maddy

Šmakuje, šmakuje, ale asi tak ako by ste týždeň predtým nejedli. Zasýti Vás čokoľvek, ale nikdy plne neuspokojí chuťové bunky. Neočakávaná Cesta ešte ťažila z nostalgie. Návrat po takmer 9 rokoch do Stredozeme bol pre mnohých kúzelný, aj napriek tomu, že Peter Jackson naservíroval namiesto vážneho príbehu len obyčajnú „rozprávku“ (ale to vyplýva už z predlohy). Aj napriek niekoľkým výčitkám a pomalšiemu tempu na začiatku ma tento prístup očaril. Nie, vtedy som ešte nepreklínal tvorcov za rozdelenie asi 230 stranovej knižky na tri takmer trojhodinové filmy (dokonca som to v komentári pochválil a dúfal, že to neoľutujem pri pokračovaní, ejha!). Veril som, že aj neveľká predloha sa dá pri správnom uchytení zadaptovať do epickej ságy. Bohužiaľ, prostredný diel série síce „potemnel“, ale inak len potvrdzuje, že toto delenie nedáva zmysel. Jackson už vypcháva kde sa dá len aby obyčajnú báchorku o putovaní z miesta A do miesta B a súboji s drakom mohol natiahnuť do kvázi epických rozmerov. Namiesto 90 minútového filmu tu tak znova máme 161 minútový spektákl, ktorému do reči skáče mnoho zbytočných odbočiek, ktoré pôsobia ako epizódky bez akéhokoľvek vplyvu na hlavnú story, a ktoré by si svoje uplatnenie našli v Extended Verzii na Blu-Ray určenej najskalnejším fanúšikom, ale v regulárnom zostrihu nemajú čo robiť. Na plátne sa tak mihne plno nepodstatných udalostí – úvodný súboj s pavúkmi nemá konca; a zbytočných postáv ako Meddeď, ktorý pravdepodobne zohrá úlohu v ďalšom filme, ale tu je pre dej absolútne nepodstatný; alebo starosta Jazerného Mesta, ktorý len zdržuje tempo; taktiež aj Gandalfova odbočka v Dol Guldur a odhalenie Saurona (to po tých rokoch už ani nie je spoiler) je predvídateľná aj tým ktorí nikdy žiadneho LotRa nevideli. Vo výsledku síce nie je ani jedna táto odbočka vyslovene zlá, len úplne nepodstatná. Navyše sa potvrdzuje aj prázdnota ústredných charakterov a divákova ľahostajnosť voči všetkým zúčastneným. Banda trpaslíkov opäť pôsobí ako „anonymná masa“ a ešte viac ako „animované postavičky“, ktorým sa pri bitkách nemôže absolútne nič stať, než skutočné postavy. Napodiv sú tí najzaujímavejší eliminovaní na minimum priestoru. Inak skvelý Martin Freeman v úlohe Bilba už takmer ani nie je ústrednou postavou, z Thorina sa stáva obyčajná nepodstatná vedľajšia postava; Gandalf je po 20 minútach odprataný mimo hlavnú story a aj ten Legolas je tu len preto, aby film o to viac pripomínal LotRa. Najpútavejšou „novinkou“ je banálna love story medzi elfkou (Evangeline Lilly) a trpaslíkom Killim, ktorá do príbehu aj napriek svojej predvídateľnosti vnáša aspoň nejaké skutočné emócie. Najvýraznejším z hercov tak paradoxne ostáva Benedict Cumberbatch, ktorého na plátne vôbec neuvidíme, ale svojim charizmatickým hlbokým hlasom vtesnal drakovi Šmakovi skutočný pocit hrôzy. Kým sa však k nemu v závere dopracujeme, tak je film len RPGčko, ktoré nemôžete ovládať a svojím umelohmotným vizuálom pripomína prestreleného King Konga. Prehnané nadužívanie zeleného plátna vtláča filmu skôr videoherný než filmový vizuál a prestávam chápať prečo sa vlastne točilo na Novom Zélande, keď z neho uvidíme minimum a zvyšok tvoria (občas napodiv, vzhľadom na masívny rozpočet, aj dosť zlé – tekuté zlato) CGI efekty. Šmak tak vo výsledku pôsobí ako nútená zbytočne naťahovaná výplň medzi započatím