Pokryvac

Že má Amenábar všetky predpoklady k tomu, aby dokázal natočiť pútavý a nepredvídateľný mysteriózny thriller, dokazuje už v tomto minimalistickom kraťasi, v ktorom na pôde jednej nemenovanej strednej školy vykresáva zo štyroch hercov v uzavretom priestore absolútne maximum. Psychologický thriller vtesnaný do tridsiatich minút so zaujímavými charaktermi (despotická režisérka, podivín s kamerou, atraktívna herečka, z ktorej nie a nie vydolovať autentický strach) predchádza výbornému celovečernému debutu Diplomová práca, v ktorom sa zasa Amenábar vyberá do temných kútov madridskej univerzity. Zdá sa, že dlhé školské chodby s fádne pôsobiacou omietkou sú pre Amenábara tým správnym dejiskom, v ktorom sa odohrávajú udalosti bežným študujúcim neprístupné. 5* možno priveľa, ale ja tomu chlapovi fandím.

Prvý giallo film vôbec, ktorý odštartoval vlnu talianskych mysterióznych kriminálok a stanovil základné pravidlá subžánra. Je tu krásne prostredie, pekná ohrozovaná žena, záhadný vrah, tajomstvo, nečakané rozuzlenie... jednoducho všetko to, čo sa od tohto subžánra bude očakávať aj v nasledujúcich rokoch. Všimol som si aj isté komické prvky, zrejme na odľahčenie situácie, ktoré pôsobili skôr milo ako otravne. Práca kamery je výborná a atmosféra správne graduje. Pre milovníkov gialla zrejme povinnosť, pre ostatných príjemná mysteriózna krimi - sladká i odpudzujúca zároveň.

Túto snímku by som nepovažoval za giallo, ale skôr za istú taliansku variáciu na Dirty Harryho - a to celkom vydarenú. Caludio Cassineli je sympatický a správne chladnokrvný. Akčné scény sú na rok 1974 na úrovni a momenty odľahčenia mi tu nijak neprekážali. Solídna talianska kriminálka, ktorá sa môže vďaka režisérovi giallo žánra pochváliť aj niekoľkými štýlovými vraždami, avšak tento raz bez dôrazu na tajomno, bez klasickej subjektívnej kamery - vrah je nám odhalený v prvých záberoch a zaujímavé sú v tomto prípade nekonvenčné vyšetrovacie metódy hlavného vyšetrovateľa.

Rozhodne veľkolepé, avšak mal som vážne problémy sa v tom vyznať. Priebežne som čítal popis deja na wikipedii a sledoval film, no napriek tomu som sa na to všetko akosi nedokázal sústrediť. Niektoré scény sú však skutočne podmanivé - napríklad scéna obetovania detí všemocnému Molochovi alebo slávna pyramídová scéna s rímskymi vojakmi. Hlavným problémom sa mi však javí - ako laickému divákovi, ktorý toho veľa o druhých púnskych vojnách nevie - značná neprehľadnosť. Griffith, ktorý sa filmom zjavne inšpiroval pri tvorbe Zrodenia národa, dodal svojmu výslednému filmu potrebnú dynamiku, ktorá podľa môjho názoru v Cabirii chýba, respektíve nie je správne dávkovaná. Vplyv na svetovú kinematografiu je v prípade Cabirie nepochybne veľký (a svoju pozornosť si táto snímka rozhodne zaslúži), ale to je pre mňa ako individualistického diváka 21. storočia trocha málo.

Fulcimu som zrejme krivdil a tak musím pridať jednu hviezdičku navyše. V minulosti ma film nezaujal, očakával som mysteriózny horor ako je uvedené v popise, avšak teraz som si toto GIALLO patrične vychutnal. Áno, presne takto si predstavujem dobrú talianskú kriminálku (s mysterióznym nádychom) a lá giallo a dnes už môžem potvrdiť, že Fulci v tomto subžánri skutočne vynikal. Pekne vykonštruované, bez zbytočných násilností (ak je dobrý scenár, nijak nechýbajú), atmosferické a s patričným "twistom", na ktorý som skočil napriek tomu, že som snímku v minulosti videl. Záverečná pointa silno inšpirovaná Poeovým Čiernym kocúrom, ktorého Fulci priamo zadaptoval o štyri roky neskôr, takže si musel byť tejto analógie dobre vedomý.

