maddy

Už aj Francúzi si prznia klasiky. Teda skôr by sa hodilo označenie klasiku našich babičiek. Napriek tomu nemám proti pôvodnej filmovej Angelike nič. Obzvlášť ten film síce neadorujem, ale ani ho neodsudzujem. Vo svojej dobe svoje opodstatnenie má. Nemám nič ani proti podobným kostýmovým romancám, aj keď ich prioritne nevyhľadávam. Avšak novodobá Angelika zlyháva aj v tých najzákladnejších rovinách. Neexistujú v nej motivácie hrdinov, emócie sú na bode mrazu, vzťah s Angelikou nemá žiadnu iskru, všetky postavy sú nesympatické, rozhovory absolútne nepodstatné a samotný dej zbytočný. Film nemá žiaden spád, tempo viazne od úvodných sekúnd a dielo skazy dotvára nekonzistentný strih scén. Jednoducho fraška, ktorá snáď ani nikto nemohol myslieť vážne. Bohužiaľ myslel a tak sa to tvári ako seriózny „remake“. Neskutočne nezáživné, otravné a dementné. Ani to nemám chuť ďalej komentovať. CELKOVO: 0,5* (1/10) aj to len zo cti ku kultovému statusu pôvodnej Angeliky

Mám rád tieto nezávislé, pomalé americké horory, ktoré na prvý pohľad ani horormi nie sú, ale skôr drámami snažiacimi sa o znepokojivú atmosféru. Anguish v mnohom pripomenie minuloročný (a vynikajúci) indie hit It Follows. Režisér sa tu nesnaží o prvoplánové vystrašenie diváka, ale na príbehu jedného dievčaťa postupne buduje melancholickú atmosféru, pocit skľúčenosti (nuž, aj sa to volá anguish), ktorú dotvára minimalistickým soundtrackom. Veľa robia aj na žáner veľmi slušní herci a nijako zvlášť obohraný scenár. Aj napriek týmto pozitívam však nie som k Anguish veľmi prívetivý. Problém totiž je, že to po chvíli je nehorázna nuda. Tá melancholická nálada začne veľmi skoro otravovať, pretože nič iné neponúka, s každou pribúdajúcou minútou je Anguish čoraz jednotvárnejší a chýba vyslovene nejaký výrazný moment, ktorý by to aspoň občas ozvláštnil niečím nečakaným. Skoro sa tak prejaví, že Anguish je iba také rozťahané nič, ktoré vlastne nemá na ploche tej cca hodinky a pol až tak čo povedať. Záver sa snaží dianie mierne vyhrotiť, ale popravde som už bol z predošlej monotónnosti taký otupený, že ma absolútne nezaujímalo, čo sa v ňom deje. Škoda, pretože režisér sa nejaví taký márny a rozhodne vie čo chce natočiť, akurát nabudúce sa možno nie až takto veľmi sa utápať v tej dráme. CELKOVO: 2* (4/10)

Od Betta Simmonsa som nečakal ktovieaké zázraky, ale jeho Husk bol, keď už ničím iným, aspoň absolútne neškodnou jednohubkou. Animal je však úplne prostoduchá, béčková lesná vyvražďovačka s gumovým monštrom, ktorá akoby vypadlo z 80. rokov. Problém je, že takýto jednoduchý námet berie až príliš vážne, chýba akékoľvek odľahčenie a ako seriózny horor to nemôže fungovať ani omylom. Strach absolútne žiaden, atmosféra už vôbec nie, ľakačky sú z radu tých najlacnejších a gore nezaujímavé. Tu bolo priam žiaduce, aby sa Simmons poriadne odviazal, inak tak jednoduchý horor o vraždiacom monštre v lese (mimochodom s maskou bez hanby vykradnutou z Feast) nemôže v dnešnej dobe fungovať. Keď si k tomu pripočítam vyslovene dementné postavy ako z lacnej paródie na horory (černoška, macho-man, teploš ...) a neustále „wtf“ situácie (napríklad dvojmetrové dvere z pivnice zatarasia ledva pol metrovou skrinkou a monštrum, ktoré inak bežne trhá dosky pribité o okno sa z nej zázračne nedostane alebo namiesto toho aby postavy utekali, tak počkajú kým monštrum roztrhá ich priateľa a potom si spomenú, že je čas na útek .. to nech mi niekto nehovorí, že by sa v skutočnosti takto niekto choval), tak tu nie je o čo stáť. A ten úplne debilný milostný bisexuálny trojuholník, o ktorom sa zmieňuje v polovici filmu radšej ani nespomínam, lebo to som teda vôbec nepochopil potrebu Simmonsa so všetkou serióznosťou miešať niečo podobné do hororu akým je Animal. Vedel som, že Simmons je len obyčajný rutinér, ale že je až takýto kazisvet?! CELKOVO: 0,5* (1/10)

