beso74

Bart Hughes má krásnu manželku, syna, v ktorom sa vidí, prekrásne, vlastnými rukami zreštaurovaný dom a rozbehnutú kariéru, ktorú môže ešte k väčším výšinám nakopnúť práca, s termínom dokončenia 14 dní. Manželka so synom odídu k svokrovi a on nikým nerušený ostáva sám so svojou prácou. Ako však zisťuje, nie tak úplne sám. Do domu sa mu dostal nezvaný podnájomník - potkan. A Bart, navyknutý dosiahnuť čo chce, mu vyhlási vojnu. Režisér George P. Cosmatos nám naservíroval zvierací horor, ktorý však na prekvapenie neobsahuje žiadnu na steroidoch odchovanú obludu, atómovým výbuchom ožiareného smoliara či kŕdeľ, svorku či roj nejakej menšej hávede. V podstate je to klasická ferovka - jeden na jedného, akurát že chlpáč má svoj ťah stále premyslený o niekoľko krokov dopredu ako budúci robocop.Celý film stojí na výkone Petra Wellera, ktorý sa postupne mení na psychopata s jediným cieľom - dostať tu beštiu, čo mu úspešne ruinuje život i kariéru, za každú cenu. Zvyšok je len komparz - od manželky (Shannon Tweed - neskoršia kráľovná béčkových erotických thrillerov - aj tu sa sprchovala a s oblečením narábala viac ako rozprávala), cez radami ovplývajúceho inštalatéra až po šéfa, kolegov v práci a asistentku. A tak sa z noci na noc blíži nevyhnutná rozhodujúca konfrontácia, v ktorej môže byť len jeden víťaz...Netypický zvierací (skôr psychologický) horor, ktorý stojí za pozretie.

Tim Thomerson vo svojej životnej úlohe je späť. Ptešlo 6 rokov, on sa už v 20. storočí usadil natrvalo, stále žije v blízkosti tak dôležitého Hapa Ashbyho a užíva si život so svojou súčasnou manželkou Lenou. Idyla však končí, v LA sa ocitol nový, diabolský zlosyn, ktorý prepašoval z budúcnosti drogu a chce pomocou nej spraviť z bezdomovcov armádu poslušných zombíkov - Trancerov. A čo ešte horšie, došla aj jeho bývala manželka, ktorá nevie o tom, žeby mala byť mŕtva..Film bravúrne nadväzuje na prvú časť, väčšina postáv sa vrátila, navyše je tu aj Jeffrey Combs, Megan Ward, Richard Lynch a Barbara Crampton. Oproti orvému dielu je tu menej vsúvok z film noir, špeciálne hodinky sú použité len 2-3 krát, akčné scény nestoja pomaly ani za deravý groš. Ale.. Ale je tu božský Tim, ktorý bravúrne kočíruje manželský trojuholník a medzitým ešte stíha likvidovať trancerov. Navyše je tu kapitán McNulty (ten, čo sa minule ocitol v tele svojej 10-11ročnej pra-prababičky) ako tínedžerka (tá istá, aj keď o 6 rokov staršia Alyson Croft) a primárny zdroj humoru a fantastický prehrávajúci Richard Lynch, predstaviteľ temnej strany sily. A aby sa nezabudlo, nechýba ani tá okúzľujúca atmosféra filmov Charlesa Banda. Bečko ako remeň!

Štvrtý diel komediálno hororovej série o červíkoch, ktoré sa rozhodli, že nebudú žiadnou návnadou na ryby, ale chytia si rovno rybárov. Mestečko Perfection sa zatiaľ volá Rejection a vyzerá to tak, že o chviľu bude z neho akurát tak mesto duchov. Baňu na striebro - jediný druh príjmu, ovládli červy a tak čo má nohy, zdupka, až na zopár nešťastníkov, ktorí do toho vrazili všetko. Správa o príchode majiteľa bani znie ako rajská hudba, vysoké očakávania však spľasknú hneď po jeho príchode, gentleman z východu nemá zbraň, pred koňom uprednostňuje bicykel a navyše sám je tak trochu na mizine... Po stránke hororovej nič moc, čo sa týka zábavy, tej divákovi zbehlom v tejto sérii poskytne pravé potešenie. Michael Gross hrajúci v predošlých častiach militantného a na všetko pripraveného Burta Gummera tu hraje svojho predka zbaveného pudu sebazáchovy. Billy Drago si plnými dúškami užíva postavu ostrieľaného pištoľníka, ktorého by nemalo už nič prekvapiť, August Schellenberg zas lakonického Indiána s praktickým prístupom, ako poriešiť problém s majiteľom bane. Samozrejme, nechýba tu ani svojrázna čínska rodinka a podobný Mexikánec. Hoci príšer si divák príliš neužije, aj keď na obrazovke absentujú, nuda sa nedostaví, vďaka scenáristovi, ktorý si na diváka pripravil zopár dobrých fórov - ten s jablkom je geniálny. A nakoniec sa to celé pekne krásne nenásilne premostí smerom k prvej časti.

