Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Krimi
  • Akční
  • Komedie
  • Animovaný

Recenze (967)

plakát

451° Fahrenheita (1966) 

Na Truffauta netradičná, dystopická latka a rovno netradične z toho necítiť francúzskeho ducha (tento raz nakrútené skôr na americký spôsob, aj keď na takéto tvrdenie tu zasa chýba akcia). Okrem Orwella a 1984 tu vďaka sugestívnej atmosfére a chladnému svetu bez emócií cítiť budúce klasiky ako Truman Show či Lobster. PS: Režisér ako Hitchov známy obdivovateľ evokuje spolu s Herrmannom pri nočnej more Vertigo.

plakát

Brazil (1985) 

Dystopická sci-fi klasika s jedinečnou kafkovsko-orwellovskou atmosférou a občasným noirovým „kukučom“, v ktorej ide depresia a satira vzácne ruka v ruke. Možno aj najlepšia nepriznaná (voľná) adaptácia Orwellovho 1984.

plakát

Siréna od Mississippi (1969) 

Papierovo to vyzeralo sľubne: Truffaut podľa Woolricha vzdáva poctu Renoirovi a Hitchovi s dvojkou Belmondo-Deneuve (ako postupne milencami na úteku). Osobne ma to nechalo chladným, oveľa radšej mám rád režisérove štylizovanejšie "hitchoviny" ako Strieľajte na pianistu a Konečne nedeľa!

plakát

Edge of the City (1957) 

Výborná chlapská dráma z konca noirového cyklu (kde už badať nástup neo-noiru). Noir tu cítiť hlavne skrz ťaživú situáciu hl. hrdinu a v téme (dobehnutie minulosti), menej už vo vizuále. Zločin navyše prichádza neskôr, než by sme boli čakali, aj keď tragédia vďaka atmosfére visí neustále vo vzduchu. Herecky veľmi vydarené, a to som čakal, že to bude ťahať Cassavetes ako rozorvaný tulák na úteku, ale napokon si ma získal sympaťák Poitier. Záver skvelý.

plakát

Pravdivé lži (1994) 

Na plné hodnotenie to u mňa určite nie je. Z prelomu 80´s a 90´s mám v rámci akčnej komédie radšej Smrtonosnú zbraň či Posledného skauta. Je to však od budúceho kráľa sveta a frajera, ktorý robil prvých Terminátorov a sequel Votrelca, takže akcia je bravúrne nakrútená a zábavná a scenár navyše servíruje viacero pamätných scén: otváračka policajný kôň vs. motorka, skúšobná jazda so žiarlivým Arniem, manželský striptíz, po schodoch padajúci samopal či finále so stíhačkou a mrakodrapom! :)

plakát

Dej mi své jméno (2017) 

„Možno si nechcel nikdy nič ani cítiť... ale očividne si niečo cítil. Toľko z nás samých zničíme, len aby sme sa rýchlo uzdravili, až nakoniec v 30tke sme emočne na dne. A potom už dokážeme ponúknuť stále menej a menej, keď začneme s niekým novým. Ale donútiť sa, aby si necítil úplne nič... aká škoda! Naše srdcia a naše telá sú nám dané iba raz a skôr, než to zistíš, Tvoje srdce bude opotrebované a telo ani nehovoriac... Práve teraz je tu smútok, bolesť. Nezabíjaj to. Spoločne s radosťou, ktorú si pocítil.“

plakát

Babylon (2022) 

Za presah so Spievaním v daždi a ten záverečný zostrih zvyšujem na 4*. Je to rozvláčne (štruktúra by sedela skôr krátkej mini-sérii), satirická rovina z filmového pľacu za mňa nie vždy funguje a dekadencia je neraz priveľmi prvoplánová. Celé pokope to však držia jednozáberovky, špičkový strih, skvelá hudba (Hurwitz vykráda sám seba z La La Landu) a parádni herci. Každopádne, jeden z naj kúskov o prechode nemého filmu do toho zvukového.

plakát

Blondýnka (2022) 

Jeden z najviac nedocenených kúskov tohto roka. Filmárska pocitovka s autorským prístupom servíruje fetišisticky a zároveň esteticky poňaté ikonické momenty zo života najslávnejšej blondíny. Nečakaná hĺbka depresie. Meditáciu smútkom podtrhávajú Nick Cave a Warren Ellis.

plakát

Proces (1962) 

Filmový prepis Franza Kafku v podaní Orsona Wellesa je obdivuhodný. Podarilo sa mu majstrovsky vykresliť povestnú kafkovskú atmosféru (izolácie, absurdnosti, nelogickosti). Čiernobiely materiál, expresívne svietenie, výrazné podhľady, nadhľady či vychýlené kompozície zvádzajú k označeniu „noirovej“ adaptácie. Príbehu Jozefa K. táto štylizácia (a Wellesov rukopis) neskutočne svedčí. Navyše tu máme skvelé kulisy. Skľučujúce interiéry: divadelné, neraz expresionistické, kde sú stropy buď znížené až po hlavy protagonistov, alebo vysoké, tiahnuce sa až do neba (napr. taká banka vyzerá ako obrovský, nekončiaci sklad s open-space kanceláriami). Exteriéry zasa pôsobia postapokalypticky: ulice sú vyľudnené, bez zelene a života, budovy opustené a schátrané. Kasting je dokonalý: Norman Bates je konečne súdený, Welles sa opäť dotýka zla a oči tešia pôvabné dámy (Moreau, Schneider). Depresívna spokojnosť.