Dosť sa čudujem tomu humbugu, ktorý sa okolo Annabelle tento rok vytvoril. Jasne, The Conjuring bol pred rokom obrovský hit a zaslúžene. Ale už pri extrémne rýchlo spichnutom scenári, kde sa namiesto druhého Conjuringu dostáva do kín hneď na to akýsi spin-off/prequel s bábikou, a mene režiséra (John R. Leonetti režisér takých filmárskych skvostov ako Mortal Kombat 2 alebo Butterfly Effect 2) muselo byť zrejmé, že tu o žiadnu kvalitu nikomu nešlo. Annabelle je len práčka na peniaze, nad ktorou je síce cítiť dohľad Jamesa Wana z producentskej stoličky, ale stále to má od Wana na kilometre ďaleko. Vo výsledku to nie je vyslovene urážajúce, len tak bez jediného nápadu, bez jediného momentu ktorý by dokázal efektívne vygradovať scénu až beda. Annabelle sa síce po celý čas snaží, servíruje jednu ľakačku za druhou, scény po vzore Insidious s pomalými pohľadmi kamery na dvere (napríklad tá s kočiarom/výťahom), na znepokojivú bábiku, ktoré na papieri určite pôsobili strašidelne alebo minimálne znepokojivo, no bohužiaľ, nezáživná réžia Leonettiho nedokáže ani v jednej z nich priniesť to čo Wan na diváka sype s ľahkosťou, nedokáže vybudovať ani jednu scénu, dodať jej napätie alebo aspoň neistú atmosféru. Všetko sa deje tak nejako rutinne, nezaangažovane. Problém je ten, že okrem ľakačiek nemá Annabelle čo viac ponúknuť. Príbehovo je to totiž prehliadka tých najneoriginálnejších, najprevarenejších dejových postupov. Vyslovene problém som s tým nemal, keďže pri ducharinách typu Annabelle ani nečakám žiadne prekvapivé dejové zvraty, až dokým neprišiel samotný záver, ktorý je bohapusto odfláknutý, nezmyselný, postavy sa pri ňom chovajú dementne a namiesto nejakej gradácie mi celý ten nápad s obetovaním duší prišiel ako jedna nechcená komédia. Vo výsledku je Annabelle úplne zbytočný film, ale keďže som od toho ani absolútne nič nečakal, tak sklamaný v podstate ani nie som. Raz sa to prežiť dá, akurát si od toho nič po výbornom Conjuringu nesľubovať. CELKOVO: 2* (4/10)

Óda na operu a hlavne divadelné dosky, čiastočná paródia na komerčné muzikály a komentár k vyprázdnenosti, repetitívnosti a povrchnosti zábavného priemyslu. Natočené a ozvučené priam vynikajúco, s do bodky presnými hereckými výkonmi (Adam Driver prekvapuje rok čo rok!), s fajn myšlienkou bábky/vlastného dieťaťa využívaného iba k osobnému prospechu. Ale aj keď to je natočené nádherne, tak v konečnom dôsledku dosť prázdne. Samotného príbehu a všetkých metafor (prakticky je tu jedna - s bábkou - tá ktorou sa film zaoberá celú druhú polovicu) je tu na 140 minútový film žalostne málo, a aj samotné emócie sa dostavia doslovne až v záverečných 5 minútach filmu. Dovtedy to je priveľmi do seba zahladená artovka, ktorá nemá toho toľko čo povedať ako sa na začiatku zdá. Tešil som sa, ale opäť raz presvedčil, že tvorba Leosa Caraxa ide mimo mňa. Aj keď Annette je z tých troch filmov, ktoré som od režiséra videl zatiaľ najlepším počinom, čo však neznamená, že s hodnotením dokážem ísť vyššie než na CELKOVO: 6/10