Jeden z mála (sfilmovaných) literárnych počinov Mr. Kinga, kde vystupuje v hlavnej úlohe nositeľa zla namiesto človeka či nejakej príšery VEC - okrem toho solídne Christine a prepádak natočený samotným spisovateľom Maximum Overdrive (ešte horší bol pokus číslo 2 - Trucks). Dej filmu je zasadený do Maine, štátu na severovýchode USA, aj keď sú autá z prelomu 80-90. rokov, zvyšok je anachronický, v práčovni panuje režim ako za divokého kapitalizmu na sklonku 19. storočia, fotograf používa fotoaparát niekde z 30.-40 rokov a detektív je tiež z doby pred polstoročia. Zápletka je jednoduchá, rýchložehliaci stroj ochutnal krv a zapáčilo sa mu to. Detektív John Hunton (Levine na vrchole svojej slávy po Mlčaní jahniat) ďalších 24 hodín sleduje tento prípad, v domnení že nešlo o náhodu, ale vraždu. Film v čase uvedenia do kín mal ambície stáť sa novým sériovo vyrábaným artiklom spoločnosti New Line Cinema, snažiacej sa zaplátať dieru po práve končiacej sérii Nočná mora z Elm street. Bohužiaľ, film na plnej čiare prepadol ako u divákov, tak aj u kritikov. Nečudo, divý pes, upír, zombie či roj včiel ťa doženú kdekoľvek, pred pevne osadeným strojom sa človek zachráni vcelku jednoducho - nejde k nemu a stroj by sa (za normálnych okolností) nemal za nim rozbehnúť, je veľmi ťažko niečoho takého sa báť. Kladom filmu je výborná gotická atmosféra, záporom nekonzistentnosť príbehu (čo to bolo s tou chladničkou?), ako celok síce žiadna sláva, ale dá sa to pozrieť ako čriepok z mozaiky SVET (MAINE) OČAMI STEPHENA KINGA...

Tak, vzdialený chudobný príbuzný Leatherfacea bol uňho na kurze pre začínajúcich sériových vrahov, na poriadnu masku mu síce mamka peniaze nedala a jediný použiteľný nástroj, čo doma našiel, boli polámané vidly, chlapec to však nevzdáva a opisuje od svojho úspešnejšieho príbuzného. Začína to ako dráma o synakovi snažiacemu sa vysvetliť ockovi, že globálne otepľovanie zanechalo stopy aj na jeho orientácii, potom to prehupne do tanečného filmu a asi po 25 minútach je z toho slasher. Po ďalšej polhodinke som si povedal, že radšej to mohlo ostať celé v rovine 1 alebo 2, pretože hororová tu bola maximálne tá stopáž a vedomie, že to chcem dopozerať dokonca. Všetko (hororovo) podstatné sa odohrá mimo záberu kamery, nočný les je takmer lepšie osvetlený ako Las Vegas, počet postáv sa odrazu záhadne zmnoží a hrozienkom na torte je zariekavačka koní. Brrr... Smutná snaha priživiť sa na Texaskom masakre zlyháva v každom bode, a tak ostáva paradoxom, že najlepšou scénou filmu bola tanečná choreografia v stodole.

Pvrvá svetová sa blíži k záveru - mocnosti Dohody prešli do protiútoku a po cisárskej armáde ostalo niekoľko suvenírov. Jedným z nich je nejaká zvláštna stavba ukrytá v podzemí, nachádzajúca sa momentálne na území nikoho. Malá jednotka vojakov (Briti + Američania + Kanaďan) sa ju vyberie preskúmať, pretože rozviedka si myslí, že tam prebiehal akýsi prísne tajný výskum. Bunker však nedá spať ani Nemcom, tí tu vyšlú jednotku, ktorá ma stopy po výskume zahladiť. Navyše, sú tu aj obyvatelia bunkru, ktorým je úplne jedno, akej národnosti sú vojaci ponevierajúci sa v podzemí. Aj keď film samotný nič nové či zásadné do mixu žánrov vojnový film a horor neprináša, je aj napriek poloprázdnej peňaženke producentov technicky zvládnutý na solídnej úrovni. Je tu všetko, čo môže bunker poskytnúť - klaustrofobické priestory, krutosť vojnových časov, nechutnosti ako odporne vyzerajúce parazity, odhryznutý nos či improvizovanú pitvu. A k tomu nie úplne čierno-biele postavy, na oboch stranách sa nájdu biele vrany i čierne ovce. Samozrejme, z filmu je vidieť, kto vyhral vojnu - aj keď tu nejde o nacistov, sú to opäť Nemci, ktorým sa vymkli experimenty z rúk. Ak nebudete mať prílišné očakávania, možno budete aj spokojní.