a zavŕšením trilógie, v ktorej sa v podstate nič nestane. Príbehovo neohraničené, bez jasného začiatku a navyše v závere s asi najväčším cliffhangerom za poslednú dekádu. Áno, aj Dve Veže boli riešené obdobným spôsobom, ale aspoň pôsobili ako jeden ucelený film. Šmakovi chýba uspokojivé zakončenie, končí sa viac menej v prostriedku akcie, bez uzatvorenia aspoň jednej dejovej-vedľajšej línie. Možno som tento krát až nadmieru kritický, a tak musím uznať, že Jackson vie stále sprostredkovať pútavé dobrodružstvo a druhého Hobbita nie je možné jednoznačne odsúdiť. Stále je na vysokej remeselnej úrovni, dianie je plné akcie (občas však mierne neprehľadnej), veľkolepých trikových záberov a epickej atmosféry. Minuté peniaze sú vidieť v každom druhom zábere. Vo filme sa neustále niečo deje a v momentoch, ktoré mali byť highlightom ešte v dobe, keď mali byť z Hobbita len dva filmy ako nápaditý útek v sudoch, Jackson exceluje a dokazuje, že vie sprostredkovať tú právu blockbusterovú zábavu. Jednotlivé scénky sú pútavé, záverečné dianie so Šmakom je priam veľkolepé a aj pokus o romantickú líniu vôbec neruší a pôsobí roztomilo. Tempo je aj napriek odbočkám a nadštandardnej dĺžke pomerne svižné, ale keď som dal prvému Hobbitovi veľmi slušné 4*, tak pri Šmakovi jednoducho rovnaké hodnotenie udeliť nemôžem a musím znížiť na 3*, nakoľko podstatná časť filmu pôsobí len ako „vata“, ktorá v širšom kontexte nemá pre film žiaden význam. Faktom totiž ostáva, že pokiaľ sa na plátne nebojuje s drakom, neuteká v sudoch, Legolas neseká hlavy, tak je to dosť o ničom. A to Hobbita s Pánom Prsteňov a jeho hĺbkou vôbec nezrovnávam. Už od prvého filmu som pripravený na neškodnú jednoduchú zábavku. To naťahovanie však tento krát bije nesmierne do očí a naplno sa dopláca na to, že predloha je len neškodným dobrodružstvom, ktoré nemá potrebu sa adaptovať do takto obrovských rozmerov. Hobitia Dvojka rozdelí nadšených a sklamaných fanúšikov o to viac, že Jacksonove reči o opodstatnenom rozdelení knihy na tri filmy sa totiž na plno prejavili ako obyčajné marketingové promo a len podtrhujú nenásytnosť štúdia zarobiť čo najviac. Vytvoriť z „doplnkovej knižnej rozprávky“ od Tolkiena plnohodnotný filmový prequel k Pánovi Prsťeňov sa jednoducho nepodarilo. Na konci prvého filmu som sa právom tešil na pokračovanie, pri zakončení Šmaka si záver trilógie odžijem už viac menej len z povinnosti a rozhodne nebudem záver roka 2014 očakávať s takou nedočkavosťou. Bude zaujímavé sledovať, či sa následne podarí dôstojne a veľkolepo zavŕšiť sériu a plne ju prepojiť s Prsteňmi (Jackson na to stále má!) alebo sa len potvrdia výčitky ktoré smerujem k Šmakovi. Na záver, hudba od Howard Shore na rovnakej úrovni ako minule, občas ponúkne kúzelné motívy, ale inak len variuje to čo sme už v Stredozemi niekoľkokrát počuli a chýba jej jeden výrazný silný zapamätaniahodný motív. Svoju úlohu však splní dostatočne. PS: HFR 48fps som si nechal ujsť. Túto novú technológiu som otestoval minulý rok (v 3D, ktoré bolo napodiv veľmi podarené), ale k zážitku nič výrazne nepridáva. Teraz mi stačilo klasické 2D. CELKOVO: 3,5* (7/10)

:-) Evil Dead remake v 180 sekundách. (sorry, takéto nič nehovoriace komentáre zásadne neuznávam a nepíšem, ale tento krát som kvôli názvu tohto kraťasu musel. A asi by som si ho mal hodiť do TOPky obľúbených filmov!)

