maddy

Nezvyknem pozerať remaky filmov bez toho aby som najprv videl originál, pri The Next Three Days som však netušil, že sa jedná o americkú „prerábku“ francúzskeho snímku (ehm 3 roky starého). Tento fakt by však pre divákov podobných mne nemal predstavovať žiadnu prekážku, pretože sa ho nanešťastie neujal žiaden kvázi režisér, ktorý sa chce priživiť na úspechu pôvodného filmu, ale pod palec ho dostal Oscarový Paul Haggis (Crash), ktorému sa do filmu podarilo dostať jeho osobitný štýl plný emočne vypätých situácii, našťastie ktoré nikdy nepôsobia ako zbytočná „emočná práčka“ na diváka. Ako je u neho zvykom, do deja tak zakomponoval viacero filmových žánrov a nie len to. Prvá polovica je v podstate drámou – štúdia psychológie človeka, rozvráteného života, sústredí sa však aj na spriadanie zúfalého aktu prípravy plánu úteku z väzenia, ktorý je podaný s najväčšou možnou dávkou reálnosti a uvažovania obyčajného človeka-učiteľa. Žiadne ultra-cool rádoby hrdinské, čo najefektnejšie pôsobiace úlety ako v Prison Break (nesúhlasím so zrovnávaním niektorých užívateľov). Z časti to je zaslúžené aj vynikajúcim hereckým výkonom Russella Crowa, ktorého aj keď osobne ako herca nemám veľmi v obľube, tu na jeho výkone stojí celý film. Pribratého, životom skúšaného milujúceho manžela mu v tomto veku (a v tejto „pivnej pupkovej“ forme) verím 100x viac ako nedávneho Robina Hooda. Za všetko hovoriace scény „takmer pokusu“ o prepad banky, roztrasená ruka na letisku alebo lúčenia sa s otcom len pohľadmi, to všetko sú žiarivé príklady bravúrneho vykreslenia jeho postavy. Vedľajší herci ako Elizabeth Banks je solídna, ale v podstate vystačí s dvoma utrápenými výrazmi, účasť Liama síce viac ako zbytočná, no mužskému oku lahodiaca Olivia Wilde poteší. Celkovo prvá polovica si zaslúži plný počet bodov nakoľko je to inteligentný film s inteligentným scenárom. Potom Haggis povinne preladí na thrillerovú časť a nastupujú akčnejšie scény. Našťastie aj tu sa drží v kvalitných medziach aj keď... Napätie sa dá vo viacerých scénach stále krájať (naháňačka v nemocnici, kde vynikne zároveň zručnosť kameramana a strihača, všetko je prehľadné a usporiadané). Občas, ale nastupuje klasické hollywoodske klišé – za všetko hovoriaca triková scéna pokusu manželky o vyskočenie z idúceho auta. To som však režisérovi schopný odpustiť, keďže sa nezadržateľným tempom a momentmi prekvapenia priam rúti do finále, ktoré v priebehu deja nie je vôbec jednoznačné. Emócie stále pracujú – či už ide o strach o postavy alebo melodramatický vzťah medzi manželmi. Potešila hudba, ktorá sa v tejto druhej polovicu zmenila z pokojnejšej inštrumentálnej na svižnejšie spievané kúsky ala MOBY. Záver (pravdepodobne na nátlak producentov urobiť z filmu rodinnejšiu žánrovku) je už ale príliš zbytočný. Vykreslenie toho ako sa odohral zločin nepotrebné, keďže divákovi dôjde po prvých 15 minútach filmu. Uzatvorenie každej a jednej príbehovej línii, ktorá sa v rámci deja vyskytla kontraproduktívne. Kiež by to nechalo pár nezodpovedaných otázok a divák by mohol polemizovať, čo bude s postavami ďalej. Celkovo teda 4,5* (90%)