Dávno predtým, ako prišli producenti Haryho Pottera či Hier o život na skvostný nápad rozdeliť posledný diel na dva filmy, realizoval to Charles Band a natočil tak časti 4 a 5 série Puppet Master, pôvodne zamýšľaný jeden film rozdelil do dvoch a tak vznikli jediné dve pokračovania série, ktoré na seba priamo a úzko nadväzujú. Je tu všetko, čo patrí k tejto obchodnej značke - hotel Bogeda Bay, zopár bábok (Jester, Tuneller, Torch či SixShooter) a ústredný hudobný motív v podaní Richarda Banda. Jedinou zmenou je tu oproti prvým trom častiam postava babkára - prevzal ju mdlý Gordon Currie (Guy Rolfe bol v tejto úlohe minimálne o 2 triedy lepší). Priemerný, ale oproti tomu, čo sa pod značkou Puppet Master (s výnimkou rebbotu) dostalo do obehu za posledných 20 rokov, pozerateľný kúsok. Akurát, že som spravil jednú malú chybičku a nepozrel si štvorku pred tým, mám dojem, že teraz to už nemá význam, dej predošlej časti bol totiž na začiatku zrekapitulovaný.

Klon Indiana Jonesa bez šarmu ale zato s hrubou silou a malým IQ hľadá Cortesovo zlato (chlapíka ktorý dobyl ríšu Aztékov), ktoré je vo filme akosi mayským zlatom na dne oceána, pri hľadaní ktorého si pomáha v intenciach nesmrteľného hitu Olympicu - DYNAMIT. Ten spraví boooom a v mori sa objaví praveké monštrum s chuťou na súčasných ľudí. A tak sa blonďatá biologička (mám vážne obavy, že presne viem akým spôsobom sa k diplomu dostala), spomínaný klon, jedna čierna naolejovaná opica a priblblý pár na dovolenke rozhodnú monštrum, šmahom chvosta meniace luxusné jachty na palivové drevo E kategórie, svojpomocne zneškodniť. Samozrejme, za sprievodu dementných hlášok a rovnako kvalitných špeciálnych efektov. Film vo všetkom podobný Sharknadu či Zombeavers, až na to, že som sa pri ňom vôbec nebavil.

Ďalší dôkaz toho, že k natočeniu filmu nestačí len nadšenie. Horor je veľmi vďačný námet - nepotrebujete drahé kulisy (stačí kúsok lesa, malá chatka či väčší domček), netreba vám ani extra známych hercov (aj tak sa väčšina z nich nedožije polovičky filmu) a už vôbec nie kopu peňazí. Stačí trochu šikovnosti a nejaký dobrý nápad. Bohužiaľ Darrin James neprišiel ani s jedným a ani druhým. Jediným plusom tak ostáva snahe prepojiť príbeh o neskutočne tupých mordoch na ostrove s bájkou z polovice 19. storočia (mimochodom založenou na skutočnej udalosti), zvyšok je bezbrehá nuda, ktorá postradá štipku logiky či napätia. Dopozerané s maximálnym vypätím síl, aby som sa nesprotivil zásadám a nehodnotil niečo, čo som nedokázal dopozerať do konca...

Prasiatka v Austrálii neboli odjakživa, ale pri kolonizácii kontinentu sa tu nejaké doviezli a výsledok? Sú dve možnosti, buď sa narodí prasiatko, ktorého snom je byť ovčiarskym psom alebo silne asociálna sadistická sviňa, ktorej najväčší pôžitkom je pustiť niekomu žilou a ešte lepšie preťať tepnu. Boar je presne takýto film, prasa veľkosti nosorožca s približne rovnako tvrdou kožou robí poriadky kdesi v zapadákove - narúša oplotenia, poľuje na statok a sem tam dostane chuť na človečinu. Ústrednými hrdinami filmu je 5 členná rodinka (najzaujímavejší asi Bill M. ako americký nevlastný otec), ktorá tu prišla na návštevu k strýčkovi Berniemu (Nathan Jones). Bohužiaľ, asi tretinu filmu má rodinka pohov, scenárista sa venuje nepodstatnejším dejovým líniám a ukája sa v bezobsažných dialógoch. Na druhej strane, prasiatka si divák užije vcelku požehnane, od vcelku impozantného vstupu na plátno až po spackaný koniec, pričom sa striedajú statické zábery vytvorené animatrickým modelom a dynamické digitálne (u mňa na celej čiare vyhrali tie klasické). Top úlet filmu je jednoznačne scéna, kde si Jones spieva Ice Ice Baby od Vanillu Ice a jej vyvrvholenie, to som si musel pustiť asi 3x, aby som uveril, že sa mi nesníva. Samotný koniec filmu sa u mňa ukrátil o jednu hviezdičku, aj kvôli trikom a aj kvôli samotnému prevedenie. Škoda, čakal som od toho trochu viac.