Vlastne ani neviem prečo tento krát dávam tie štyri hviezdy. Časy Leona sú preč a Luc Besson už dávno točí (alebo produkuje) len oddychové filmy (viď MS One, Colombiana, Taken 2 a pod.). The Family nie je výnimka. Po nepríliš nadšenej kritike a prevažnom neúspechu v kinách som však bol pripravený na pomerne mdlý film a možno práve preto som nakoniec celkom milo prekvapený. Čierna komédia o mafiánske rodine prináša na scénu fungujúce vtípky o stereotypnom vnímaní Američanov, resp. americkej kultúry a francúzskeho spôsobu života. Vďaka zastrešeniu produkcie „režisérskym otcom všetkých mafiánov“ Martinom Scorseseom na seba postupne film čoraz výraznejšie naberá odkazy na klasické mafiánske filmy ako Goodfellas (scéna v kine je famózna), Scarface, Godfather, Casino, aby mohol byť uspokojený každý cinofil (celý dej ich v podstate paroduje). Do toho všetkého sa absurdným spôsobom glorifikuje násilie (podobne ako v komiksovke Kick-Ass), ale pritom s tými sadomasochistickými asociálmi nie je problém sympatizovať vďaka vynikajúco zvoleným hercom. Robert De Niro si uťahuje zo svojej hereckej kariéry mafiána, Michelle Pfeifer je zárukou kvality a Dianna Argon je aspoň dostatočne sexy. Celé to je navyše zaobalené do štýlového vizuálu, kde dianie dokresľujú trefne zvolné hity ako napríklad Clint Eastwood od Gorillaz. Uvoľnená atmosféra hrá jednoducho prím a po tejto odľahčenej hodinke a pol príde pútavé akčné finále, ktoré šmahom ruky na scénu prinesie aj príjemné napätie (sám som sa čudoval, že mi tie jednorozmerné mafiánske figúrky neboli ukradnuté). Vo výsledku oddychová jednohubka a príjemné strávených 110 minút v jednej netradičnej rodinke. Čo viac od takéhoto filmu chcieť? Po tomto zrekapitulovaní mi už došlo prečo udeľujem také hodnotenie. CELKOVO: 3,5*

Už si aj v Malajzii zaumienili, že by chceli mať svoj vlastný blockbuster. Financie vo výške celoročného rozpočtu jednej stredoeurópskej krajiny aké do svojich letných bijákov vkladá Hollywood síce k dispozícii neboli, ale to absolútne nevadí, aj tak si natočíme našu vlastnú variáciu na Snyderovu „Tristovku“ s 259-timi CGI zábermi za minútu vygenerovaných na Windows 95, bez ladu a skladu tam primiešame trocha tej škandinávskej mytológie veď Thor je teraz „in“ (a navyše si na to meno nikto nemôže nárokovať autorské práva, muhaha!), zaangažujeme vyhasnuté seriálové hviezdičky ako Dominic Purcell (Prison Break), aby sme im vrátili zašlú slávu, nebudeme v žiadnom prípade trochárčiť veď dvojhodinové opusy sú teraz štandard a celé to bude taká pecka až sa z toho všetci zoserú a milióniky sa budú samé sypať do vrecka! Či nie? (asi takto nejako si predstavujem zmýšľanie režiséra a producentov pri nakrúcaním tohto digitálneho blivajzu)

Čakal som pomerne rutinný thriller a dostal som vskutku originálnu fabulu. Scenár drží diváka v blaženej nevedomosti po vzore Saw od prvých minút. O postavách nevieme nič a postupne sa dozvedáme len informácie, ktoré kladú čoraz viac otázok: Prečo sa hlavná postava prebudila v hromadnom hrobe? Odkiaľ sú tie mŕtvoly? Prečo si nikto nič nepamätá? Prečo má modriny po injekciách? Kto je tá nemá záhadná aziatka? Prečo sú uväznení v lese? Kto sú tie divne zmutované postavy? atď. V úvode to funguje náramne, odhaľovanie odpovedí vytvára napätie a drží aj slušné tempo. Samotný záver je potom prekvapivou variáciou takmer na nedávny World War Z a skutočne nečakanou pointou. Bohužiaľ, problém je dianie medzí tým. Gonzalo Lopez-Gallego opäť dokázal, ako aj v prípade Apollo 18, doslovne zabiť pútavý scenáristický námet (v rámci hororu) svojou mdlou réžiou. Výsledkom je tak film, ktorý v úvode síce vyvolá až neprimerané očakávania, aby s pribúdajúcimi minútami mohol nádejný príbeh skĺznuť do nechceného chaosu, až absolútneho divákovho nezáujmu. A nezvládnuté vyrozprávanie sa pri podobnom námete odhalí ako prvé na ubúdajúcej atmosfére, čo zamrzí o to viac, že tento film si nie je problém predstaviť oveľa dynamickejší. Čo potom zo šokujúceho záveru, keď predošlé minúty ho nedokážu vôbec predať! Medzi atmosférickým úvodom a zakončením tak film väčšinou tiahnu len herci - Sharlto Copley je po Elysium a District 9 zárukou drňáckej charizmy, potešia aj celkom slušní televízni herci ako Joseph Morgan (The Vampire Diaries) alebo Thomas Kretschmann (Dracula), a mňa osobne aj rockerka Josie Ho (ale to bude mojou záľubou v Hong Kongu). CELKOVO tie 3* bez problémov udelím. Nie je to taká katastrofa ako iné hororové/thrillerové DVD/BluRay prírastky z posledného obdobia, ide o slušnú jednohubku v určitých momentoch s fungujúcim napätím a atmosférou, ale je až trestuhodné ako svojou nezáživnou réžiou dokázal Gallego zabiť už dva sľubné námety po sebe.