„There is no honour in killing a man“ – Bál som sa toho ako čert kríža, pretože naozaj nemám rád toto obdobie anglického stredoveku plného kráľov túžiacich po čo najväčšom majetku (moja averzia asi bude vytvorená tým, že na výške chceli celú históriu GB recitovať takmer od slova do slova), navyše mojim obavám dopomohol nudný, nič nehovoriaci trailer a dokonca aj závrtná dvoj hodinová stopáž, plagát k filmu je síce fajn, no moje obavy začali pomaly opadať až s prvými komentármi tu na CSFD, ktoré boli viac ako pochvalné a film vytiahli až do červeného pásma. Odhodlal som sa teda aj ja na Ironclad a ostal som viac ako milo prekvapený. Nižší 25 miliónový rozpočet takmer nie je vidieť (CGI hrady vyzerajú prekrásne), kostýmy v rámci možností dobovo prirodzene. Potešila ma poriadna dávka gore, ktorá u týchto filmov zase nie je bežne zvykom, pretože väčšina súčasných historický šlágrov sa snaží zapáčiť aj „rodinnému publiku“. Ironclad sa naopak vyslovene s ničím a s nikým nemazná – odseknuté ruky, nohy (dokonca meč smeruje aj do iných častí mužského tela ;) sú na dennom poriadku, ľudské telá v katapultoch už len bonusom v celej tejto krvavej jazde. 120 minút nakoniec ubehli ako voda a nestihol som sa ani na chvíľu nudiť, za čo film rozhodne zaslúži pochvalu. Rúbačky aj vďaka mnohopočetnému komparzu vyzerali veľkolepo a hlavne ich tu nebolo ako šafranu, ale po povinnom úvode, ktorý načrtol aký taký dej, sa mlátilo snáď každú chvíľu. Ďalej oceňujem krásnu chorálovú hudbu plnú fláut a sláčikov – hlavne pri záberoch, keď rinkot mečov utíchne a boj dokresľuje len hudba, mi miestami nabehli až zimoriavky. Herecké výkony na slušnej úrovni – Jamesa Purefoya mám film od filmu radšej a pre tieto stredoveké mlátičky sa snáď narodil (The Rome, Solomon Kane), hlavná pochvala však ide Paulovi Giamattimu, ktorý sa v roli Kráľa Johna priam vyžíva, dokonca som mu miestami až fandil, čo by som vzhľadom k „vyšinutosti“ jeho postavy asi nemal. Čo by som však vytklo je „ďalší kameraman s epilepsiou“, kde občas nie je vidieť kto je kto a čo robí. Síce to miestami vtláča do filmu zaujímavú autentickosť, no sú miesta, kde by tie roztrasené chrbty postáv divák radšej odsunul preč. Hlavný problém je však plochosť týchto (hlavných) postáv, tam kde režisér výborne zakryl rozpočet, výborne zvládol napätie pri stredovekých bojoch, tam nevie vytvoriť akýkoľvek súcit s postavami – divákovi je preto jedno kto kde ako a kedy zomrel, tobôž sa nedokáže vcítiť do prezentovanej zakázanej romantickej línii medzi zadanou kráľovnou a abstinujúcim templárom. Reálnosť historických udalostí som takmer po celý film neriešil a bolo mi jedno, či sa ich film presne drží alebo sa nimi len inšpiruje, pretože sa prezentoval len ako zábavná stredoveká rúbačka so všetkým, čo k tomu patrí. Potom nanešťastie prišiel záverečný 5 minútový prológ vysvetľujúci, kde sa čo a ako stalo, a už som zapochyboval (Dáni pomáhajúci King Johnovi?, Francúzska záchrana hradu Rochester? Hladomor prekonaný kradnutím jedla bojujúcej armáde namiesto vzdania sa? ... Wtf?). Nechápem zámer tvorcov preladiť v závere na detailné vysvetlenie nasledujúcich historických udalostí, keď sa ich po celý čas film nedrží, pokojne stačilo ostať pri zábere „odchádzame na koňoch“. V nedávnych historických filmoch 2010/2011 s nižším rozpočtom, ktoré sa však tvária ako „veľkofilmy“ sa ale Ironclad určite nestratí (aj keď je každý z nich úplne o niečom inom, preto som sa porovnávaniu v komentári radšej vyhol – Black Death 4*, The Eagle 3,5*, Centurion 3*). Ironclad nakoniec veľmi slušne za 3,5* (ale priznávam, že miestami som uvažoval aj nad 4*)