Trefnejší názov už ten film nemohol mať. Toto je skutočne filmová anomália – lacné britské akčné sci-fi, ktoré je anomáliou od akejkoľvek štandardnej filmovej kvality. Za každých okolností sa to snaží tvári neuveriteľne cool, avšak choreografia súbojov je úplne mizerná, herci očividne nie sú žiadne akční borci a neprešli asi ani základným tréningom a k tomu je doslovne každý druhý úder v slow motion, aby to pôsobilo štýlovo. Celá táto snaha je skôr na smiech, pretože toto je len ťažko Béčkové (až Céčkové) nezmyselné sci-fíčko s domotaným príbehom a podpriemerným vizuálom. Ale tak čo čakať, keď budget dovolil do hlavnej úlohy obsadiť akurát tak herca z Vampire Diaries. Otravnejšie sci-fi už tento rok zaručene neuvidím. CELKOVO: 0,5* (1/10)

Anomalisa nakoniec nijako anomálna nie je. Občas síce inklinuje k tomu vytvoriť opäť raz jednu zaujímavú filmovú podivnosť (psycho snové sekvencie) a tešil som sa ako sa s pribúdajúcimi minútami stane z Anomalisy nejaký ten animovaný mind-fuck, no Kaufman tentoraz ostane vyslovene iba pri tom pokuse, ktorý nikam ďalej nedotiahne. V jadre je Anomalisa iba obyčajným romantickým príbehom o pánovi v strednom veku, ktorý ma zo života depresiu a rieši si ju aférou na služobnej ceste. A ten malý presah s hlasmi ľudí, ktorí sú všetci nadabovaní jedným mužským hlasom, okrem jedinej, odkazujúci na to ako nám ľudia po čase zovšednejú mi príde trochu málo. Priestor tu bol na viac, teda aspoň sa tak Anomalisa po väčšinu času tvárila. V tomto podaní to malo byť buď kratšie (na krátkometrážny snímok by bol námet ako stvorený) alebo podstatne dlhšie a rozpracovať viacero motívov, pretože takto po skončení ostane iba pocit „a to bolo všetko?!“. Stop-motion animácia výborná, dabing taktiež, skvelá melancholická atmosféra po celú dobu, ale inak možno až príliš obyčajný a ničím výnimočný príbeh o mužov s krízou stredného veku. CEKOVO: 3* (6/10)

Štyridsiaty šiesty, nemenný origin story s niekoľkými „NAJ“. NAJgenerickejšia celorodinná zábavka, zároveň však tá NAJuzemnenejšia marvelovka s NAJoriginálnejšími akčnými scénkami, ktorý je ale NAJmenej. Jednoducho príjemne neveľkolepý zrod ďalšieho hrdinu, v ktorom sa vo finálne namiesto celého mesta zbúra akurát jedna detská izba. Po tých problémoch s réžiou som Ant-Manovi neveril, ale nakoniec to je aj po Wrightovom odchode veľmi uvoľnená, hravá, správne prestrelená komixovka, u ktorej tá generickosť nevadí. Iným spôsobom ako cez humor a dôraz na rodinné hodnoty tohto hrdinu, aby pôsobil aspoň trochu seriózne, predať jednoducho nešlo. Infantilných scén s mravcami som sa popravde dosť bál, no Ant-Man nikdy neskĺzne do priveľkej infantilnosti, ani trápnosti a neustále ostáva iba príjemné hravý a aj v obohranej dejovej schéme o zrode hrdinu a jednom záporákovi dokáže priniesť zopár nápadov ako napríklad totálne uletený záverečný súboj medzi vláčikom Tomášom. Ant-Man je tak pre mňa v mnohých momentoch odvážnejší než celý Guardians of Galaxy, ktorí okrem hovoriaceho stromu a medvedíka čistotného (alebo čo to je za zviera) nič špeciálne nepredstavili. Oproti iným marvelovkám je to menej akčné (v podstate až v záverečnej polhodine), ale maximálne sympatický Paul Rudd hravo utiahne aj dlhší rozbeh a ak to takto pôjde ďalej, tak po Captain America z neho bude môj druhý najobľúbenejší Avenger ... teda zatiaľ iba „takmer Avenger“. A viem, viem, že všetci chlapi majú radi Iron-Man a ženy zase Thora a čo?! :) Paul Rudd dokáže v Ant-manovi i v tom tradične marvelovsky nekonfliktnom podaní pre celú rodinu baviť a bez neho by to bolo možno ani nie polovičné. Áno, ako takmer v každom komentári pri novej marvelovke podotýkam, že pokiaľ chce Marvel v rovnakom štýle pokračovať aj ďalších päť rokov tak sa to asi veľmi rýchlo opozerá, ale taký Ant-Man mi zatiaľ dal všetko to čo som minulý rok očakával od Guardians of the Galaxy a nedostal to. CELKOVO: 3,5* (7/10)