Prvého Percyho som nevidel, ale zaujímavo nastrihané ukážky ma presvedčili o tom dať „Moři nestvůr“ šancu. Popravde, do prvého filmu sa po tejto skúsenosti už rozhodne nepustím. Na Percy Jacksonovi je totiž možné nájsť pozitíva len veľmi ťažko. (pod)Priemerný režisér Thor Freudenthal natočil jednu infantilnú, nesúrodú vykrádačku Harry Pottera, ktorej by svedčal akurát doobedňajší vysielací čas počas pracovného týždňa na nejakej druhoradej televíznej stanici, a nie veľké plátno. Celá mytológia, ktorú sa film snaží vytvoriť je úplne chabá a nepodstatná. O samotných bohoch sa tu síce hovorí v každej druhej vete, ale nie sú nijako znázornení, čiže by sa nič nestalo, ak sa v scenári vôbec nevyskytovali, a tým pádom pre príbeh pôsobia úplne nepodstatne. Navyše samotné ľudské postavy sú nezaujímavé, dohromady tárajú o ničom, chovajú sa detinsky a vo výsledku Vám bude od prvej sekundy ukradnuté, čo sa s nimi stane a kam dej smeruje. Celé to je navyše až príliš okatá vykrádačka Potteroviek, resp. snaha zviesť sa na ich úspechu – pri scéne s taxíkom to priam až bije do očí! (a to vôbec nie som fanúšikom Pottera, takže udelené hodnotenie nie je výsledkom pocitu krivdy). Namiesto toho sa film sústredí na predvedenie čo najväčšieho množstva chabej akcie, ktorá má základ v hromade digitálnych efektov. To by možno nebolo na škodu, ak by film dokázal ponúknuť pútavý vysokorozpočtový vizuál. S 90 miliónmi amerických doláčov však dnes už blockbuster nenatočíš a druhý Percy Jackson aj tak vyzerá. Triky sú na úrovni ledva konca deväťdesiatich rokov, bájne stvorenia do obrazu vôbec nesedia, nepôsobia ani jedným pixelom prirodzene a navyše sa s takouto mizériou pokúšajú každú chvíľu o 3D efekt hádzaním predmetov priamo do plátna, čo len podčiarkuje hlúposť celého filmu. Tým pádom trpí aj spád filmu, pretože napriek tomu, že film servíruje akčnejšie scény každú chvíľu, tak budete si priať, aby čím skôr skončili. Aby som len nekritizoval, tak akcia, aj napriek tomu, že je úplne zúfala, sterilná, rutinná a miestami až trápna, je natočená aspoň maximálne prehľadne. Mladiství herci nie sú úplne na zahodenie a občas budia aj sympatie, len hrajú absolútne nezaujímavé postavy. Vydaril sa asi aj tak jeden vtip – o zrušenom seriály. Stále to je však zúfalo málo, na viac ako tú jednu hviezdu to rozhodne nebude.