Prečo som sa len ja tak tešil? Trailer bol priam vynikajúci, očakával som klenot a dostal tak akurát h*vno v pozlátenom obale ... Dúfam, že sa tieto „survival thrillery“ nestávajú hollywoodskym štandardom, keď si každý druhý „nádejný“ režisér bude chcieť natočiť ten svoj. Pri 127 Hours to bolo veľmi zaujímavé, môj obľúbenejší Buried dotiahol tento minimalizmus do extrémov (schválne, čo všetko sa dá vymyslieť za 90 minút s kamerou v jednej rakvy, dokonca aj s napínaným zakončením ;). Wrecked sa snaží až okato ťažiť z oboch spomínaných filmov, bohužiaľ kým predtým som sa nestačil diviť nad inováciami, ktoré v deji postupne prinášali obaja režiséri, tu až nezdravo často zúfalo zívam nudou. Adrian Brody najprv trávi polovicu filmu v uväznenom aute, a tu druhú doslovným plazením sa divočinou. Na akékoľvek nápady na rozpútanie deja, ktoré Vás momentálne napadajú zabudnite. Predstavte si film takmer bez hudby, takmer bez scenára (nie, naozaj nepotrebujete ani len základy angličtiny, dokonca ani titulky), takmer bez deja a viete čo od toho čakať. Kameňom úrazu je neskutočne pomalé tempo, pretože film sa takmer nepohne z miesta (kiež by ste mi teraz verili). Čakáte nejakú scénu vyvolávajúcu napätie? Nebodaj dramatickú scénku? Zabudnite .. 90 minút sa film drží v rovnakom nezáživnom tempe ako začal. Najväčším momentom tu je pád hlavnej postavy do rieky. Pritom z tej divočiny, v ktorej sa to odohrávalo by šlo vydolovať oveľa viac, chcelo to len schopnejšieho režiséra a nie pána, ktorý sa chce zviesť na úspechu 127 Hours. 1* za Adriana Brody, ktorý je výborný herec (aj keď tu mu scenár prakticky nedáva možnosť hrať a zvládne to s jedným zničeným výrazom v tvári), 1* za zaujímavé záverečné rozuzlenie - skúsenejší diváci ho určite odhadnú vopred, ale aj tak potešilo, pretože som čakal, že to tvorcovia zakončia tuctovejším spôsobom. Malá bezvýznamná pochvala za to, že film aspoň neurazí, len neskutočne unudí. Spraviť z toho maximálne 10 minútový kraťas, mohli tvorcovia zožať zamýšľané pochvaly. Celkovo teda slabé 2* (uživateľ Pilda17 to celé v komentári vystihol) PS: pozrite si dvojminútový trailer, prezradí Vám všetko a navyše na rozdiel od filmu je v ňom aspoň aký taký náznak napätia

Pripúšťam, že ten kto čaká totálne béčko prípadne až céčko sa môže miestami aj zabaviť. Dylan Dog je presne taký extrakt comedy hororu z 90. rokov ako sa aj tvári. Má ten istý lacný feeling, ten istý trápny humor, ten istý otrepaný príbeh, ktorý slúži len na pospájanie, čo najabsurdnejších scénok – miestami sa snaží o niečo viac, ale našťastie to rýchlo vzdá, tie isté masky – staré dobré gumové, ktoré sa už v dnešnej dobe takmer nevidia, lebo všetko je CGI, tie isté silou mocou prehrávajúce herecké výkony, tú istú gýčovú otravnú hudbu. Je to síce neskutočná debilina, ktorá sa ale narozdiel od súčasných príklad Upírskych denníkov alebo takého Beastly a pod. nehrá na nič viac. Navyše pol boda za môjho celkom obľúbeného Sama Huntingtoma (hlavne od čias Being Human US), ktorý sa v postavách „pošahaných blbov“ našiel, tu jeho zombie postava tiahla celý film. Víkendová oddychovka pripomínajúca pilot seriálu, ktorá mohla byť pri rozumnejšej stopáži o to údernejšia, pretože 107 minút je pre takúto blbosť neskutočne veľa. Pokiaľ radi parodujúcich zombie, upírov, vlkolakov, čarodejov a inú klasickú hororovú háveď v jednom filme, tak do toho. Možno som bol v tej chvíli len správne naladený, ale rozhodne nie až tak strašné, ako to niektorí užívatelia prezentujú. Stačí sa len pripraviť na to, čo od tohto ehm „filmu“ očakávať. Celkovo 2,5* PS: bez nátlaku a hanby priznávam, že predlohu (komiks, seriál, či čo to vlastne bolo?) nepoznám