Prvá marvelovka po pätnástich rokoch, ktorú som vynechal v kine. Čo o atraktivite Quantumania mnoho napovedá, ale úprimne ... čakal som omnoho horšie. Tretí Ant-Man je síce pomerne zbytočnou a generickou marvelovkou s priemerným CGI vizuálom, ale nikdy neskĺzne do tak trápnych vôd ako napríklad Thor: Love and Thunder, ktorý ostáva tou najhoršou marvelovkou doteraz a ktorý z ikonických Marvel postáv urobil iba vyslovených dementov. Quantumania je oproti tomu len pomerne obyčajným a neškodným komixovým filmom pre tých najmladších, ktorý by sa chcel podobať filmom zo sveta Star Wars a predstaviť nový svet, plný nových postav, druhov a zákonitostí. Mimo scén s charizmatickým Jonathanom Majorsom a.k.a Kangom mu síce chýbajú akékoľvek výraznejšie momenty, ale vďaka svižnému tempu je Quantumania bez problémov skúsnuteľná marvelovka (mimo všetkých scén s M.O.D.O.K-om, ktorú sú jedno veľké WTF a nechápem ako sa dostali do finálneho zostrihu) bez výraznejších ambícií podobne ako druhý Dr. Strange, akurát tu nečakať nič viac než typický marvelovský priemer, ktorý nám bohužiaľ v štvrtej fáze Marvel servíruje pravidelne. CELKOVO: 6/10

Z priemerného japonského originálu (2,5*) dobrý americký horor nevykúzlime. Že ale neostane ani chýru, ani slychu, ani len po tej „prostoduchej priemernosti“ som vážne nečakal. Už tak nudné postavy nahradili maximálne tupé Američanky, ktoré evidentne majú nejakú duševnú poruchu, keďže potrebujú okomentovať aj to, keď sa chytia kľučky (v reále to vyzerá asi tak, že postava niečo začuje, sama si v byte okomentuje, že niečo začula, porozpráva si aj možnosti čo to mohlo byť a ako sa to mohlo stať, nakoniec presvedčí samu seba, že to nič nie je a aj tak sa zľakne ... to si vážne režisér myslí, že divák je doslovne taký dement, že si nedokáže domyslieť ani len základné veci?). Postavy sú tým pádom maximálne otravné, navyše mladé herečky nepobrali ani len kúsok hereckého talentu (aspoň že na tú Mischu Barton sa dá celkom pozerať!). Prevarený duchársky príbeh sa nepokúša nijako zvlášť zaujať, hororové scény vyslovene abstinujú, po ľakačkách ani stopa a o akejkoľvek atmosfére sa ani nedá hovoriť. Navyše to celé malo evidentne nižší rozpočet, ale aj tak sa pokúša o rôzne digitálne scény (trápny pád z budovy). Snažil som sa, ale aj tých 80 minút bolo neskutočné utrpenie, v ktorých som nenašiel ani jeden dôvod na pochvalu. Ani nie Béčko, ale doslovné Céčko, ktorý by si hanbu robilo aj na tej najhoršej televízii vo vysielacom čase, v ktorom už nikto televíziu nepozerá. CELKOVO: 0,5* / PS: jediné pozitívum tohto snímku ostáva to, že po ňom docením japonský originál, ktorý keby nemal dosť prestrelený záver, tak si zaslúži aj tu tretiu hviezdu. Tento remake to bohužiaľ nedotiahol ani na tú jednu, a to som zvyknutý, že Američania, keď už remakujú všetko možné, tak z toho vznikne aspoň dvoj-hviezdičkový priemer vzhľadom na pútavé ázijské hororové námety. Od tohto však RUKY PREČ! Jeden z najhorších hororových počinov za rok 2012. Našťastie tento sa aspoň vyhol kinám, narozdiel od takého The Apparition (1*).