Napriek nadšeným ohlasom a rečiach o nástupcovi kultového Se7en, si Villeneuve natočil skôr svoj vlastný Zodiac, prípadne The Girl With The Dragon Tattoo, ako ďalší míľnik žánru a kultový snímok. Napriek tomu sa stále jedná o jednu z tých najlepších krimi, ktorú je možnosť tento rok vidieť, akurát tie očakávania je potrebné znížiť do rozumných výšok. Villeneuve režíruje už tradične dosť odťažito, čo však v tomto prípade plne korešponduje s temnou atmosférou a pochmúrnym vizuálom, ktoré sú najsilnejšou stránkou filmu. Svoje sily spojil s prvotriednym kameramanom Rogerom Deakinsom, ktorý dokázal priam dokonale zachytiť špinu jedného amerického predmestia. Pohráva sa s dlhými statickými zábermi, pomalým približovaním objektov, dokonalou hrou svetla a tieňom (Alexovo oko v mučiarni), so sivými farbami, ktoré nečakane naruší pestrou paletou farieb (záverečná cesta do nemocnice), aby diváka zmiatol a navodil mu rovnaké psychologické rozpoloženie ako postavám, a funguje to znamenite (Oscara za kameru mu priam prajem!). Táto ponurá „hra“ s divákom plná stiesnenej, nepríjemnej atmosféry funguje priam na výbornú a výsledkom je nekompromisný thriller, ktorý v divákovi budí pocit zúfalstva a pri viacerých scénach zrýchli tep. Dopomáha aj minimalistický hudobný podklad (aj keď za mňa mohol v určitých scénach o niečo viac pritlačiť). Výsledkom je komorná detektívka s pomalým, ale intenzívnym tempom, ktorá sa zaderie pod kožu a aj tie nadmerné dve a pol hodiny pri nej utečú ako voda. Avšak scenár od Aarona Guzikowskeho (scenárista len ľahko nadpriemerného Kontrabandu z minulého roku) nejde úplne ruka v ruke s pútavým vizuálom a pochmúrnou atmosférou. Pohráva sa síce s dvomi líniami – psychologickou (postavy rodičov unesených detí) a štandardnou kriminálnou, žiadna z nich však vo výsledku nejde príliš do hĺbky. Zatiaľ čo v psychologickej rovine ostáva viacero pochodov riešených pomerne skratovito po pár záberoch (prerod otca do mučiteľa), tá kriminálna je zase pomerne strohá. Príbeh sa totiž prekvapivo neuberá odhaľovaním dôkazov, ale spolieha sa prevažne na náhody, úplne zbytočné odbočky (labyrint na papieri) a sústredí sa skôr na obyčajné naháňanie jednej „záhadnej“ postavy a vo výsledku tak hlavu veľmi nezamotá. Svoje kvality síce má, ale odhalenie „kto, prečo, ako“ nie je príliš prekvapivé, aj vďaka tomu, že dianie rozohráva medzi minimom postáv, a tak nebude pre skúsenejších divákov problém vopred odhadnúť jeho vyústenie. Našťastie sa aj v pár slabších momentoch môže opierať o prvotriedne herecké výkony. Hugh Jackman je konečne po tých rokoch v úlohe Wolverina v roli, kde môže okrem svojich sympatií dokázať aj herecké kvality a zúfalý rodič, ktorý koná razantne je v jeho podaní nanajvýš uveriteľná postava a emócie prenáša aj smerom k divákovi (v podstate všetky rozhovory s detektívom). Jake Gyllenhaal sa už roky profiluje ako všestranný herec a aj jeho detektív Loki (zábavná voľba mena pri pomyslené na Marvel) je tento krát správne záhadná postava s prapodivnými tikmi v oku, o ktorej sa síce divák nedozvie mnoho, ale práve istou aurou neurčitosti ohľadom jeho minulosti budí záujem a strháva na sebe pozornosť. Je naozaj tým oddaným detektívom akým sa snaží prezentovať alebo si len rutinne vykonáva svoju prácu nakoľko vyšetrovanie nikam neposúva? Koná otec-Hugh Jackman správne ak sa rozhodne situáciu zúfalo riešiť sám, nakoľko polícia v prípade nijako nepomáha? Viacero otázok z ich chovania vyplýva na povrch. Opomenúť však nemožno ani Paula Dano v úlohe