beso74

Prasiatka v Austrálii neboli odjakživa, ale pri kolonizácii kontinentu sa tu nejaké doviezli a výsledok? Sú dve možnosti, buď sa narodí prasiatko, ktorého snom je byť ovčiarskym psom alebo silne asociálna sadistická sviňa, ktorej najväčší pôžitkom je pustiť niekomu žilou a ešte lepšie preťať tepnu. Boar je presne takýto film, prasa veľkosti nosorožca s približne rovnako tvrdou kožou robí poriadky kdesi v zapadákove - narúša oplotenia, poľuje na statok a sem tam dostane chuť na človečinu. Ústrednými hrdinami filmu je 5 členná rodinka (najzaujímavejší asi Bill M. ako americký nevlastný otec), ktorá tu prišla na návštevu k strýčkovi Berniemu (Nathan Jones). Bohužiaľ, asi tretinu filmu má rodinka pohov, scenárista sa venuje nepodstatnejším dejovým líniám a ukája sa v bezobsažných dialógoch. Na druhej strane, prasiatka si divák užije vcelku požehnane, od vcelku impozantného vstupu na plátno až po spackaný koniec, pričom sa striedajú statické zábery vytvorené animatrickým modelom a dynamické digitálne (u mňa na celej čiare vyhrali tie klasické). Top úlet filmu je jednoznačne scéna, kde si Jones spieva Ice Ice Baby od Vanillu Ice a jej vyvrvholenie, to som si musel pustiť asi 3x, aby som uveril, že sa mi nesníva. Samotný koniec filmu sa u mňa ukrátil o jednu hviezdičku, aj kvôli trikom a aj kvôli samotnému prevedenie. Škoda, čakal som od toho trochu viac.

Skupinka 4 priateľov, ktorí by už vekom mohli byť minimálne dvojnásobní tínedžri sa vybrali do panenských švedských hôr, aby si tak uctili pamiatku svojho kamaráta, ktorý pred polrokom tragický zahynul a ktorého snom bola práva takáto túra. Pre dobre situované a kondične vcelku zdatné kvarteto nerobí problém vyšplhať sa kdesi hore a dojímavým spôsobom si uctiť kámoša. Lenže potom prichádza jeden chybný krok a koleno je v prdeli. Východisko? - Druhá a oveľa závažnejšia chyba, vydať sa skratkou cez les naspäť do civilizácie. Pri ceste im postupne dochádza, že najmodernejšie hi-tech vybavenie a outfit im tu bohužiaľ nepomôžu. Parádny horor na tému stratení v lese, ktorí sa síce pohráva s obohranými situáciami, vie však z nich vyťažiť takmer maximum. Musím sklamať tých, čo si pod pojmom dobrý horor predstavuje každú chvíľu nejakú príšeru vyskakujúcu z tmy priamo na diváka, hektolitre krvi a hysterické neustále kričiace postavy. Hlavné slovo tu má totiž les so svojou širokou škálou zvukov, naši hrdinovia postupne prestávajú mať chuť do reči a najdesivejšie je, keď šepkajú, navyše ich zúfalstvo pramení z náznakov, symbolov, predstáv a vlastných fóbii. Pre mňa asi najlepší horor, ktorý som si pustil za posledný polrok a určite oveľa lepšie ako kultová BLAIR WITCH. Rozhodne neodporúčam pozrieť si to pred niekoľkodňovým pobytom v horách. A ešte jedno poučenie z filmu: Ak by bola skratka skutočnou skratkou bola by to cesta...