Už som si myslel, že na poli thrillerov nejde v súčasnej dobe vymyslieť nič originálne, až som sa dostal opäť do Ázie a zhliadol film Confessions (prečo len som ho tak dlho odkladal?). Inteligentný a premyslený mix drámy a thrilleru, vo svojej podstate neuveriteľne napínavá "konverzačka" s nepredvídateľnými 106. minútami a logickými zvratmi v každej piatej minúte, kde divák naozaj netuší aký smer film naberie v ďalšom zábere. Japonci, resp. celkovo Aziati už dávno pochopili, že psychický teror je tisíckrát účinnejší, než fyzické mučenie (i keď aj to občas zaberie, viď napríklad taktiež skvelý, aj keď úplné odlišný Dream Home z Hong Kongu). Oceňujem: vynikajúci scenár, ktorý dokáže aj z prednášky jednej učiteľky vytvoriť napínavú úvodnú polhodinku / výborné herecké výkony od dospelých hercov po nezletilých žiakov / štýl podania príbehu cez "spovede" jednotlivých protagonistov spolu s perfektným audiovizuálnym štýlom - hlavne úžasný strih a kameru s veľkým počtom spomalených záberov, ktoré nepôsobia len estetickým dojmom, ale majú aj zmysel a vytrvávajú filmový zážitok, na ktorý budem dlho spomínať a určite si ho ešte niekoľko krát doprajem. Mínusom je miestami podivná hudba (prečo tam Japonci napchali anglické piesne? veď práveže originálne japonské piesni by dotvorili o to lepšiu "zvrátenú" atmosféru a podčiarkli by hlavne pre západného diváka možno miestami inú motiváciu postáv ako je zvykom z US thrillerov. Radiohead sú fajn, ale sem absolútne nesedeli. O cca. 10-15 minút by som film taktiež skrátil, čo by pridalo na väčšej dravosti, pretože zhruba v 3/4 snímku nastupuje tendencia pokukávania po stopáži. To sú však len drobné muchy na inak výbornom filme. Takže bude to "pop" alebo "boom"(kto videl pochopí)? = plný počet hviezdičiek udeľujem naozaj len pár krát ročne, a tu mi k tomu ešte niečo málo chýba. Celkovo teda krásnych 4,5* a ďakujem sám sebe, že som si o filme vopred nezisťoval žiadne informácie, ani trailer, dokonca ani len jeho obsah. PS: s prirovnaním k Parkovej "sympathy" trilógii veľmi nesúhlasím, téma pomsty je síce spoločná, ale inak sú filmy natočene úplne iným štýlom, pre mňa osobne takmer až neporovnateľným (Oldboy, Mr. Vengeance boli skvelý, bohužiaľ Mrs. Vengeance už v mojich očiach výrazne pokulhávala). PS2: okamžite si idem zohnať knižnú predlohu od Kanae Minato. PS3: Dúfam, že toto nenapadne nikdy nikoho "remakovať".

90 min. zobrazenia života samurajov v 18/19. storočí a 50 min. bitky 13 VS. 200. Na prvý pohľad sa film tvári prekombinovane, no pri bližšom zaostrení je až príliš jednoduchý a priamočiary. Zaujímavá "oldschool" natočená akcia osvieži a ponúkne výbornú alternatívu k súčasným "akčným strihom", na druhej strane neuveriteľne prepálená stopáž (141 min.?) pre film v podstate bez výrazných príbehových zvratov - k čomu sa schyľuje je divákovi objasnené v začiatku filmu a následne sledujeme "len" putovanie z bodu A do bodu B, navyše s vopred jasným zakončením. Môj vcelku obľúbený Miike Takashi sa drží prekvapivo pri zemi, očakával som väčšiu porciu krvi (aj keď jeden šokujúci záber na dievčinu s odseknutými nohami/rukami/jazykom si neodpustil :) Vykreslenie skutočnej mytológie a oddanosti samurajov však zvládol výborne. Prekvapivo však bez výraznejších emócii alebo hlbšieho súcitu a pochopenia postáv, dokonca ani hlavný záporák nevzbudzuje takmer žiadnu zlobu alebo strach. Oceňujem výbornú, aj keď tento krát minimalistickejšiu hudbu a kameru, ktorá vytvára hlavne v prvej polovici pred masakrom fantastické zábery hodné vystavenie v galérii. Nie zlé, ale čakal som rozhodne viac a prekvapivo ma viac bavila tá "neakčná" časť filmu = 3,5* (pôvodný film z roku 1963 som nevidel)