zaostalého Alexa, ktorý takmer stiera rozdiel medzi hereckým výkonom a skutočným mentálnym zaostaním svojej postavy. Trocha na škodu tak je, že aj keď vedľajšie postavy zastupujú ďalší skvelí herci ako Maria Bello, Melissa Leo alebo Terence Howard, ich role vo filme sú po chvíli zatlačené do úzadia a v podstate pre dej absolútne nepodstatné, čo zamrzí, pretože napríklad motív zlomenej matky by si zaslúžil oveľa viac zdramatizovať. Samotný záver a posledná scéna si zaslúži pochvalu vďaka tomu, že nabáda k vlastnej interpretácii. Hlavnú vyšetrovaciu líniu síce kompletne uzatvára, ale tie vedľajšie (otec a jeho následný osud) necháva príjemne otvorené bez toho aby divák nemal pocit zadosťučinenia. Vo výsledku tak pochmúrna, pomalá, staromilá detektívka, avšak v niektorých momentoch s mierne nevyváženým scenárom, ktorý nezachádza do špiku kosti ani v psychologickej, ani v tej kriminálne rovine, no vďaka vynikajúcemu režisérovi si ani na tento nedostatok nespomeniete nakoľko budete zavalení poriadnou dávkou neúprosnej atmosféry, vynikajúcim temným vizuálom, prvotriednymi hereckými výkonmi a objemnou stopážou, ktorá vôbec nie je na škodu. CELKOVO: 4*

Bol to doslovná skúška ohňom a s návštevou kina som bol veľmi opatrný, počkal som si až na recenzie a tunajšie hodnotenia (tá CSFD je občas aj k prospechu veci) a oplatilo sa. Catching Fire je totiž jedno z najpríjemnejších tohtoročných prekvapení. Prvému filmu som mal problém udeliť aj tie veľmi slabé 3*, ale pokračovanie je svetlou výnimkou, že aj sequel môže mať vzostupnú kvalitu. Kvalitatívne zlepšenie nastalo totiž doslovne v každom a jednom smere a film sa transformoval z „teenagerskej zábavky“ (nástupca odpadového Twilight je odteraz doslovná urážka) do skutočne dospelého filmu. Zásluhu na tom má rozhodne Francis Lawrence (I Am Legend, Constantine), ktorý prvú hodinu a pol servíruje depresívnu atmosféru s ubitými postavami a nelichotivé dystopické zobrazenie budúcnosti (samozrejme v rámci možnosti PG-13 filmov). Nechýba ani sociálna a mediálna kritika. V prvej časti kritizovaný ľúbostný trojuholník sa tu nesústreďuje na viac ako je potrebné (skutočne Liam Hemsworth má asi len tri scény) a v podstate o neho vôbec nejde, namiesto toho sa riešia rôzne politické machinácie v pozadí. Každá postava a jej konanie je divákovi dostatočne vykreslené – ten koho máte neznášať rovnakou silou ako hrdinka toho aj budete (President Snow – Denis Sutherland ). Vedľajšie postavy nie sú len zbytočne do počtu (Finnick Odair - Sam Claflin, Cinna - Lenny Kravitz), ale majú v príbehu svoj zmysel. Vďaka vynikajúcemu vykresleniu sveta a napísaným postavám, s ktorými sa divák zžije dokáže film konečne na scénu priniesť aj maximálne fungujúce emócie (cesta výťahom do arény). Samozrejme, všetkému dopomáhajú prvotriedny herci – oscarová Jennifer Lawrence je pre sériu tá najlepšia voľba, ale zlepšenie nastalo u všetkých zúčastnených (kritizovaný Peeta – Josh Hutcherson už vôbec nepôsobí tak prkene!) a noví účastníci (Philip Seymour Hoffman) si pre seba kradnú doslovne každú minútu. Ani extravagantné kostýmy už nie sú tak pestrofarebné a prehnane štylizované (dostáva sa pocitu, že ku hlavnému mestu Kapitol patria), a podstatne navŕšený rozpočet ponúka kvalitný sci-fi vizuál (rozsiahle futuristické mesto, vznášadlá a pod.). Áno, prvú hodinu a pol hrá prvé husle pochmúrna atmosféra a inteligentný scenár zameraný na konverzácie postáv a prekvapivo to funguje. Najslabšia je však (opäť) časť v aréne v záverečnej hodinke. Nejedná sa