Garland sa rozhodol vytvoriť ďalší svojrázny filmový vesmír a k tomu účelu si vybral hrdinku, ktorá sa podobne ako jej predchodcovia Orfeus či Alica vyberá do veľmi zvláštnej krajiny, kde je všetko iné, nie je to síce podsvetie či krajina za zrkadlom, ale jednoduchšie to určite mať nebude. Kdesi v bažinách Floridy vznikla akási anomália a tá transformuje okolie do niečoho nevídaného, hýriac nevídaným množstvom nových foriem života. Len tak mimochodom, transformácia pohlcuje všetko staré a takmer všetci, ktorí sa do oblasti X dostali, sa už nikdy nevrátili, až na Kanea, manžela vedátorky Leny, avšak aj on trpí ťažkými následkami. A tak sa Lena pripojí k novej - čisto ženskej výprave. Svet "Shimmeru" je hrozivo krásny, námet určite nie tuctový. Avšak, aby sa to u mňa dostalo do nadpriemeru, chýba tomu na konci istý zmysel. Je škoda, keď divák na konci filmu musí dať za pravdu Kaneovi a na väčšinu zásadných otázok si odpovedať:"Neviem..."

Incubus (alebo aj sexuálny démon) sa dostal do jedného krásneho domu na jednej parádnej párty kdesi v rokoch 70-tých, kde ho deti kvetov ľahkovážne vyvolali. Je tam dodnes, pretože démon je nútený zdržiavať sa v svojej čiernej izbičke, kde ho dlhý čas strážila chudáčka Lin Shaye (chudáčik kvôli tomu, že sa do toho filmu nejakým nedopatrením dostala). Spravila však chybičku, domček je na predaj a tak si ho kúpila istá manželská dvojica, a keďže je Incubus (zväčša) mužský démon, ideálnym objektom sa stal pre neho Paula, ktorého telo sa stalo jeho novým príbytkom. Z milujúceho nežného manžela sa stalo oplzlé nadržané prasa, ktoré okrem všakovakých sexuálnych návrhov dokáže ešte jednú drobnosť, ak je odmietnutý, vyvolá vyčerpávajúce sexuálne predstavy, ktoré dokážu aj zabiť. Hmm a tu je kameň úrazu, nefungujúca zmes hororu a komédie je podtrhnutá samoúčelnými sexuálnymi scénami (režisérová skúsenosť s Emmanuelami sa tu nezaprie) a umocnená jalovosťou herectva hlavnej postavy ( Lukas Hassel sa miestami tvári ako Jim Carrey spred 15 rokov, ale viac hereckého talentu má i automatická práčka -minimálne v tomto filme). Jedna hviezdička za miestami podarené efekty a Natashu Henstridge, ktorej sa podarilo za nie dlhý čas svoju vcelku nádejne rozbehnutú kariéru zapichnúť vo filme babráka Kanefskeho.

Horror s hlavnou hrdinkou, ktorej by divák želal jediné, aby ju tí zahnívajúci zjedli pomaličky zaživa. Hlupaňa, ktorá sa na začiatku zachránila, aby všetkým vystavila úmrtné listy nemá obdoby. Mix zombie hororu a psychothrilleru o stalkerovi má totálne hlinené nohy v podobe chatrného scenára, kde okrem veliteľovi základne chýba všetkým ostatným kúsok súdnosti a aspoň základný pud sebazáchrany. A tak sa podnikajú výpravy na infikované miesta zásadne v noci, infikovaný zamilovaný jedinec sa drží na základni bez nejakých veľkých bezpečnostných opatrení, veliteľovi sa zatajujú dôležité fakty, čo všetko samozrejme stojí nejaký ten ľudský život. Nakoniec, hlúpa Zoe zahluší svojho jedinečného pacienta a z ničoho nič vyčaruje zázračný lekvár, ktorý uzdraví nejedno nadhryźnuté telo (aby som bol presný, presne jedno). Všetci zombíci, ktorí sa na základňu dostali mávnutím čarovného prútika zmizli, odkiaľsi sa nabrali noví obyvatelia a všetci žijú v šťastí a harmónii, pravda, pokiaľ si Zoe nespomenie, že jej treba doniesť niečo z vonkajšieho sveta, niečo neskutočne dôležité, ako napr obľúbenú zubnú kefku alebo šu-šu bábiku...

