už sa nesie sčasti historicky presne, ale zároveň aj s pár scenáristickými vyfabulovanými nápadmi a v konečnej pocte a mýtizácii Alexandra. Záverečný zostrih Olivera Stonea je rozšírením filmu o nové scény s tým, že niektoré scénky z pôvodného kinozostrihu sú naopak vyradené a čo je na ňom najviditeľnejšie je už úplne šialený strih, kde je dej kompletne rozkúskovaný a striedajú sa dejové línie zo "súčasnosti" a "minulosti" - zvyknúť sa na to dá, je to síce netradičné, ale nevyhnutné? Čo sa týka nových scén, tak tie sú celkom zaujímavé, niektoré sú bojové, niektoré homosexuálne, niektoré bližšie rozoberajú vzťahy a konanie postáv (tie sú samozrejme najzaujímavejšie). Oboje verzie sú na jednej strane kontroverzným spracovaním života veľmi kontroverzného človeka a na druhej strane poctou Alexandrovi Veľkom, ktoré stoja na strihu, ktorý si schválne najlepšie najemocionálnejšie časti filmu šetrí až do druhej polovice, ale napriek neduhom ide určite stále o kvalitný historický film - oboje verzie si zaslúžia silné 4*.

Výborná ruská animovaná komédia s pomerne svojskou a jednoduchou animáciou, ale zase s perfektnými hláškami a viacerými podarenými scénami. Jednoduchý dej o mladíkovi, ktorý sa s pomocou ostrieľaného bohatiera snaží poraziť draka, aby mu knieža Kyjevské dalo svoju dcéru je vyslovene komediálny a založený na množstve komediálnych scénok a pobaví mladšiu aj staršiu generáciu,

Jeden z najlepších námorných filmov - výborne natočené bojové scény, dobová hudba (dokonca uvidíme Russella Crowa hrať na husle), reálne vyzerajúce kostýmy, výborný scenár (rozhovory kapitána lode a mierne antivojnového lodného doktora film posúvajú do inteligentnej konverzačnej podoby) a celková atmosférická ukážka života a smrti na lodi na začiatku 19. storočia. Film o fyzicky aj psychicky vyčerpávajúcom hone lode anglického kráľovského námorníctva na francúzsku korzársku loď počas napoleonskej éry so všetkým, čo s tým súvisí - vystavenie na milosť a nemilosť vetru, nebezpečné (a často nečakané) strety, neutíchajúce nebezpečenstvo lojálnosti poverčivej posádky a na samozrejme rozhodujúci záverečný boj. Perfektný film, ktorý sa určite oplatí pozrieť.

SPOILERY. Je to epické, má to perfektný vizuál, má to skvelú hudbu (v západnom aj v tradičnom mongolskom štýle), má to kvalitné kostýmy, má to spád, nenudí to, má to výbornú kameru, má to detailne a kvalitne natočené (aj keď prehnané a nereálne) bojové scény, má to charizmatického hlavného hrdinu, má to do role sa hodiacich hercov, ale nemá to bohužiaľ kvalitný scenár. Film je spracovaný ako mnohé už klasické "historické" veľkofilmy - niečo si z histórie vypožičia, niečo si vymyslí, niečo prekrúti. Začína historicky a pokračuje nehistoricky až nakoniec skončí pri vymýšľaní, ktorého je tu najviac a ktoré nanešťastie nedopadlo príliš dobre. Film síce ukazuje "čo" a "kde", ale nie "ako" a to je najväčší zádrhel. Režisér nie je amatér, naopak, réžia je výborná, problém je ten, že režisér sa rozhodol spracovať film tak, ako spracoval aj hlavnú postavu - ponuro, chladne, odmerane, potichu a flegmaticky. V jednom zábere je Temudžin so svojou matkou, sestrou a bratom uprostred ich vypálenej jurty a v ďalšej scéne má tlupu ozbrojených mužov. V jednej scéne je Temudžin na lúke s deťmi a ženou a náhle príde strih a je na bojovom poli na čele niekoľkotisícovej armády. Lenže "ako"? Síce je Temudžin braný ako hrdina, ako poloboh, ako muž s veľkými ambíciami, ktorého sa všetci boja, tak stále nevieme "prečo" ho tak berú - veď je tichý, odmeraný až flegmatický. A jedna scéna rozdelenia koristi alebo voice-over pred záverečnou bitkou to celé nevysvetlí. Tento film mal veľký potenciál, celý ale padá na tom, že je spracovaný príliš legendárne. Jeho najväčším problémom teda nie je len to, že nezobrazuje tie desiatky kmeňov na politickej scéne a všetky zrady a intrigy, ku ktorým vtedy dochádzalo, kondenzuje do sporov medzi tromi kmeňmi. Najväčším problémom je, že celý príbeh sa deje, lebo sa proste deje, celým filmom sa ťahá aura veľkoleposti, ktorá sa ale berie z ničoho - Temüdžin zatiaľ nič nevykonal, ale všetci z neho z nejakého dôvodu cítia vodcu a idú za ním, akoby vedeli, že on ich zjednotí a že dobyje polovicu Ázie a že ich aj seba navždy zapíše do dejín (či už ako vrah alebo otec národa) - odkiaľ to ale majú vedieť? Je pravdou, že je tu pár zaujímavých dialógov a monológov, ktoré priblížia Temüdžinove myšlienky, ale stačia tie 3-4 vety na vysvetlenie celého 2-hodinového filmu? Nie. Celé je to spôsobené asi tým, že režisér Džingischána očividne obdivuje a čakal, že každý divák vie o ňom to, čo on a že každý aj zdieľa jeho názory naňho. S kvalitným scenárom, ktorý by vylepšil príliš povymýšľaný, priamočiary a chabý dej, v ktorom sa Temüdžin nechá 3x zajať, potom zdrhne s pomocou svojej ženy, príde záverečná bitka a koniec, by to mohol byť najlepší film o Džingischánovi. Takto je to síce fikcia s nádherným vizuálom, na ktorú sa výborne pozerá, ale zároveň aj premárnená šanca.

Z knihy nezostalo skoro nič, ale bolo to dôstojné zakončenie základnej trilógie.