Fulci to dokázal. Presvedčil ma, že nie je len tvorcom lacných brakových hororov, ale ako schopný režisér má potenciál nakrútiť aj štýlový a temný thriller v najlepších tradíciách filmu giallo. Muka neviniatok patria právoplatne k vrcholom subžánra, či už vďaka atraktívnemu prostrediu, dobre vystavanému gradovaniu alebo prítomnosťou zaujímavých postáv, pričom Fulci pomaličky nachádza záľubu v násilných efektoch (bitka reťazami, pád zo skaly). Isté nejasnosti mám však ohľadom postavy Barbary Bouchetovej, ktorá vo filme predstavuje nanajvýš rozporuplnú postavu. Má táto postava silné pedofilné sklony? Scéna, v ktorej nahá zvádza malého chlapca o tom viac než svedčí, ale nie je to len falošný motív, ktorý ma diváka doviesť k istej domnienke? Mám pocit, že áno - i keď je Barbara Bouchetová v spomenutej scéne perverzne neodolateľná... Každopádne podobné zavádzanie už k filmom podobného druhu patrí a tak je hľadanie prísnej logicky v tomto prípade absolútne nepredmetné...

Fulci bez násilia v štýlovej kriminálke na spôsob Hitchcockovho Vertiga. Samozrejme, film nie je taký prepracovaný ako Hitchcockova kinematografia, chýba mu rýchlejší spád a lepší scenár, avšak vizuálne dokáže zapôsobiť, či už ulicami San Francisca alebo pohľadmi na zvodné talianské herečky - občas i hore bez. Na Fulciho teda veľmi solídny filmík, ktorý sa síce v mojej pamäti neuchová na veky vekov, ale dobre sa na neho pozerá a po pozretí má z neho človek skôr dobrý pocit - možno aj kvôli zaujímavo vypointovanému záveru. Na giallo však príliš pomalé, bez inovatívne zobrazovaných vrážd a hororových postupov. Ako kriminálny thriller však ľahko nadpriemerná snímka.

Tak trochu nevyrovnaný film, ktorý začína ako dramatický milostný trojuholník a mení sa na nie príliš záživný sled romantických (telesných) vzťahov dvoch hlavných protagonistov. Snahou filmu bolo zrejme mapovať vzťahové úspechy a neúspechy dvoch kamarátov, avšak väčšinou sa tu do vzťahovej mapy hrdinov iba načrie a vzápätí sa už venuje pozornosť čomusi inému. Preto sa mi zdá, že film putuje odnikiaľ nikam a nádejný začiatok sľubujúci dramatickejšiu zápletku vyprchá v ďalších epizódkach, ktoré sa mi javia nerozvinuté. Psychológia postáv je len načrtnutá, konverzácie medzi postavami sú väčšinou orientované na nezaujímavé sexuálne témy, ktoré už dneska nešokujú ani z nich človek nebude múdrejší Za pozornosť stoja predovšetkým herecké výkony, o príbehu sa veľmi hovoriť nedá a ani ako štúdia vzťahov to príliš nefunguje. Chýba tomu väčšia hĺbka.

Táto úbohosť má s predošlými filmami spoločnú len postavu Harryho Callahana, avšak aj tá sa tu musí deliť o priestor so ženskou, ktorá zobrala spravodlivosť do vlastných rúk. Dej je absolútne nezaujímavý, akčné scény slabé a záporáci sú na smiech. Navyše chýbajú atraktívne reálie San Francisca a miesto toho sa dej presúva do nejakého tuctového vidlákova. Harrymu jednoducho 80. roky nesedia. Plytký scenár je bez fantázie a drsné prostredie plné prostitútiek a pasákov je tiež preč. Keby sa odtiaľto vystrihlo pár scén, veril by som, že sledujem nejaký televízny film v popoludňajších hodinách od spoločnosti Hallmark. Mohlo by sa to volať Sterilný Harry, pretože presne taký pocit som mal z tejto suchopárnej kriminálky, ktorá by sa bez Eastwoodovej postavy stratila vo videodistribúcii. 2* hlavne za Harryho a pár hlášok, ktoré však film nezachránia.

Zatiaľ čo prvý diel pôsobil skôr nenásilne, v pokračovaní už človek nadobúda pocit, že sa tu všetko akosi vyhrocuje. To, čo malo zostať spojené sa rozpadá, aby sa to spojilo znova. Pribúdajú tu ťažké témy ako smrteľná choroba, ktoré značne podrývajú pohodové ladenie snímky, len aby sa z citlivejšieho diváka vytiahla nejaká tá slzička. Ďalej tu máme vykonštruovaný milostný trojuholník o mužovi, ktorý preruší zásnuby kvôli starej chvíľkovej známosti, ktorému ako divák vôbec neverím. Nie je to úplne na zahodenie, ale pokles kvality oproti prvému dielu je zrejmý. Priemerná vianočná zábava určená hlavne pre tých, ktorí si obľúbili staré-známe tváre z predošlých príbehov Noci plnej zázrakov.