nascendi

Gamblerstvo je choroba. Má svoje syndrómy, terapiu i prognózu. Iba v detailoch sa líši od iných závislostí. Starší film Karla Reisza rozpráva príbeh, ktorý som v najrôznejších obdobách už videl viackrát. Rozpráva ho dobre, James Caan je uveriteľný, filmársky je to zvládnuté, ale ... je to zdĺhavé, neobjavné a v konečnom dôsledku nudné. Takže keď spočítam všetky pre a proti musím vsadiť opäť na trojku. Dnes určite vyhrá. A keď nie, bola to iba dočasná smola. Raz to vyjsť musí. Musí?

Očakával som, že trojhodinový film bude atakovať moje limity, ale nestalo sa. Richardovi Atteboroughovi sa podarilo nakrútiť zaujímavý film o zaujímavej, nevšednej postave z nie príliš dávnej minulosti. V Benovi Kingsleym sa podarilo nájsť herca dokonale stotožneného s postavou. Režisér pridal úchvatné davové scény, ktorými zdôraznil rozmery, v ktorých sa všetko odohrávalo a Ravi Shankar hudbu dokresľujúcu atmosféru. Celý životný príbeh Mahátmu Gándhiho príbeh by možno vyznel ako druh nejakej rozprávky, ak by nevychádzal z biografických údajov a historických udalostí. Osobne nie som prívržencom nenásilia za každú cenu, pretože s každým protivníkom je treba rozprávať rečou a konať spôsobom, ktorým rozumie. Nakoniec záver filmu mi dáva za pravdu, pretože eufória z ukončenia britskej nadvlády trvala iba do rozpútania náboženských sporov, ktoré sú v latentnej podobe prítomné dodnes. Intolerancia je v ľudských dejinách ukotvená pevnejšie, ako by sme si priali.

Nemám najmenší problém dať tomuto filmu tri hviezdičky. Nie je na ňom nič svetoborného, ale oceňujem, že sa ani viditeľne nesnaží byť svetovým. Je zručne nakrútený, väčšina hercov, na čele s Hynkom Čermákom a Predragom Bjelacom, dobre a uveriteľne stvárňuje postavy a príbeh má svoj spád. Neprekážalo mi, že som nedokázal spájať postavy filmu s ich predlohami v českej realite. Vnímal som film ako príbeh a nie ako hraný dokument. Viac mi prekážala nevyvážená pozornosťi, ktorú tvorcovia vo filme venovali jednotlivým postavám a epizódam.

Voľné pokračovanie Gangstra KA si dokázalo udržať úroveň prvej časti. Ukázalo nielen odlišnosti sveta zločinu v Česku a v exotickej cudzine, ale aj neskutočnú adaptibilitu Káčka. I keď mu celý život išla karta, v cudzine sa jeho kartové impérium začína rúcať a jeho metódy vabankovatia. A tak za jeho poslednú frajerinu považujem voľnú prechádzku v daždi pakistanských guliek. Minulosť ho dohnala a na priebeh svojho života bude mať stále menší vplyv

V súčasnosti je už pomerne veľkým problémom zapnúť si televízor a nenaďabiť na nejaké strieľanie, výbuchy, naháňačky na autách, oplzlosti a pod. A pre mňa, ako filmového diváka vzniká problém sa v tom mori násilia orientovať, hľadať, čím sa jedna gangsterka odlišuje od druhej, v ktorej je realistickejšie znázornené zabíjanie, v ktorej sú rafinovanejšie podrazy a vystupňované napätie. A v tejto gangsterke bolo zvláštnosťou, že postavy gangu boli Cigáni. Nie síce takí, ako tí z východoslovenských osád, ale Cigáni, ktorých pôvod sa v činnosti gangu prejavoval najmä v ponímaní cti, vynaliezavosti v krutosti a dôslednosti v pomste. Napriek tomu si ani túto gangsterku asi dlho v pamäti neudržím.

Som na seba primerane hrdý, že som dokázal Scorseseho Gangy dopozerať do konca (so stratou jednej desiatky, ktorú som eliminoval spätným chodom videorekordéra). Gangy sú výpravným a určite aj drahým filmom, ktorému chýba adekvátne veľká téma. Jednoduchý príbeh pomsty je zbytočne rozkošatený do množstva epizód a násilia stredovekého typu. Sú filmy, ktorých nedostatky vyniknú až pri opakovanom zhliadnutí. A sú Gangy v New Yorku, ktorých nedostatky vystúpia na povrch už pri premiére. Prirodzene, že film má aj množstvo pozitív, ale ani tie celkový priemerný dojem nevylepšia.

Garderobiéra som si celkom s chuťou pozrel a napriek tomu nie som ochotný dať mu viac ako tri hviezdičky. Dôvodom sú výrazné obmedzenia spojené s týmto filmom. Jedným je divadelná šatňa, kde sa odohráva väčšina deja a druhým sú herecké výkony oboch hlavných predstaviteľov, ktoré sú síce excelentné, ale sú iba jedným z kritérií pre hodnotenie filmu. Je to o divadle a jeho hercoch. Kto má rád divadlo s jeho atmosférou a vôňami, ten si príde na svoje. Kto chcel vidieť plnokrvný film, ako napríklad ja, ten sa musí uspokojiť iba s mierne nadpriemerným zážitkom.

Vďaka fragremu som si spomenul na tento dávno videný film. Vtedy mi prekážalo, že pozornosť scenáristu sa od kapitánskej dcérky priklonila ku gardovému seržantovi. Najpôsobivejšie vo filme boli pre mňa scény sedliackeho povstania vedeného Jemeľjanom Pugačovom. V danej dobe to bol veľmi zaujímavý prepis Puškinovej literárnej predlohy. Neviem, aký dojem by som mal z tohto zabudnutého filmu v súčasnosti. Možno sa niekedy podarí.

Aj keď pri opakovanom sledovaní Gattacy som už nepociťoval to prvotné nadšenie, stále som presvedčený, že ide o vynikajúci sci-fi film, ktorých naozaj nie je veľa. Pri opakovanom sledovaní ma trochu mrzelo, že dejová línia týkajúca sa eugeniky bola na môj vkus dosť potlačená v prospech krimi žánru. Vďaka minimálnemu použitiu technických vymožeností v blízkej budúcnosti, ktoré najskôr zastarávajú a znehodnocujú sci-fi filmy má Gattaca šancu byť zaujímavou aj pre ďalšiu generáciu filmových divákov. Hawke s Thurman nehrajú spolu po prvý krát a stále im to svedčí.

Netuším, aký zámer sleduje Tarantino nakrúcaním takýchto filmov. Ale keď čítam, koľko divákov je nadšením bez seba z odrezania ucha policajtovi, myslím, že pre spoločnosť by bolo lepšie, keby Quentin sedel vo vypolstrovanej miestnosti, než na režisérskej stoličke.