No máme tu podarenú trojku priateľov, ktorá po noci strávenej s kamarátkou fľaškou, fajčením a sledovaním telky dospela ku geniálnemu riešeniu svojej neľahkej existencii na strednej škole, tých, čo im bránia v rozlete treba jednoducho postrieľať, veď sa to (nielen) v USA už niekoľko krát odohralo, tak kde je chyba? Nuž je tu jedná, maličká, majú len jeden starý revolver. Ale v USA má predsa zbraň takmer každý, stačí si opísať z jedného auta adresu, veď chlapík sa zdá, že bude maž doma celý arzenál. Tak hurá k nemu na nákupy. A tu je problém číslo 2, 3 a hneď aj 4. Chlapík sa vrátil predčasne, oni ostali uväznený v jeho podzemnej kobke a navyše, pán, čo mal byť okradnutý sa mení na pána, čo rád zabíja. Celé to vyzerá ako film zlepený z dvoch kratších filmov, ktoré k sebe ktovie ako neidú. Stredná pasáž, odohrávajúca sa v "izbe na hranie" je kvalitnejšia ako zvyšok, ale vymyslieť atraktívnu masku nestačí. Mládež sa chová úplne sprosto (monštrum si hodilo šlofíka, tak si ho dali aj oni, prečo nie, zabiť ho nechcú ani keď môžu a musia). A nakoniec to najhoršie, po záverečných titulkoch sa vyhrážajú pokračovaním...

Dokumentárna dráma, ktorá sklamala. 6 dielov sa pokúša vniesť svetlo do života a činov syna Marka Aurelia, cisára Commoda. Niečo sa zinscénuje, do toho prídu slová historika, ktorý to dá do súvislosti. A aby som nezabudol, sem tam sa využijú nejaké ilustrácie, hlavne vtedy ak mala nasledovať nejaká nákladnejšia scéna a tak sa šetrilo. Celý seriál sa nesie v snahe oddémonizovať cisára a vniesť do jeho postavy viac ľudskosti. Bolo by to celkom akceptovateľné, ak by sa pri tom nezamlčovali preň priťažujúce okolnosti (nie je spomenutý jeho hárem, to, že si násilím nevyberal len ženy ale aj chlapcov, že manželku dal potom, čo ju zapudil aj zavraždiť a množstvo ďalších veci). Navyše, seriál sa snaží prostredníctvom privolaných historikov dosiahnú punc hodnovernosti, lenže Commodus je po príchode k otcovi do pohraničia zobrazený ako cca 25 muž, on mal však v tom čase len 13. Nie sú žiadne záznamy, žeby Marcus Aurelius zavraždil manželku, vzostup Cleandra do pozície všemocného správcu ríše nenastal ihneď po smrti Saotera, sktorým mal mať mimochodom cisár milenecký vzťah a ani jeho gladiátorská kariéra nie je popísaná úplne presne. Keď sa k tomu pridajú drobnosti ako sklenené poháre či pieskové presýpacie hodiny, ktoré v dobe Ríma nemohli byť ešte používane, zistime, že sledujeme seriál, ktorý nás neohromí okázalosťou či historickou vernosťou, ale skôr unudí a niektorých aj irituje ničím neopodstatnenou nahotou. Slabé 2 hviezdičky. A hororový expert nech sa nemieša do histórie, to môže byť iné psycho...

Film som dopozeral a celé si to nechal v hlave trošku uležať. Aby bolo jasné, čo sa vlastne hodnotí, tak ide o režijný debut s rozpočtom 20 melónov, ktorý sa hraje na sci-fi veľkofilm natočený za minimálne 5x väčší budget. A, to je zaujímavé, že tie triky sú fakt podarené. Aj keď je príbeh policajta topiaceho svoj smútok zo straty manželky v alkohole prevarený ako vrecúško čaju u typickej škótskej rodiny a vyšperkovaný množstvom fráz, našťastie stačí chvíľka a príbeh sa rozbehne do šialeného tempa, v ktorom niekoľko krát neočakávane zmení smer. Asi štvrtina sa odohráva v L.A., rovnaká časť na materskej lodi emzákov a nakoniec sa to všetko presunie do Laosu, kde to dostane typické ázijskú príchuť okorenenú poriadnou dávkou bojového umenia exportnej kvality v podaní dvojice Iko Uwais a Yayan Ruhian (starí známi z Raid). pre mňa osobne spojenie akcie a sci-fi, ktoré sa tak často nevidí, oveľa lepšie ako prvá časť.