vyslovene o takú nudnú mizériu ako v prvej časti (kde Katniss väčšinu sedela na ihličnatom strome), aréna v podobe džungle je o mnoho pútavejšia a zmieril som sa aj s tým, že Hunger Games nikdy nebudú žiadne krvavé „Rko“, ale stále to nemá ten požadovaný drive, tú požadovanú silu, ktorá by mala z plátna sršať pri vzájomnom vraždení postáv. Takmer všetky úmrtia sa odohrajú úplne mimo kamier po prvých 5 minútach, čo sa divákovi oznámi len na obrazovke/stene arény a zvyšok je skôr „dobrodružný film“ ako „aréna smrti“. Ale dobrodružstvo správne napínavé a svižné. Už tú nelietajú digitálne včely a nepôsobí to tak okato ako oklieštený „Battle Royale“, ale miesto toho sa uteká pred smrtiacou-jedovatou hmlou, vodnými živlami, krvilačnými opicami (s jednou efektnou ľakačkou), variuje sa aréna v podobe meniaceho sa prostredia, čo každú minútu púta divákovu pozornosť. Nejde sa tak striktne podľa predvídateľnej šablóny ako v prvom filme a finálne zvraty dokážu skutočne prekvapiť. Samotný záver je síce vyriešený priveľmi narýchlo a trpí takzvaným „Matrix Reloaded efektom“, kde sa dianie namiesto rozuzlenia ešte viac zamotá a ... divák musí čakať ďalší rok, resp. dva, keďže záverečná kniha bola už tradične (ďalší „Harry Potter syndróm“) rozdelená do dvoch filmov. Aj napriek tomu, že pokračovania mám vo všeobecnosti rád, tak tu chýbal už len nápis „To Be Continued“ a aspoň akési provizórne uzatvorenie aspoň jednej z dejových línii nastať mohlo (ale keď už nič iné aspoň vybičoval očakávania na Mockingjay do nepredstaviteľných výšok!). Vo výsledku tak spojovací mostík k (snáď) veľkolepému finále a nečakane veľmi inteligentný, už zďaleka nie teenagerský, blockbuster. Väčší, drahší, pútavejší a po každej stránke prepracovanejší než priemerný prvý film. A tých 150 minút mi nikdy tak rýchlo neutieklo. Záverom tak CELKOVO: 4* (8/10) - Skvelo vykreslený svet, nelichotivá atmosféra, zdeptané postavy, príbehová hĺbka, fungujúce emócie, svižné tempo, trocha štandardná, ale za to správne dobrodružná akcia v aréne a prirýchly záver. Pokiaľ to takto bude pokračovať nebudem sa báť dať o rok tretiemu dielu aj plný počet, režisér našťastie ostáva prítomný po celú sériu. Hrdo vyhlasujem, že sa začínam radiť k zástupu fanúšikom (čo by som ešte pred rokom ani len v stave najväčšej extázy nepovedal) a idem si okamžite zohnať knižnú trilógiu!

„Total Recall (2012 remake) meets Blade Runner meets I, Robot meets Minority Report in Bromance story." Nový seriál z produkcie J.J. Abramsa (Person of Interest, Alcatraz, Revolution ...) vyzerá byť jeden z tých najzaujímavejších, ktoré v poslednom čase vyprodukoval a rovnako aj tým najzaujímavejším v pomerne chudobnej jesennej sezóne 2013/2014. Epizódne seriály síce nemám v obľube, ale Almost Human má vďaka žánru sci-fi o niečo zaujímavejšie prípady ako štandardné kriminálky, ktorých je už nespočetné množstvo. Scenárista J.H. Wyman by navyše mohol byť zárukou, že dej bude neskôr zasadený do hlbšej mytológie ako v prípade jeho predošlej práce na Fringe. Úprimne dúfam, že sa nemýlim a seriál neskĺzne do podobnej nudy ako dlho očakávaný Agents of S.H.I.E.L.D., ktorí každou epizódou prinášajú len o to väčšie sklamanie. Oproti „televíznemu“ SHIELDu má Almost Human konečne aj ten pravý filmový look, kde sa CGI efektmi vôbec nešetrí a svet budúcnosti, kde každému policajtovi dopomáha android, je na každom rohu zastúpený futuristickými technológiami (reklamy v tuneloch, lietajúce autá, holografické pásky, sexboti atď.). Nešetrí sa ani s akčnými