Najväčšia hovädina akú som mal tento rok možnosť vidieť .. primitívné v každom a jednom ohľade, či už je to otrasný scénar alebo nelogické chovanie postáv, otrepaný príbeh, ktorý sa v podstate nehne veľmi z miesta, navyše sto krát videné klišé na variáciu Kráska a zviera bez štipky inovácie (pritom z toho išlo vytrieskať oveľa viac, nápady sa priam ponúkali!). Prúser roka 2011 = 1* za výborné masky a triezvu stopáž (cca. 80 min), ale keď Vám je viac ako desať, tak ruky preč!

Naozaj mi nevadí to, že sa film nezaoberá žiadnym vysvetlením, pretože ten nápad s "vražiadcimi tieňmi" bol naozaj pútavý, dokonca až do takej miery, že prvých 30 minút si dokázal plne udržať moju pozornosť. Bohužiaľ, keď sa vo filme ani po uplynutí pol hodiny nič zásadnejšie neudeje a omiela sa dookola neustále to isté, tak to neutiahne ani sebelepší nápad. Nepomáha tomu ani tupý scenár, u hororov väčšinou neočakávam "oscarovú" kvalitu, no tentokrát vkladá hercom do úst neskutočné nezmysly (vrcholom bola scéna, kde postavám v bare dochádza palivo v generátore a oni si až po dvoch dňoch uvedomia, že by mali šetriť energiou a vypnúť nepotrebné veci ako jukebox, vonkajšie neónové osvetlenie a pod., wtf?). Navyše to až neskutočne vykráda japonský horor Kairo (2001) - dokonca tam je presne tá istá scéna pádu lietadla a to už naozaj nie je len inšpirácia, ale obyčajné vykrádanie. Celkovo 2,5*, oceňujem hlavne vynikajúci začiatok.

Takto nejako mala vyzerať Machete! Takmer až Céčková jazda plná krvy a čierneho humoru, ktorá vôbec nepopiera svoju inšpiráciu v Grindhouse. Nicolas Cage sa konečne odviazal a nesnaží sa brať svoju rolu smrteľne vážne, bonusom je kočka Amber Heard. Ubíja to trocha prestrelená stopáž, byť to o 20-30 minút kratšie, tak to nezastaviteľne šlape po celý čas. Bohužial takto sa to v niektorých momentoch zbytočne zadrháva. V závere sa režisér až priveľmi odviazal a zabudol, kde končí hranica medzi ultrazábavným béčkom/céčkom a kde začína neskutočná trápnosť, navyše to v niektorých momentoch vyzerá, že už došiel rozpočet a efekty akoby vypadli zo začiatku 80. rokoch. Celkovo teda 3*

Boredjective! Nie, nie a ešte raz nie! S Blair Witch Projectom to má síce spoločné viac ako by jeden čakal - podivné talizmany z dreva v strede púšte/lesa, kompozícia príbehu takmer identická a pod., len sa z toho bohužiaľ vytratil všetka atmosféra. To čo fungovalo v lese, v púšti absolútne zlyháva .. vo filme sa po celý čas takmer nič nedeje, zo začiatku pozornosť drží aspoň celkom zaujímave a neopozerané prostredie Afganistánu, ale keď sa hrdinovia vyberú smerom k púšti, tak je to neskutočná nuda, ktorá by neutiahla ani len 30 minútovú epizódu nejakého seriál, nie to ešte celovečerný film. Minimum zaujímavých scén - všetky tie s podivnými svetlami, ktoré efetkne zabijú (resp. rozprášia) vždy iného vojaka - bohužiaľ sú dohromady asi 3 a trvajú max. 3 sekundy. 1,5*