Príbeh si "požičiava" z Halloweenu. Pred niekoľkými rokmi sa pri hre vžili deti príliš do svojich úloh a skončilo to malérom - smrťou jednej dievčinky. Samozrejme, deti sa rozhodli všetko ututlať, pretože priznanie je síce poľahčujúca okolnosť ale istý trest a nechať si tajomstvo pre seba. O 6 rokov ich však začnú práve v ich deň D otravovať obsesné telefonáty typu"Viem čo ste robili pred 6 rokmi". Okruh podozrivých je veľký, od psychopata, ktorý ušiel z psychiatrie, cez školského uchyla až k riaditeľovi - otcovi nebohého dievčaťa. Kto je tým vrahom? Pre dnešného diváka to nebude priťažká úloha. Bohužiaľ, tento film, ktorý v mnohých veciach definoval žáner je z dnešného pohľadu neúprosne ohlodaný časom. Veci, ktoré boli novinkami ako trauma z detstva či odhalenie temnej minulosti sa dnes objavujú každý rok aspoň v jednom slasheri, disko éra sa skončila pred už takmer 40 rokmi a podobne je to aj so štýlom obliekania. V čase zrodu tohoto filmu však bolo všetko cool a moderné, čo prilákalo zástupy divákov a inšpirovalo aj kde akých nasledovníkov. Navyše, si treba uvedomiť pri sledovaní tohoto filmu dva fakty, trailer je spravený fantastický, po celý čas podsúva divákovi, že hlavnou hrdinkou je Wendy (Anne-Marie Martin pod menom Eddie Benton) a tak bol divák šokovaný, keď bola zabitá (a to je ten druhý fakt - po prvý krát bola obeť zabitá potom, čo nejaký čas pred vrahom utekala a bojovala s nim, vec, bez ktorej sa dnešný slasher nezaobíde). Dnes je to však len relikt, ktorý sa oplatí pozrieť ak už pre nič iné, tak aspoň ako študijný materiál k téme evolúcie žánru menom slasher.

FF žáner je u mňa spomedzi všetkých hororových subžánrov asi to posledné, po čom siaham.Ale raz za čas je nutné niečo z toho pozrieť, aby bol človek v obraze. tentokrát mi šťastie prialo a pozrel som si niečo, čo má ani neuspalo a ani nerozzúrilo do nepríčetnosti. Film o natáčaní filmu určite nie je ničím novým, ale zdôvodňuje takmer permanentné využitie ručnej kamery (navyše koniec logiku toho všetkého ešte umocní), herci nie sú najhorší (Casper je macher, Peter Mayer sa do úlohy odborníka na paranormálne javy asi narodil, zvyšok ujde), scenár sa snaží byť chytrým a pohrať sa trochu sám so sebou - Darkness Reigns je o premiére dokumentárneho filmu Darkness Reigns, ktorý vznikol pri natáčaní hororu Defanatus Soul (ktorý bol pracovným názvom filmu, škoda že sa zmenil, mohlo to byť ešte zapletenejšie), Casper Van Dien hraje a paroduje sám seba. Mimochodom, jedna z naj častí je, keď tvorcovia v interview vysvetľujú ako k nemu došli - Slater bol drahý, všetci Baldwinovci zaneprázdnení a Liotta to nechcel ani prečítať. Ale C.V.D. bol stále našou prvou voľbou.. (Ešte lepším dôvodom je angažovanie Jennifer Wenger). :D. Aj keď sa prvú polhodinku dokopy nič strašidelné nedeje, nenudil som sa, kamera je stále zapnutá a sem tam sa mimo centra pozornosti odohrá niečo ťažko vysvetliteľné - počuť hlasy, na okamih je vidieť niečo čudné. Až príde interview s C.V.D. a prepukne peklo na zemi, pardon v hoteli. Možno žiaden filmársky zázrak, ale určite nadpriemerné FF.