sekvenciami a medzi ústredným duom funguje vynikajúca chémia. Postavy sú zatiaľ štandardne vyprofilované a uvidíme ako sa vzťahy budú vyvíjať do budúcna, no potenciál na niečo viac ako štandardnú buddy-kriminálku tu rozhodne je. „Hollywoodsky“ Karl Urban bol do role drsňáka trefná voľba a hrá ho ako „Dredda bez helmy“, jeho oponent Michael Ealy je zase neopozeraná televízna tvár. Akurát ostatné postavy dosť v úzadí a v podstate o nich nevie divák vôbec nič. Pokiaľ však tvorcovia neskĺznu do rutiny, mohli by z toho vyšperkovať sci-fi, ktoré konečne nepôsobí lacno a ktoré na obrazovkách už dlho chýbalo. S tým príbehom sa totiž do budúcna dá pracovať! (teda minimálne dve série potom to bude chcieť oživiť) a preto sa nateraz priklánať k tým vyšším hviezdičkám. Season 1 = 3* (6/10) (just watching ... a komentár upravím samozrejme v závislosti od (ne)kvality pribúdajúcich epizód. Teda keď nám to rušením-seriálov-preslávený-FOX nezatrhne skôr ako sa nazdáme i edit: tak nakoniec to ničím pútavé nebolo, kfajn vizuál a občas slušné vtípky, ale každá ďalšia epizóda ponúkla len úplne štandardnú krimi zápletku a na nejaké prepojený príbeh, ktorý by sa tiahol celou sériou seriál rezignoval.)

Prvý RED bola sympatická zábavná akčná jednohubka s fantastickým námetom dôchodcov-agentov. Klasická „blbosť“ (v tom najlepšom zmysle slova), ktorá síce nezbúra rebríčky najlepších filmov v danom roku, ale svoj účel splní a spomínať na ňu budete len v dobrom. Jednoducho typický príklad filmu, ktorý absolútne nepotrebuje sequel. A predsa! Zmena Roberta Schwentke za seriálového režiséra Deana Parisota však nebola najšťastnejšia, takže tam kde Schwentke dokázal naservírovať odľahčenú zábavku, tam Parisot servíruje len obyčajnú rutinu. Film ma problém už od začiatku diváka akokoľvek vtiahnuť do deja. Za prvú polhodinu sa v ňom zbytočne vystrieda snáď desať rôznych lokácií (Londýn, Moskva, Paríž ...), čo sa síce dialo už v prvom RED, ale ten mal aspoň prehľadný dej. Pokračovanie však rozvíja nadmieru prekombinovanú špionážnu story s množstvom ešte zbytočnejších vedľajších postáv (taký Byeong-heon Lee je môj obľúbenec takže potešil, ale inak je jeho rola vo filme úplne nepodstatná, rovnako ako Catherine Zeta-Jones). Navyše sa to celú prvú polovicu tiahne a doslovne nudí (úprimne baviť som sa začal až v záverečných 30. minútach). Nepomáha tomu ani scenár, ktorý z postáv robí buď otrepané infantilné typy (ešte stále príjemná Mary Louise Parker) alebo znudených seniorov bez jedinej zapamätania hodnej hlášky (nestarnúci Bruce Willis). Je síce vidieť, že herecké osadenstvo sa výborné baví (John Malkovich) a role si úživa (Helen Miller), ale vo výsledku ostáva pre diváka najzaujímavejšou akurát postava skvelého Anthonyho Hopkinsa, z ktorého tá odviazanosť priam srší z plátna (škoda, že sa objaví takmer až po hodine). Film s potrhlým námetom podľa komixu o dôchodcov si rôzne chybičky dovoliť môže, pokiaľ správne pobaví. RED 2 sa však spolieha len na auru prvého filmu a skutočne baviť začne až v samotnom závere. Režisérsku rutinu, scenáristickú nudu, chaotický dej, uťahané tempo a absenciu väčšej dávky humoru totiž pár slušných akčných scén (Byeong-heon Lee s mrazákom a automobilová naháňačka) a fajn obsadenie nespasí. RED 2 síce v žiadnom prípade neurazí, má príjemný nadhľad, ale je to snáď ten najtypickejší príklad toho najzbytočnejšieho pokračovania, o ktoré nikto nestál. Keď som prvému RED dal slušné tri hviezdičky, tak pri dvojke jednoducho musím zaokrúhliť nadol. CELKOVO: 2,5*